Musím však podotknúť, že okrem nadšenia, ktoré sme všetci prežívali, sme my, ako hostitelia, zažívali aj nepríjemné šoky. Za vyprážaný syr v chatovej oblasti sme
zaplatili vyše 100 korún. Ďalším nepríjemným prekvapením bola cena lístka na vlek. Keď sme si poobede chceli kúpiť lístok, zistili sme, že stojí 540 Sk, ak by sme
lyžovali od 12-tej do 16-tej hodiny. Lenže my sme prišli o 14:00, takže stihli by sme lyžovať maximálne dve hodinky. Zaplatíme 540 korún s tým, že sa spustíme
maximálne 4-5 krát? Navyše, Estela na lyžiach ešte nestála, oplatí sa jej kúpiť taký drahý lístok? Vyriešili sme to tak, že som sa prvej ženy, ktorú som videla
odchádzať zo svahu, opýtala, či nepredá ňou použitý lístok lacnejšie. Bola to Češka, pozrela na mňa, zasmiala sa a dala mi zadarmo 3 lístky. Popriala nám príjemnú
lyžovačku a odišla. Potrebovali sme ešte jeden lístok. Jedno asi 13 ročné dievča už tiež končilo, ale pod 300 korún mi lístok predať nechcelo. Tretí oslovený pán mi
dal lístok tiež zadarmo.
Estelu učil lyžovať Peter. Vie z nás najlepšie po anglicky, bol za inštruktora najvhodnejší. Prvá lekcia bola, ako to už pri lyžovaní býva, odpitie rumu z jeho
ploskačky. Estele to išlo veľmi dobre, hneď sa chytila. Druhá lekcia bola taká istá ako prvá. Tretia lekcia už bolo ozajstné lyžovanie. Dve hodinky sa učila padať a
vstávať, raz za čas aj spustiť dlhšie dolu kopcom. Raz použila aj vlek, spadla z neho až úplne hore - boli sme na ňu hrdí. Poslednú jazdu skončila zabrzdením o
maďarského turistu, ktorému to zjavne nebolo po vôli.
Tatry boli celé zasnežené, ale ich panorámu sme počas nášho pobytu nevideli, lebo bolo oblačno. Aj tak som sa rozhodla, že s Estelou urobíme jednu jazdu na
lyžiarskej sedačke dookola. Lístok sme mali, sedačku zastavovali až o štvrtej. Aspoň tak to bolo napísané na tabuli. Keď sme boli na rade (bolo 15.45), chceli sme si
sadnúť. Pán obsluhujúci sedačku však odrazu povedal, že už končia a my už nemôžeme ísť. Podľa pravidiel mali končiť až o 15 minút. Estela začala kričať, že
je z Brazílie, prosila ho, nech nás pustí, že je tu prvýkrát a pán bol z jej anglického pokrikovania taký zmätený, že nás pustil. Zaujímavé je, že púšťal ľudí ešte
ďalších 20 minút.
Po lyžovačke sme išli do Bešeňovej okúpať sa v termálnom kúpalisku pod holým nebom. Z bazénu sme pozerali rovno na mesiac a vegetili sme asi hodinu. Aj táto
časť výletu bola úžasná, perfektná, fantastická a zaujímavá. Estela asi iné slová nevedela používať.
Na večeru sme mali chlieb s rôznou zeleninou a mäsom - Estela nepohrdla ničím, ochutnala všetko a všetko jej aj chutilo. Všetci sme boli unavení, zaspali sme skoro.
Nedeľa sa začala stavaním snehuliaka a iglu. Pustili sme sa do toho plní energie a dobrej nálady.
Chceli sme ísť lyžovať už iba na hodinu a na iný svah, aby to nebolo také drahé. Na parkovisku na Jamách od nás pýtali 160 Sk za parkovanie. Vysvetlili sme im, že
tu budeme iba hodinu a že nepôjdeme ani na vlek. Bohužiaľ - parkovanie je jednotné - 160 Sk bez ohľadu na to, či parkujete hodinu alebo celý deň. Ak hovoríme o
nekresťanských peniazoch - tak v Tatrách to platí 100 percentne. Vôbec sa nečudujem, že sú skoro vyľudnené. Nakoniec sme strážnikovi dali štyridsať korún do
vrecka a išli sme na svah - opäť, lístok na pol dňa na vlek stál 540 Sk. Alebo si môžete kúpiť jednu jazdu - 100 korún. Svah veľký ako Drienica. Na zaplakanie. Aj
Poliaci, ktorých som stretla, povedali, že už sem neprídu, lebo ceny sú už také isté ako v Poľsku a služby na nižšej úrovni. Neoplatí sa.
Kopec sme si vyšľapali a Estela začala klasicky prvou lekciou. Namiesto rumu sme mali fernet. Chutil. Druhá lekcia opäť ako prvá. Tretia - spustiť sa dolu kopcom.
Estele to išlo naozaj dobre, poslednú jazdu skončila zabrzdením o pristavenú dodávku. Jej ani dodávke sa nič nestalo.
Predvečerom sme boli s Estelou ešte na verejnom klzisku v Tatranskej Lomnici, takže trochu pokorčuľovala, ale aj tak najväčší zážitok mala asi z obrovského jeleňa,
ktorý prišiel ku kontajnerom nažrať sa. Nebol plachý, takže sme boli úplne blízko a keďže v Brazílii jelene nemajú, Estela bola vo vytržení. Ďalším pozitívom bolo, že
Estela už prestala jesť sneh a cencúle.
Pred odchodom na vlak sme boli na večeri u Peťovej tety. Estela mala trochu dilemu, čo robiť s rezancami, ktoré boli v jednej miske na stole a polievkou z kurčaťa v
druhej mise, lebo oni takto polievky nepodávajú, ale po ukážke, ako polievku jeme my, sa do nej pustila rýchlo aj ona.
Pred siedmou večer Estela odišla vlakom do Bratislavy a na druhý deň skoro ráno odlietla naspäť do Londýna.
Po dvoch dňoch ustavičného - to je nádherné, to je fantastické - pokračujeme opäť v zabehanom živote. Estela je typický človek z teplejších krajín - srdečná,
temperamentná, "živá", vždy plná energie. Nič jej nevadí a z drobných problémov nerobí veľké. Pri cestovaní nepotrebuje luxus a hostiteľom dokáže prejaviť vďaku.
Na oplátku ponúka to isté - návštevu jej krajiny a starostlivosť o nás.
Za dva dni "dovolenkovania" u nás sme sa stretli s rôznymi ľuďmi a s rôznymi službami. Tam, kde bol problém a ľudia chceli, vyriešil sa. Som si istá, že Estela
odišla zo Slovenska s dobrým pocitom. Dopomohli mi k tomu nielen moji priatelia, ale aj ľudia v reštauráciách, na svahoch a všade, kde sme sa zastavili. My všetci
sme vizitkou pre Slovensko, aj vďaka nám majú turisti predstavu o našej krajine.
Som rada, že som mala možnosť spoznať Estelu, ktorá do našej zimy doniesla trochu tepla a ja som jej za to vďačná.
Lenka Vancová
Drienovský chotár - aký bol a aký je
Konfrontujme čas minulý s tým dnešným... Rieka Torysa až do päťdesiatych rokov 20. st. bola nádherná. Od skorej jari do neskorej jesene plná života. Počnúc
Lapišami a končiac Močarmankami. Od Šarišských Bohdanoviec až po Močarmany. Rieka plná rýb, čistého štrkopiesku a vodného vtáctva. Rieka po celé letné
obdobie miestom vhodným na kúpanie. Najviac boli navštevované miesta: Repiská (Pod Vierbu), Ku Paľom za Mašinu, Popri Brodoch povyše Mašini (dnes tam
bývajú Sedlákovci), Pod Agatami. Smerom na Šarišské Bohdanovce to bola hlavne Bernatka - Bernatova Luka. Ale aj ďalšie vhodné miesta až po Lapiše. Voda v
Toryse bola čistá. Ak sme sa z nej napili, neochoreli sme! V jeseni slúžila na namáčanie konopí, ľanu. V zime zasa ako klzisko pre mládež. Rieka bola udržiavaná
vo svojom koryte. Aj ona mala svojich gazdov... Žiaľ, čas aj túto našu perlu poznačil, až sa dostala do dnešného stavu. Nemá gazdu. Niet inštitúcie, ktorá by dbala o
jej tok. A tak vymýva raz na jednu, raz na druhú stranu, samé výmole. Dokonca na mnohých miestach bránia jej toku vyvrátené stromy. Od zániku družstiev a zahájenia
práce čističky v Haniske badať aj v rieke oživenie. Ale ten jej vzhľad je žalostný. A to je rieka, čo potom potoky? Gimešovi, Kerňovi, Potokoncovi, Gabanov, či
Chujaňa? Človek musí zatvárať oči, aby neoslepol od toho neporiadku, devastovania a znečisťovania našich pred časom čistých a užitočných potokov! Zákony pre
ochranu životného prostredia sú len na papieri. Prax nulová! A ako sa len dokážeme hrdiť, že sme kultúrny národ. Žeby sme už celkom zabudli na naše korene,
našich pracujúcich predkov? A takýto pohľad vidieť po celom našom krásnom Slovensku. Či už chotár nepatrí k Drienovu? A znovu pripomienka - ľudí bez práce na
každom kroku. Ako by sa len dali využiť aj v tejto oblasti pri čistení riek a potokov...
Juraj Murajda
Zabavme sa s občasníkom
Vtipy
"Zobuďte svojho kolegu!" hovorí profesor študentovi na prednáške.
"Prečo ja? Veď vy ste ho uspali."
Pán sa vrátil k pokladni a hovorí predavačke" "Slečna, vy ste sa pomýlili o 250 korún!"
"To ste mali povedať hneď, teraz je už neskoro!" odpovedá ona.
"Čo sa dá robiť, tak si ich teda nechám."
"Synček, prečo si nalepil do žiackej knižky ockovu fotku?"
"Vieš mamka, naša pani učiteľka povedala, že by rada videla toho chytráka, ktorý mi pomáhal robiť úlohy!"
+++
Múmie sú sušení Egypťania.
Pravda o rodičoch - Keď si malý, naučia ťa chodiť a rozprávať a potom chcú, aby si sedel doma a držal hubu.
Hospodárska recesia je, keď príde o prácu váš sused. hospodárska kríza je, keď prídete o prácu vy. Hospodársky rast je, keď príde o prácu predseda vlády.
Päť prikázaní politického života: 1. Nemysli! 2. Ak myslíš, nehovor! 3. Ak myslíš a hovoríš, tak nepíš! 4. Ak myslíš, hovoríš a píšeš, tak nepodpisuj! 5. Ak myslíš,
hovoríš, píšeš a podpisuješ, tak sa nečuduj!
Hlavolamy? To je hračka!
Skúste vyriešiť tieto hlavolamy a obidve správne riešenia odovzdať do 18. júna buď v škole pánovi učiteľovi Illiášovi, alebo v knižnici pani Klapkovej. Nezabudnite k
riešeniam napísať svoju adresu a dátum odovzdania. Na konci roka vylosujeme z úspešných lúštiteľov jedného, ktorého odmeníme hodnotnou cenou.
Hlavolam č. 5
Skúste vyjadriť číslo 10 piatimi deviatkami. Okrem číslic môžete použiť aj znaky , ktoré používame pri počtových úkonoch: +, -, / atď.
Hlavolam č. 6
Hlava papierového šarkana na obrázku je poskladaná z dvanástich paličiek a pozostáva zo šiestich trojuholníkov. Premiestni tri paličky na obrázku tak, aby sa
namiesto obrázka z trojuholníkov objavil obrazec telesa zo šiestich rovnakých štvoruholníkov. Mysli na tretí rozmer.
Riešenie úloh z minulého čísla: Hlavolam č. 3 - Starší mladšieho dobehne o 10 minút.
Šachisti štvrtí v 4. lige
V ostatných troch kolách 4. ligy šesťčlenných družstiev v šachu naši reprezentanti dosiahli tieto výsledky:
Markob Prešov - Drienov 2 1 : 3 1
Drienov - Elán Prešov 3 : 3
Polícia Prešov - Drienov 1 : 5
Medzi 14 účastníkmi predstihli aj také silné družstvá ako sú Lipany, Sabinov, Polícia Prešov atď. Najlepšie výsledky v týchto zápasoch dosahovali D. Petrigáčová,
Pavol Sosa, Marián Krakovský, Jozef Straka.
V apríli sa odohrávali aj posledné kolá žiackej ligy. Reprezentanti našej obce medzi šestnástimi účastníkmi skončili na peknom piatom mieste a boli odmenení
diplomom a hodnotnými vecnými cenami. O tento úspech sa najviac zaslúžili: Michaela Očenášová, Gabriel Fecko, Jozef Sosa a Kristián Očenáš.
Pre riešiteľov šachových úloh prinášame pozíciu, ktorá pre bieleho vyzerá beznádejne. Má napadnutú dámu a čierny hrozí vziať pešiaka na f2. Keby ste hrali bielymi
figúrkami, vzdali by ste sa, alebo by ste našli lepšie riešenie? Biely je na ťahu.
Biely: Kg1, Dd2, Vc1, Sb2, a3, b4, f2, h2
Čierny: Kg8, Df3, Ve2, Sb6, a7, b7, d3, f7, g7, g6
Ján Fecko
Teraz to príde!?
Ozaj to teraz príde? Je to otázka nielen pre fanúšikov, ale hlavne pre hráčov, trénerov a výbor F.O. Sme totiž v takej pozícii, aká už dávno nebola. Naposledy v ročníku
1998/99, keď sme z I. triedy postupovali do 5. ligy ešte s názvom STEEL TRANS "B". Teraz, 5 kôl pred koncom súťaže, sme so 7 bodovým náskokom pred našimi
prenasledovateľmi. Je to výsledok dobrej zimnej prípravy a tréningu. Práve ku tréningu by však mali niektorí hráči pristupovať serióznejšie, pretože celá ťarcha
spočíva na 7 - 8 hráčoch spomínaných už pri jesennom hodnotení. V jari sme každého súpera zdolali a iba v jednom zápase vonku náš gólman Gabana ťahal 2 x zo
siete loptu. Skóre na jar je zatiaľ 21 : 2 a 18 bodov. V jarných zápasoch sme nemali vyloženého strelca, pretože Čontofalský a Kišiday nehrali a tejto úlohy sa zhostil
kapitán mužstva Sosa a hlavne mladý strelec Peter Rabatin, ktorí strelili po 4 góly. Hráme ešte 2 zápasy doma a 2 vonku a už po zápase s Haniskou to možno
"príde". Treba hrať, bojovať a naďalej vyhrávať. Veríme, že tréner Kolesár a asistent Očenáš budú mať šťastnú ruku a chladnú hlavu pri určovaní zostavy, lebo často
o výsledku rozhodujú práve hráči z lavičky, čo sa považuje za šťastný ťah trénera.
Aj tréneri dorastu Šarišský a Mroč majú "prsty" v dobrých výkonoch mladých, ktorí na jar ešte tiež neprehrali a ich jarné skóre 17 : 6 dáva nádej na postup. Hrajú ešte
3x doma a 2x vonku. Vo voľných termínoch pomáhali mužstvu dospelých, a to veľmi úspešne. Očakávame, že v novom ročníku zapadnú medzi dospelých ako
platné posily. Takže , chlapci, len tak ďalej a "DO TOHO!".
Milan Bardák
ZAMERANIE ŠKOLY OD ŠK. R. 2004/2005
Od r. 2002, kedy škola získala právnu subjektivitu, pozorne sledujeme a vyhodnocujeme reálny vývoj vo vzdelávaní, záujmy a potreby našich žiakov i predstavy ich
zákonných zástupcov. Predovšetkým formou dotazníkov, ktoré sme použili v posledných dvoch rokoch, a vyhodnotením informácií, ktoré získavame na triednych
aktívoch a zasadnutiach RR i RŠ, sme vypracovali koncepciu zamerania školy na nasledujúce školské roky. Po prerokovaní v pedagogickej rade sme koncepciu
predstavili aj RR a RŠ.
Filozofiou budúceho zamerania školy je orientácia na:
Jazykové vyučovanie
- v horizonte dvoch rokov postupný útlm vyučovania RJ,
- postupný prechod na vyučovanie AJ v 3. - 9. roč. ako povinného predmetu,
- rozšírené vyučovanie AJ v 3. - 4. roč. už od šk r. 2004/2005,
- postupné zavedenie 2. cudzieho jazyka, NJ, v 5. - 9. roč.
Cieľ: absolvent ZŠ Drienov na zodpovedajúcej úrovni komunikuje v AJ a získa základy komunikácie v NJ.
Prácu s počítačom
- rozšírenie vyučovania povinne voliteľného predmetu v skupinách v 7. - 9. roč.,
- vyučovanie nepovinného predmetu v 5. - 6. roč.,
- vedenie počítačového krúžku na 1. stupni.
Cieľ: absolvent ZŠ Drienov získa základy práce s počítačom, s textovým a tabuľkovým editorom, základy grafickej práce a prezentácie, základy práce s internetom
ako zdrojom informácií, komunikácie a elektronickej pošty.
Záujmové vyučovanie a mimoškolské aktivity
- udržanie ponuky záujmových krúžkov,
- príprava žiakov na rôzne predmetové súťaže, olympiády, školské a mimoškolské environmentálne, športové, zábavné a iné aktivity,
- alternatívne vyučovanie technickej výchovy.