Drienovský občasník roč. II č. 6 zo 7. 8. 2001

Jeden do nálady
Kornel stojí na balkóne svojho bytu na deviatom poschodí, nahýna sa nad zábradlie, za nohy drží svokru a hovorí jej: "Čo kričíš? Iný zať by ťa zabil, ja ťa len púšťam na slobodu."
 
 
Neboli to ondatry...
Skončili dovolenky a prázdniny pre školákov a náš občasník je tu zasa. Čo priniesli uplynulé dva mesiace našej obci? V prvom rade júlové povodne, ktoré znovu preverili tak často sužovaný východ Slovenska a zaplavili aj niekoľko domov v blízkosti toku Torysy v našej obci. Preverili spolupatričnosť a ochotu pomôcť postihnutým ľuďom. No vyplavili aj smradľavé problémy, napr. na Okružnej ulici a na kynologickom cvičisku presne podľa pesničky - plávali... a neboli to ondatry...! Pritom z jednej strany cesty priekopka aká - taká je, ale na niektorých úsekoch je neudržiavaná a zanesená (žiaľ i spomínanými fekáliami). Presný obraz toho, ako sa občania starajú o rigoly pred svojimi parcelami. Pri upratovaní treba myslieť i na to, že voda musí aj odtekať a dbať o to, aby boli dostatočné priepusty.
V našej dedine boli chlapi z Povodia Bodrogu a Hornádu kosiť okolo potoka, ale skončili skôr, lebo odmietli pracovať v hnojovke a odpade. Aj v slovenských novinách sa konštatuje, že obzvlášť na východe Slovenska sú potoky miestom, kde s obľubou kadekto vyváža a vypúšťa odpad. Viem, nemáme kanalizáciu a čističku, ale terajšie zastupiteľstvo na tom pracuje a stavia si reálne ciele. Pritom okrem nedostatku financií sa musí boriť ešte so zaostalou legislatívou, ktorá nereaguje na technický pokrok v tejto oblasti.
Kto chce vedieť viac, nech príde na rokovanie obecného zastupiteľstva, opýta sa "modrej skrinky" na OcÚ, alebo nech sa priamo spýta starostu. Neinformovanosť je živnou pôdou na vyrábanie pletiek, ako je to u nás dobrým zvykom. Keď sa nič nerobí - "Prečo sa nič nerobí?; keď sa niečo robí - "Prečo sa robí to a to a tak a tak?" atď., ale všetky otázky padajú na nepatričných miestach a ostávajú väčšinou bez zodpovedného a pravdivého vysvetlenia. Konkrétne - prekladanie panelov pri obecnom úrade: "Prečo sa neodvezú na ihrisko na tribúny... čo to ten starosta robí za obecné peniaze?" atď. A pritom by stačilo len prísť, opýtať sa, popočúvať, poprípade navrhnúť šikovnejšie a lacnejšie riešenie. Občania sa majú možnosť na zastupiteľstve vyjadriť a poslanci na to berú ohľad, ako tomu bolo na poslednom zasadnutí pri riešení otázky výstavby nového objektu v Kafilérii. Tie isté neinformované reči sa vedú okolo opravy kostola..."Tri, päť, trinásť, pätnásť miliónov...čom tak a ňe inakši...za tote peňeži...co ten farar vimišľa...?", a pritom kostol v dedine ostane a možno sa na jeho interiér budú chodiť pozerať z okolice so závisťou, ako to len tí Drienovčania dokázali. Poviem vám, keď u nás niekto vie a chce niečo dokázať i v náš prospech, musí mať nervy zo železa, aby sa nenechal znechutiť a odradiť od vytýčeného cieľa. Kiež by sa nám podarilo zrealizovať i prestavbu kina na škôlku (lebo pripravované triedy v novostavbe - teraz v majetku gréckokatolíckej cirkvi nepostačia), upraviť futbalový areál (zostane dosť panelov i na tribúny), postaviť novú autobusovú zastávku , krásne by mohlo byť plánované nové námestie , užitočná internetová kaviareň najmä pre mladých občanov a ak štát nezabudne, že aj tu žijú jeho občania a že náš projekt vodovodu, kanalizácie a čističky bol vybratý do rozvojového programu verejných prác na roky 2002 - 2004, mohli by sme sa tešiť na pitnú vodu a obyčajnú kanalizáciu. Na všetkom sa pracuje, ale ... Vážnych prekážok v realizácii je viac než dosť, tak si nevytvárajme ešte ďalšie - zbytočné formou ohovárania, špekulácií a neuveriteľných kombinácií. Väčšinou sa stačí opýtať zodpovedných!
Takže, Drienovčania, na nohy! Obdobie kšeftovania, úplatkov a falšovania pominulo. My sa musíme pýtať, otravovať a tlačiť obecné vedenie do takej činnosti, aby nám mladí ľudia z obce neodchádzali (za lepším a krajším).
Váš šéfredaktor
 
 
Pán starosta, na slovíčko!
Pán starosta, boli pre vás letné mesiace dovolenkové?
Na dovolenke som síce bol, ale len krátko. Inak to boli mesiace pracovné, ako ostatné v roku. To preto, že obec v júli postihla povodeň, ale i preto, že u nás pracuje postupne 15 verejnoprospešných pracovníkov, ktorým treba dať prácu, potrebný materiál a náradie. No a , samozrejme, dohliadať na vykonávanú prácu, čo nie je vždy ľahké.
Aké škody spôsobila povodeň?
Vybrežením vôd Torysy boli zaplavené suterény štyroch rodinných domov, záhradky a záhrady obyvateľov na uliciach Okružnej, Košickej, Mlynskej , kynologické cvičisko a futbalové ihrisko so šatňami a vodárňou. Znehodnotené boli vody v studniach občanov. Škody na úrode miestneho poľnohospodárskeho družstva boli odhadnuté takmer na 6,5 milióna korún. Pri odstraňovaní následkov povodne pomáhali verejnoprospešní pracovníci a požiarnici obce. Voda zo zaplavených suterénov rodinných domov a studní bola čerpaná požiarnou a inou technikou obce.
Čo nové sa urobilo od nášho posledného rozhovoru koncom júna?
Popri všetkých starostiach okolo verejnoprospešných prác sa nám vďaka nim darí zabezpečovať mnohé práce - čistenie a prestavbu rigolov okolo ciest (zvlášť na Okružnej ulici, je to však ťažký oriešok), kosenie trávnatých priestranstiev, práce na rekonštrukcii kina, vybudovali sme sociálne zariadenia a vymaľovali šatne na futbalovom ihrisku, vymenili okná v zasadačke obecného úradu a vymaľovali miestnosti úradu a pošty, trocha sme prestavali a dúfam vylepšili detské zdravotné stredisko a klub dôchodcov, osadili sme na skúšku dve lavičky v parku pred knižnicou, postavili chodník pre peších pri strelnici, obnovili dopravné značky. Odborná firma teraz v budove obecného úradu vymieňa kotly ústredného kúrenia.
A čo panely pri obecnom úrade?
"Panelový problém" sme tiež zdedili z predchádzajúcich volebných období. Hŕba betónových panelov bez využitia nectila našu obec. Aby panely neboli len draho a neúčelne vyvezené na iné miesto, boli rozložené tak, aby vznikla reálna možnosť využitia priestoru. Vznikli dve plochy, ktoré bude možné postupne dobudovať na priestor s hľadiskom pre spoločenské, kultúrne a športové využitie. Rozložením týchto panelov sme začali realizovať časť úvah o celkovom rozvoji centra obce. Budem rád, keď dokážeme ďalšiu časť tohto zámeru urobiť ešte v tomto roku. Ak nájdeme pre panely iné - vhodnejšie využitie, sú stále k dispozícii.
Čo nám poviete o nových symboloch obce?
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Historický symbol Drienova poznáme podľa odtlačkov pečatidla z 19. storočia, ktorý môžete vidieť na prvej strane týchto novín vľavo hore. Kruhopis pečate znie SOMOS MEZOVÁROS PECSÉTJE - teda pečať mestečka Drienov. Symboly obce z roku 1993 nezodpovedali zásadám heraldiky, preto neboli zapísané do Heraldického registra SR. Nerešpektovanie zásad heraldiky bolo pre obec nezmyselným a drahým konaním predošlého vedenia obce. Na nápravu tohto stavu bolo treba vyvinúť nemalé úsilie i financie. Môžem povedať, že dnes už máme nové symboly obce, ktoré sú schválené a zapísané do Heraldického registra SR pod signatúrou D-110/2001 z júna 2001. Nová zástava bola po prvýkrát vyvesená pri kladení venca pri pamätníku padlých 28. augusta 2001.
 
 
Zasadalo obecné zastupiteľstvo
Dňa 28. augusta sa uskutočnilo 17. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Drienove. Na úvod starosta obce konštatoval, že pre trojnásobnú neospravedlnenú neprítomnosť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva zanikol poslanecký mandát pánovi Imrichovi Koremovi a v zastupiteľstve ho na základe výsledkov volieb nahradí pani Terézia Sepešiová. Poslanci skontrolovali plnenie úloh z predchádzajúcich zasadnutí a vyjadrili sa k niekoľkým žiadostiam a aktuálnym problémom. Obecné zastupiteľstvo po dlhej diskusii a vypočutí názorov prítomných občanov jednomyselne nesúhlasilo s vydaním územného rozhodnutia na umiestnenie stavby prekladiska nebezpečného odpadu živočíšneho pôvodu v priestore terajšej Kafilérii Drienov. Starosta obce informoval o dôsledkoch júlovej povodne, práci verejnoprospešných pracovníkov a iných aktivitách. Po zasadnutí sa poslanci spolu s niekoľkými členmi Zväzu protifašistických bojovníkov zúčastnili na obrade kladenia vencov k pamätníku padlých pri príležitosti 57. výročia SNP.
 
 
Po drienovskej kafilérii zostali dlhy a problémy s asanáciou
Privatizácia Kafilérie Drienov bola fraškou, za ktorú odmietajú štátni úradníci niesť zodpovednosť
Zdroj : TREND, Braňo Sobinkovič
Spoločnosť VKF, s.r.o., Drienov nesplnila takmer žiadnu z podmienok, za ktorých privatizovala Kafilériu Drienov, a.s.. V roku 1996 podpísala s Fondom národného majetku SR zmluvu na kúpu 51 percent akcií, za ktoré mala do roku 2004 zaplatiť 65 mil. Sk. Súčasťou kúpnej ceny boli investície vo výške 48,9 mil. Sk rozložené do rokov 1996 až 1999.
Fond národného majetku, podľa informácií, ktoré TRENDU poskytla jeho hovorkyňa Tatjana Lesajová, evidoval koncom októbra minulého roka voči VKF Drienov pohľadávku 146 mil. Sk. Samotné neuhradené splátky z kúpnej ceny predstavovali po lehote splatnosti takmer 40 mil. Sk. A nedotknutý ostal aj takmer celý záväzok na investície. Zvyšnú časť sumy tvorili úroky z omeškania a zmluvná pokuta. VKF zaplatil len prvú splátku v roku 1996 a desatinu splátky pre nasledujúci rok uhradil až v roku 1999. Fond národného majetku podal v januári tohto roku návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť VKF Drienov.
Vyhodené peniaze
Kafiléria Drienov i napriek tomu, že jej majiteľ ignoroval plnenie privatizačnej zmluvy a všetky záväzky na investície, získala v roku 1999 pôžičku 32 mil. Sk zo štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva SR a štátnu dotáciu 20 mil. Sk. Finančné prostriedky dokopy 52 mil. Sk boli určené na modernizáciu a rekonštrukciu technológie kafilerického zariadenia. Približne polovica z nich išla na úplne iné účely. Vyplýva to zo šetrenia Odboru kontroly Ministerstva pôdohospodárstva SR uskutočneného v apríli tohto roku, ktorý konštatuje neoprávnené čerpanie dotačných prostriedkov a nepodložené čerpanie pôžičky z podporného fondu.
TREND zaujímalo, či sa ministerstvo pôdohospodárstva neobávalo takéhoto výsledku, keď kafilérii, ktorá neplní zmluvy, poskytlo štátne dotácie. "Mňa sa to nepýtajte, ja som tu vtedy nebol," odpovedá Jaromír Košin, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu ministerstva pôdohospodárstva. Stanovisko k výsledkom kontroly ministerstva sa nepodarilo zistiť ani v Drienove, nakoľko Ján Horgoš, riaditeľ a jeden z privatizérov miestnej kafilérie bol pre reportérov TRENDU nezastihnuteľný.
Problémový júl
Koncom novembra minulého roka bolo mimoriadnym veterinárnym opatrením v Kafilérii Drienov pozastavené spracúvanie a neškodné odstraňovanie odpadov živočíšneho pôvodu. Štátna veterinárna správa to odôvodnila jej neschopnosťou dodržiavať hygienické a protinákazové opatrenia. Z podniku sa stala len prekládková stanica živočíšneho odpadu, ktorý zneškodňovala hlavne VAS zo Žiliny. Tá koncom mája odstúpila od zmluvy a nahradila ju N-Adova, s.r.o., Nitra, ktorá má dnes s drienovskou kafilériou uzavretú zmluvu, na základe ktorej pôsobí na jej zverenom území. Odpad, ktorý nemôže zneškodňovať, expeduje do Senca. Za najproblematickejší z hľadiska zneškodňovania odpadu považuje Dušan Hlinka, riaditeľ sekcie veterinárnej starostlivosti Štátnej veterinárnej správy SR, mesiac júl, kedy nemali viacerí východoslovenskí producenti pôsobiaci v potravinárskom priemysle uzavreté zmluvy s asanačnými firmami. "Veľkých producentov mala podchytených Žilina. Problémové boli menšie firmy produkujúce 300 až 400 kg odpadu týždenne," vysvetľuje. Preto nariadil krajským veterinárnym správam, aby urobili prieskum medzi producentmi živočíšneho odpadu. Tí zistili, že v júli bolo týždenne neriešených 90 ton odpadu. "Pravdepodobne sa zmiešal so špecifickými rizikovými materiálmi (miecha, mozog, črevá, uhynuté zvieratá - kadavery) a zlikvidovala ho Nitra, čo je neprípustné, pretože túto činnosť už dotoval štát," uviedol.
 
 
Príbehy starých Drienovčanov
Pokiaľ siaha pamäť nás, súčasných obyvateľov Drienova, v našej obci vždy žili v najväčšom počte členovia dvoch katolíckych cirkví - rímskokatolíckej a v menšine gréckokatolíckej. Za čias našich rodičov a starých rodičov sa v gréckokatolíckom chráme používala ako liturgická reč staroslovienčina. Bolo tiež bežné, že na dedine ste okrem pozdravu "Pochválený buď Ježiš Kristus" a odpovede "Naveky amen" mohli počuť rôzne pozdravy (záviselo to od náboženského obdobia) v staroslovienčine, ktorými sa prihovárali gréckokatolíci. Tak napríklad vo veľkonočnom období to bolo: "Christos voskres! - Vo istinu voskres!", čiže : "Kristus vstal zmŕtvych! - Naozaj vstal zmŕtvych!" Alebo na Vianoce: "Christos raždajetsja! - Slavite jeho!", čiže: "Kristus sa narodil! - Oslavujte ho!" Inokedy bolo treba pozdraviť: "Slava Isusu Christu! - Slava i vo viki.", čiže : "Sláva Ježišovi Kristovi! - Sláva na veky!" Bolo to celkom prirodzené a nikto sa tomu nečudoval. Hádam len tí, ktorí navštívili Drienov a z domova podobné pomery nepoznali. Ale takýto človek sa mohol iste dostať do pomykova. A presne toto sa stalo Lacimu.
Laco Kalita pochádzal z Veľkého Šariša a bol mladoženáčom. Poznáme to. Človek zatúži po milej peknej dievčine. Ide mu síce len o ňu, ale vyžení si i svokra, svokru, a keď je pristášom, tak aj susedov a nových spoluobčanov. Veruže to slabšie povahy nemajú v takom prípade ľahké. Laci síce nebol žiadna slabšia povaha, ale aj tak si svoje musel odskákať, kým zapadol do rodiny aj do valalu. Zobral si Haničku z Lemešian, ale po svadbe začali bývať u jej deda v Drienove. Nebolo toho veľa, čo doviezli do dedovej chalúpky, ale boli šťastní, že majú strechu nad hlavou. Keď si našli svoj kút, porovnali si svoje veci, poohliadli sa po dvore, maštaľke, šiel sa Laci pozrieť aj za bráničku, do akého sveta to vlastne prišiel, čo za ľudia tu žijú. Vyšiel teda na ulicu, prešiel sa po nej, popozeral sa do dvorov, sem-tam kývol na pozdrav. To viete, po prvýkrát je to veľmi nepríjemné, cítite každý pohľad zvedavcov. Tak sa skoro obrátil a mieril k novému domovu, keď tu mu ide oproti fúzatý chlap približne v jeho veku. Pozreli si do očí a ten chlap naňho : "Slava Isusu Christu!" "Och! Čo to je? Čo mi to ten chlap hovorí?" preľakol sa Laci. Čosi mu hovorilo, že by to mal byť nejaký pozdrav, asi kresťanský, lebo začul Kristovo meno. Nechcel ostať v hanbe, tak si bleskovo v hlave premietol nejaké náboženské texty a hneď si vytypoval najlepšiu odpoveď : "Oroduj za nás!"
Viete si predstaviť, že to jeho susedovi a budúcemu kamarátovi Michalovi vyvolalo úsmev na tvári. Vtedy to bol síce len taký úsmev popod fúzy , ale pre toto prvé zakopnutie si ho doberal ešte dlhé roky, čo vedľa seba žili.
Podľa rozprávania Márie Timkovej
 
 
Z histórie Drienova
Dnes načneme kapitolu, ktorá asi mnohých rodákov prekvapí. Porozprávame si o drienovských hradoch , alebo skôr, o hrádkoch. V minulosti naozaj existovali dva hrady s názvom Drienov - podľa listín písaných latinsky castrum Somus. Nenachádzali sa však na území dnešného Drienova, ani v jeho katastri. Zvyšky ich zrúcanín by sme našli v katastri obce Kysak a Obišovce. Svoj názov dostali podľa ich staviteľov a majiteľov - šľachticov Abovcov, ktorí mali síce sídlo v Drienove ale vlastnili i spomínané obce Kysak a Obišovce.
Skôr ako nazrieme do publikácie Slovenská archeológia a povieme si čo-to o samotných stavbách hradov, porozprávajme si niečo o období ich vzniku a o tom, čo vlastne dalo podnet k výstavbe týchto, ale aj iných hradov a hrádkov v Uhorsku. Informácie sme čerpali z článku Jaromíra Slušného Tatári na Slovensku.
11. apríl 1241 bol jedným z najtragickejších dní slovenských a maďarských dejín. Po tuhom boji v bitke pri rieke Slaná, ktorá je prítokom Hornádu na maďarskom území, boli porazené uhorské jednotky a krajinu zavalila mongolská potopa. Celú udalosť poznáme ako tatársky vpád, ale pravdou je, že samotní Tatári tvorili iba prieskumné oddiely útočiacich mongolských vojsk. Pretože sa náš ľud s nimi zoznámil ako s prvými, Tatárov stotožnil s celým mongolským vojskom a podľa toho ho pomenoval.
Vpád Mongolov do Uhorska nebol náhodný. Stal sa len ich ďalším krokom do srdca Európy. Už v roku 1237 pod vedením chána Batu ovládli niektoré ruské kniežatstvá a v roku 1240 obsadili a zničili slávny Kyjev, centrum prvého ruského štátu. Uhorský kráľ Belo IV. si uvedomil vážnu situáciu, ktorá nastala po páde Kyjeva a začal pripravovať vojsko na boj s Mongolmi.. Terčom útočníkov sa stalo nielen Uhorsko, ale i Poľsko, České kráľovstvo, Chorvátsko a Dalmácia. Napokon na strednú Európu zaútočili dve mongolské armády. Armádu, ktorá bojovala pri Slanej viedol samotný chán Batu a tvorilo ju asi 60 - 65 000 vojakov. Do čela uhorských vojsk sa postavil kráľov brat Koloman, arcibiskup Ugolín a templársky majster Jakub. V uhorských jednotkách bojovalo asi 65 000 mužov. Bitka trvala od večera ani nie do obeda nasledujúceho dňa a výsledkom bolo, že celé uhorské vojsko bolo zmasakrované a v boji zahynul výkvet uhorskej šťachty vrátane arcibiskupa Ugolína. Koloman zahynul na zranenia po tom, čo sa mu podarilo dostať do Zágrebu. Samotný kráľ Belo utiekol cez Nitru, Bratislavu a Viedeň do Zágrebu a nakoniec sa mu podarilo nájsť útočisko na dalmatínskych ostrovoch.
Mongolským vojskám , ktoré útočili na Malopoľsko sa až tak nedarilo. Pod vedením chána Ordu utrpeli porážku v Sliezsku pri Lehnici, takže sa radšej obrátili na Moravu, ktorú plienili až do doby, pokiaľ sa k nim nepriblížilo vojsko českého kráľa Václava I., pred ktorým radšej ustúpili na Slovensko. Zjednotené mongolské siliy potom začali plieniť Uhorsko. Zničili hlavne silno zaľudnené západné Slovensko, Pohronie, dolné Považie a Východoslovenskú nížinu. Útoku odolali iba významné hrady - Bratislava, Nitra, Komárno, Fiľakovo Trenčín...
Mongoli na našom území nezostali dlho. Už roku 1242 sa chán Batu vrátil domov, pretože zomrel veľký chán Ogotaj a rozhorel sa tam boj o nástupníctvo. Uhorsko si ale neoddýchlo. Pretože polia neboli v období mongolského vpádu osiate, v krajine začal veľký hladomor, ktorý narobil ďalšie škody. Nový rozkvet nastal v ďalších desaťročiach. Uhorsko sa totiž -z mongolského vpádu poučilo a dalo vystavať sieť nedobytných hradov a hrádkov. Niektoré z nich pretrvali stáročia, iné podľahli času. Medzi tie druhé patrili dva obranné hrady šľachticov Abovcov z Drienova, o ktorých budeme hovoriť v budúcom čísle.
 
 
Labuť, šťuka a rak
(Bájka I.A.Krylova - preložil a upravil Anton Džombák)
 
Ak u ľudí spolupráce niet,
žiadna práca sa im nedarí
a výsledkom ich snaženia sú iba nezdary.
 
Raz labuť, šťuka aj rak sa dohodli
viezť fúru s nákladom
a spolu sa do nej zapriahli.
 
Avšak labuť to ťahala hore,
šťuka do vody
a rak zas naopak.
 
Rozhodnúť, kto je tu vinný, každý sa bojí
a preto ten voz s nákladom tam ešte aj teraz stojí.
 
 
Ľubke, mojej vnučke
Ľubka, vnučka, dva rôčky je s nami. Oj, to je vám radosti. Veď počúvajte, hlavne vy, mladé dámy: Mamička ju ako tridsaťsedemročná porodila. A s tretím pôrodom, priznajme, sa jej krása prinavrátila.
Reč bude ale o tej našej maličkej - múdrej, prezieravej, ba už aj hašterivej vnučke - Ľubičke. Len čo nôcku ranné zore prebudia, v postieľke sa malá Ľubka na druhý bôčik obráti. Skontroluje si obidva cumlíky a pomaličky očká otvára. To je znak, že spánok pominul. "Babka, babka!" hlások anjelský čuť až do spálne. To len vtedy, ak mamka nie je doma. Najskôr mamka, ocko, sestry Danka, Miška, až potom dedko a babka. Je tá naša malá ale prešibaná! Od samého rána v šachu celý dom drží. Ako tá kráľovná rozkazuje, ale keď sa patrí, tak aj poďakuje. Ale poporiadku. Mamka pred odchodom do práce kakavko prichystá. Ľubka sa poslušne naraňajkuje. Po kakavku občas ešte pospinká a potom Veľkú obrázkovú knihu poprezerá - ako školáčka tie obrázky študuje. Zrazu kniha bokom. Stano , to jej ujo, volá! Ujo Stano malú zbožňuje. Či chce, či nie, vstáva. Je tu nové ráno, Ľubka neotáľa. Ona veru nie. Všetko je , len nie je lenivá. Prvé jej krôčky ku kurínu vedú. Najradšej znesené vajíčka zberá ako dospelá. Ak v kuchyni niet babky, sama vajíčka na určené miesto poodkladá. Ako tak po izbe prechádza, očkami ju celú mapuje. Trojkolka je prvá na rade. Vysadne si ako artistka a krúži dookola. Zrazu ju nabok položí. Kontroluje kolieska, retiazku. Každý sa čuduje, ako šikovne ten svoj bicykel opravuje. A neúnavná už je na dvore pri zamknutej bráničke. To už na malé susedky vykrikuje: "Ivka, Julka, Veronika, kde ste? Poďte k nám!" Volá, kričí, prikazuje. Často ich nevidí, lebo Ivka už do školy chodí a Julka a Veronika mamkou starostlivo strážené nemôžu cez cestu bez povolenia. Vtedy Ľubka pri bráne postáva a svet pozoruje. Aj šplhá na bránku, probuje smelá, čiperná. Ale keď štekot psa alebo rachot motora počuje, ušká si zakrýva. Takéto zvuky nemá rada. Dedko hovorí, že vnučka je obdarená mimoriadnym sluchom. Aj sa v nej vidí. Prenáramne sa raduje. Čas uteká. Ľubka je hravá a pracovitá. Spolu s babkou varí, upratuje aj sa rozpráva. Keď príde obed, znovu ju čaká postieľka, spánok prepotrebný. A po odpočinku znova plno práce, zábavy. Kočiarik plný bábätok, hračiek, skladačiek. Aj počítadlo je v ňom. Jój, čo má ona práce, plné rúčky! Občas telefonuje. Áno, má svoj mobil. Hlavne mamke do práce vyvoláva. Ale aj ockovi a sestrám do školy. A okolo šestnástej hodiny ocka vyčkáva. Keď sú doma sestričky, oproti make k autobusovej zastávke ide. Je vám to radosti, ak mamka ide! Nebo na zemi, keď ich spolu vidíme. Tú malú múdru v maminom náručí. Niet tváre, aby nepookriala, keď vidí tú lásku, tú krásu po zemi kráčať.
Juraj Murajda, 1999
 
 
Povodne
Problematika povodní sa dostáva do popredia pozornosti širokej verejnosti a masmédií zväčša až pri povodňových situáciách. Dôležitá je povodňová ochrana, tú však nemožno zúžiť len na riešenie povodňových situácií. Zahŕňa podstatne širšiu oblasť od preventívnych opatrení, ktorými sleduje cieľ zamedziť vzniku povodne, prípadne zmierniť jej nepriaznivé účinky až k výkonu zabezpečovacích a záchranných prác, keď povodňová situácia vznikne.
Najzávažnejšou úlohou počas povodní je zabezpečenie dodávky pitnej vody, okamžité spracovanie odborných informácií o hlavných rizikách, vydanie opatrení a nariadení pre obyvateľstvo ako postupovať pri sanačných prácach, ktoré a v akých koncentráciách používať dezinfekčné prostriedky so zameraním na prevenciu ohrozenia zdravia obyvateľov v súvislosti s pohybom a pobytom v povodňových oblastiach.
V dôsledku mimoriadne výdatných zrážok došlo aj v našej obci v mesiaci júli 2001 k povodniam. Čo v takomto prípade robiť?
V zaplavených oblastiach je potrebné dodržať nasledovných 12 bodov:
1. Po záplavách individuálnych vodných zdrojov povrchovou vodou (po jej opadnutí) dôkladne a opakovane vyčerpať vodu zo studní a následne ich mechanicky vyčistiť vrátane ich okolia najmenej do vzdialenosti 10m s osobitným zameraním na prípadné odstránenie a neškodnú likvidáciu organickej hmoty.
2. Vykonať opakovane chemickú dezinfekciu studní chlórňanom sodným (napr. s obchodným názvom SAVO) podľa návodu výrobcu. Tam, kde je to technicky možné, vykonať i mechanickú očistu a dezinfekciu vnútorných stien studní.
3. Pri záplavách individuálnych vodných zdrojov povrchovou vodou nepoužívať vodu na iné ako úžitkové účely až dovtedy, kým sa nevyčistia a následne nevydezinfikujú. Vodu na úžitkové účely používať zásadne len po jej prevarení (minimálne 10 minút).
4. Na pitné účely používať vodu z náhradných riešení (dovoz cisternami, originálne neporušené balenia stolovej a minerálnej vody atď.).
5. V prípade zaplavených potravín považovať všetky požívatiny (s výnimkou potravinárskych výrobkov balených v skle, plechovkách a plastových obaloch s neporušenými obalmi a uzávermi) za  n e v h o d n é  n a  ľ u d s k ý  k o n z u m.
6. Osobitnú pozornosť venovať zhromažďovaniu a neškodnej likvidácii odpadov, ktoré môžu byť po opadnutí povodňovej vlny významným faktorom vzniku a šírenia infekčných chorôb. Organické odpady ukladať a zhromažďovať do vhodných na tento účel určených kontajnerov.
7. Uhynuté zvieratá a potraviny živočíšneho pôvodu znehodnotené povodňou odvážať do spaľovní alebo likvidovať iným vhodným spôsobom podľa pokynov štátnej veterinárnej správy. Zakopávanie uhynutých zvierat a potravín živočíšneho pôvodu vo väčších množstvách do zeme v záplavových oblastiach nie je prípustné.
8. S odpadkami a rozkladajúcimi sa telami živočíchov manipulovať pomocou ochranných pracovných pomôcok (ochranné pracovné odevy, plastové alebo gumené rukavice, obalové materiály - plastové vrecia, potrebné nástroje - vidly, háky a pod.).
9. Obytné a skladovacie priestory po ich mechanickom vyčistení dezinfikovať.
10. Na ochranu pred lietajúcim obťažujúcim hmyzom používať repelentné prípravky.
11. Pred vznikom a šírením prenosných chorôb, ako aj iných poškodení zdravia sa chrániť dodržiavaním pokynov orgánov na ochranu zdravia obyvateľstva. Dodržiavať osobnú a prevádzkovú hygienu.
12. Pri hnačkovom a horúčkovom ochorení vyhľadať svojho lekára.
V praxi sa presadzuje dezinfekcia aktívnym chlórom anorganicky viazaným, napríklad vo forme chlorňanu sodného (SAVO). Dôvodom je najmä skutočnosť, že vodné zdroje po záplavách obsahujú veľké množstvo organických látok, ktoré v prípade použitia aktívneho chlóru organicky viazaného (chloramín B) tvoria hygienicky závadné látky, najmä chloroform a trihalogénmetán, čo je rakovinotvorná látka. Nevýhodou SAVA je, že sa rýchlo spotrebuje viazaním sa na organické nečistoty, čo môže spôsobiť neúčinnú dezinfekciu. Aby sa vylúčilo toto riziko, nárazová dezinfekcia vodných zdrojov sa má vykonávať viackrát po sebe.
Choroboplodné zárodky sa do vody v studni môžu dostať, keď do nej z povrchu alebo cez nedostatočnú filtračnú vrstvu okolitej pôdy, prípadne cez porušené, popraskané skruže v studni zatekajú povrchové vody znečistené splaškovou, odpadovou vodou alebo ľudskými, či zvieracími výkalmi. Nezávadná môže byť iba voda v studni správne postavenej v dostatočnej vzdialenosti od možnosti znečistenia, teda od hnojísk, žúmp alebo povrchových vôd.
Kvalita vody v studniach sa sleduje až po ich vyčistení a vydezinfikovaní.
Cieľom môjho príspevku bolo podeliť sa o svoje skúsenosti z povodní, pretože platí zákon povodní : "Povodne vždy boli a takmer s istotou aj vždy budú."
Iveta Germušková
 
 
Káva
Dnes sa kávičkuje nielen v mestských kaviarňach, cukrárňach, či kávových automatoch, ale aj na dedinách, kde predtým kávu málokto poznal.
Pri tejto spomienke vráťme sa na začiatok 20. storočia a pozrime si dva obrázky tejto doby.
Už stará povesť o našich predkoch hovorí, že boli to ľudia dobrí, priateľskí a pohostinní. Pohostinnosť nám potvrdzuje aj skutočnosť, čo sa zachovala a uplatňovala ešte na začiatku 20. storočia.
Na dedinách, v každom poriadnom dome, v izbe na stole bol chlieb, nôž a soľ, prikryté obrusom. Domáca pani spravidla každého vhodného návštevníka zaviedla do izby k stolu, odkryla obrus a ponúkla chlebom. Tento akt pohostinnosti je dnes už asi prežitkom. Dnes aj na dedine, v novom murovanom dome, hosťa ponúknu kávou. A tu si spomínam na udalosť, keď gazdiná nevedela, čo je to káva a dostala za úlohu ju pre manžela uvariť.
Jej manžel, po niekoľkoročnom pobyte v Amerike, kde pil aj kávu, dostal na ňu chuť aj doma. Pri návšteve v meste ju objavil a kúpil vrecko zrnkovej kávy. Doma ho dal manželke so slovami: " Uvar mi kávu!" Poslušná žena vrecko vzala, otvorila a videla v ňom čosi ako čierna fazuľa. Dala do hrnca vodu, do nej nasypala kávu a všetko na sporák. Keď sa manžel vrátil zvonku, pýtal sa na kávu. Manželka mu hovorí, že káva už dlho vrie a stále je tvrdá.
Bolo isté, že ju nedovarila a so súhlasom manžela i s jeho poznámkou " to ňe taka kava jak v Americe" všetko vyliala von. Aj manžel v Amerike kávu iba pil, ale ju ani nekupoval a nevaril. Robila to gazdiná, u ktorej sa stravoval.
Za prvej ČSR sa už aj u nás káva pila, ba aj vyrábala, ale bez kofeínu. Pestovala sa u nás ako priemyselná rastlina - čakanka obyčajná / Cichorium intybus/, z koreňa ktorej vyrábali kávovinu, tzv. cigóriu. Na jej výrobu sa využíval vretenovitý koreň veľkosti poriadnej mrkvy, ktorý obsahoval hlavne horčinu cichorín.
Dnes všade u nás v obchodoch dostať kávu či už mletú, zrnkovú, alebo v inej forme.
Anton Džombák
 
 
Reklama
Firma B R A M A C strešné systémy, s.r.o.
ponúka na trhu škridlu s 30 ročnou zárukou v cenách od 150 do 259 Sk za meter štvorcový (bez DPH) základnej škridly.
Okrem krytiny BRAMAC firma poskytuje bezplatné statické posúdenie vášho krovu, vypracovanie cenovej ponuky a možnosť čerpania najvýhodnejšieho BRAMAC úveru na výstavbu alebo rekonštrukciu strechy.
Bližšie informácie : na obecnom úrade alebo na tel. č. 0905 742020 - Ing. Miroslav Bielený
 
 
Turnaj o pohár starostu obce Drienov
Dňa 24. júna hneď po skončení súťaže sa uskutočnil už 9. ročník futbalového turnaja o pohár starostu obce Drienov. Prihlásilo sa 6 mužstiev, ale ličartovskí Internacionáli nemali potrebný počet hráčov a sklamali hráči (alebo zostavovatelia?) z Mlynskej ulice. Pohár obhajovali bývalí hráči Drienova pod hlavičkou Internacionáli Drienov. Hrali 4 mužstvá systémom každý s každým podľa rozlosovania.
V prvom kole Internacionáli Drienov vyhrali nad mužstvom firmy VARGA z Prešova 3 : 2 a Drobnochovatelia Drienov remizovali s Políciou Drienov 0 : 0. V druhom kole Internacionáli Drienov podľahli Drobnochovateľom Drienov 1 : 2 a firma VARGA Prešov vyhrala nad Políciou Drienov 2 : 0. V záverečnom kole Internacionáli prehrali s Políciou 0 : 1 a v poslednom zápase - vo finále hrali Drobnochovatelia s firmou VARGA 0 : 0. To Drobnochovateľom Drienov stačilo na 1. miesto, a tým na zisk putovného pohára, ktorý im hneď po skončení zápasu odovzdal starosta obce Ing. Štefaňák. Všetkým poďakoval za predvedenú hru a prvým trom odovzdal krásne poháre. Všetky mužstvá pozval na jubilejný 10. ročník , ktorý sa bude konať po skončení súťažného ročníka okresných majstrovstiev v roku 2002.
Tabuľka :
1. Drobnochovatelia Drienov 2 : 1 5 bodov
2. Firma VARGA Prešov 4 : 3 4 body
3. Polícia Drienov 1 : 2 4 body
4. Internacionáli Drienov 4 : 5 3 body
 
 
Nový ročník okresnej súťaže
Nový ročník okresných majstrovstiev vo futbale začína 12. 8. 2001 a naši futbalisti už budú hrať pod názvom FK Drienov. Pre našich fanúšikov predkladáme termíny zápasov:
12. 8. Drienov - Chmeľov - pre povodeň preložený na 29. 8. o 16. hod.
19. 8. Bajerov - Drienov o 16. 00 hod.
26. 8. Drienov - Ovčie o 16. 00 hod.
2. 9. Žipov - Drienov o 15. 30 hod.
9. 9. Drienov - Šarišské Bohdanovce o 15. 30 hod.
16. 9. Župčany - Drienov o 15. 00 hod.
23. 9. Drienov - Ruská Nová Ves o 15. 00 hod.
30. 9. Drienov - Hrabkov o 15. 00 hod.
7. 10. Kokošovce - Drienov o 14. 30 hod.
14. 10. Drienov - voľný žreb
21. 10 Lipniky - Drienov o 14. 00 hod.
28. 10 Drienov - Brestov
4. 11. Kojatice - Drienov o 13. 30 hod.
Veríme, že naši fanúšikovia naše mužstvo podporia a hráči sa im odmenia svojim výkonom a dobrou hrou potešia a spríjemnia nedeľné chvíle oddychu.
Milan Bardák
 
 
Naši požiarnici predviedli svoje kvality
Dňa 24. 6. sa v Červenici uskutočnilo Okresné kolo súťaže požiarnych družstiev. Zúčastnilo sa ho 22 družstiev, z toho boli 4 ženské.
Drienovskí chlapci začali s prípravou pod vedením Jozefa Sabola , Imricha Čarnogurského a Ľubomíra Timku st. už dávnejšie. Pripravovali sa svedomito, chceli niečo dokázať sebe aj obci a samozrejme, pre reprezentáciu obce, získať dobré umiestnenie. O kvalitu prípravy sa pričinil aj obecný úrad zakúpením dvoch nových - ľahších savíc.
Súťaž sa opätovne uskutočnila v Červenici z dôvodu osláv 115 rokov DPZ Červenica pod záštitou starostky obce. Počasie nám veľmi neprialo, celý čas pršalo, ale napriek tomu chceli drienovskí chlapci podať najlepší výkon. V súťaži prišiel chlapcov povzbudiť aj náš pán starosta, aj keď sa v Drienove v tom istom čase odohrával futbalový turnaj o pohár starostu obce. Chlapci súťažili v ťažkých podmienkach, ale aj tak sa umiestnili na peknom 4. mieste.
Súťaže sa zúčastnili títo chlapci: Ľubomír Timko ml., Marek Sokol, Matúš Jurko, Jozef Janič, Lukáš Mižák, Robo Pffefer, Ján Semančík, Stano Jurek, Maťo Čajkovský a Jozef Demek.
 
Na pozvanie starostky obce Hrabkov sa družstvo našich požiarnikov zúčastnilo i III. Ročníka požiarnej súťaže Memoriál Štefana Hradbavého. Súťaže sa zúčastnilo celkom 25 družstiev, z toho 6 družstiev žien. Tak ako v Červenici, aj. tu súťažili vo veľmi ťažkých podmienkach. Znova nám celý čas pršalo, ale chlapci si zaslúžia pochvalu a uznanie za dobrý výkon. Z 19 mužských družstiev obsadili pekné 8. Miesto. Pod vedením Jozefa Sabola a Imricha Čarnogurského nás reprezentovali tí istí chlapci a naviac ešte Rasťo Jurko a Maroš Cvik. Radosť z výkonu nášho družstva priamo v Hrabkove prejavil občan Drienova pán Jozef Kolenič. Chlapcom v cudzom prostredí to padlo veľmi dobre.
 
V Župčanoch sa drienovskí požiarnici zúčastnili na IV. ročníku súťaže o pohár starostu obce. Súťažilo 14 družstiev, z toho 4 ženské. Nesúťažne sa podujatia zúčastnili poľskí požiarnici z obce Nowy Zmiegrod, maďarskí svoju účasť zrušili. Požiarnikom konečne prialo aj počasie. Bolo celý deň krásne horúco. Naši chlapci súťažili v nezmenenej zostave a podali opäť dobrý výkon. Obsadili pekné 8. miesto, za čo im ich veliteľ vyjadril svoju spokojnosť
V Župčanoch nás osobne privítal starosta obce pán Harčár, zároveň prejavil záujem o účasť župčianskeho družstva na súťaži v Drienove - v Toryskej doline. Okrem toho aj veliteľ požiarneho družstva z Poľska pozval našich na súťaž do Poľskej republiky.
Konečne sa prebudili aj občania Drienova a prišli chlapcov povzbudiť.
 
Po návratoch zo súťaží nás očakával starosta Ing. Štefaňák s gratuláciou, vyjadril radosť z rozširovania tejto aktivity a zaželal nám veľa úspechov v ďalších bojoch. Jemu, ale aj veliteľovi požiarneho družstva a všetkým, ktorí chlapcom fandili patrí srdečná vďaka.
Jozef Sabol
 
 
P O Z V Á N K A
 
Kynologický klub Drienov pozýva občanov obce Drienov na O b l a s t n ú  v ý s t a v u  n e m e c k ý c h  o v č i a k o v, ktorá sa uskutoční dňa 16. septembra 2001 v areáli futbalového ihriska v Drienove so začiatkom o 9.00 hod.
 
 
Pozvánka
 
Kto urobí najkrajšieho D Y Ň O V É H O K U B A ?
Ak ste zvedaví, príďte sa pozrieť v sobotu dňa 16. septembra 2001 o 17. hodine k obecnému úradu.
 
 
V Ý Z V A
Na nedeľu 23. alebo 30. septembra pripravujeme výstavu Ú Ž I T O K  A  P O T E Š E N I E  Z O  Z Á H R A D Y  2 0 0 1.
Nezaobídeme sa bez vašej pomoci. Prihláste plody zo svojej záhrady , či už čerstvé alebo konzervované na výstavu. Možno to robíte zaujímavejšie ako ostatní. Alebo viete ponúknuť na obdiv nejaké rarity, liečivé byliny, či sušené kvetiny. Aj fotografie vašich záhradných besiedok, krbov, či kvetinových zákutí by nás zaujímali. Dokážme si, že život a práca na dedine nám prináša úžitok a potešenie.