Tak aj u Kalitových vtedy bolo možno treba dokúpiť niečo na deti alebo do komory, preto, isto na úkor vlastných žalúdkov, dohodli sa manželia, že zmútenú hrudku
masla predajú. Manželka Anna zabalila tovar do papiera a poslala muža na "jarmark" do Prešova. Odhodlane vykročil na ďalekú cestu, ale ešte sa nedostal ani ku
kostolu, keď pri ňom zastavil koník s vozíkom a z kozlíka sa mu prihovoril neďaleký sused: "Ta dze śi śe vibral Lacku? Do mesta? Ta śidaj ku mňe, ce zveźem, bo i ja
tam idzem." Kalita si rád prisadol, lebo aj do mesta sa skôr dostal, aj si nohy pošanoval. Starý prešovský trh sa nachádzal hneď z kraja mesta približne v miestach,
kde je teraz areál fabriky Solivary a obchodovalo sa tu so všetkým od živých domácich zvierat až po zápalky. Nášmu hrdinovi sa čoskoro podarilo maslo za päť korún
predať. Spokojný sám so sebou, ako mu všetko dobre išlo, sa ešte pomotkal po trhovisku, popozeral čo ho zaujímalo a pomaly sa dal na cestu domov. Nenáhlivo si
vykračoval popri ceste; nik ho nerušil, tak si v hlave dával dohromady plány na najbližšie dni. Len tu zrazu ho zo zadumania prebral známy hlas: "Kukaj Laci, jake na
sebe mame ňiśka śčesce. Ta ket som ce privjezol do Prešova, ta ce veźmem i nazad." Milý Laci sa veru nedal dvakrát prosiť. Vyštveral sa na voz k susedovi, ktorý
pravdepodobne už tiež vybavil v meste čo bolo treba a vracal sa domov. Vduchu ďakoval Bohu, že naňho tak myslí. Cesta hneď rýchlejšie ubiehala. Chlapi popretriasali
vážne veci, ale i klebety. Ani nestihli všetko prebrať, a už boli doma. Koník zastal pri studni pred Kalitovým domom a jemu už neostávalo iné, len sa, ako slušnosť
káže, poďakovať a opýtať, čo je dlžný za zvezenie. "Lacku, ta śi śe vezol do Prešova a nazad, aľe že to ti, ta mi daj pejc korun a zme virovnane."odpovedal na
priamu otázku priamo ochotný kočiš.
"Znace, dobre ľudze, jak kebi mi bulo vtedi daco zabehlo, ňemohol som ňič vipovedzic. Ľem som vicahol tote pejc koruni, co som dostal za maslo, z kešeňi a viplacel
povoz. Za cali svoj život pret tim aňi po tim som sebe taki luksus - ľem tak preňič-zaňič śe povoźic a eśče za to viplacic ostatňi groš z kešeňi - ňedožičel. Ľem
som neznal, či ľepši budze nad tim zaplakac, či śe zaśmjac. No aľe, co vam pomože plakac?" zakončil svoj príbeh dobrý sused Kalita.
Podľa rozprávania Aurélie Petrovej
Z histórie Drienova
Pokračovanie.
V Drienove bolo sídlo farnosti. Najstaršia správa o kostole z roku 1304 uvádza, že bol zasvätený sv. Martinovi vyznavačovi. Táto informácia je dôkazom, že kostol
jestvoval skôr, ako šľachtici Abovci okolo polovice 13. storočia získali Drienov. Šľachtici, ako to bolo zvykom, už do jestvujúceho kostola dali postaviť oltár a
zasvätili ho svojmu rodovému svätcovi sv. Ladislavovi., uhorskému kráľovi z rodu Arpádovcov. Kostol teda v Drienove pravdepodobne jestvoval už pred 13., resp. pred 11.
storočím. Terajší , pôvodne gotický kostol, bol postavený v prvej polovici 14. storočia. Drienovský kostol a fara boli prvým sídlom drienovského vicearcidiakonátu, ktorého
existencia sa dá predpokladať už v 13. storočí, keďže písomný doklad o ňom je z 1. polovice 14. storočia.
Šľachtici z Drienova si dali postaviť v 2. polovici 13., resp. začiatkom 14. storočia hrad nad Obišovcami a hrad nad Kysakom. Oba mali pôvodné názvy odvodené od maďarského
názvu Drienova - Sumus. Od názvu hradov bol odvodený aj názov drienovského panstva, ku ktorému patrili viaceré dediny v doline Torysy, Svinky a Hornádu. Predpokladá
sa, že hrady boli vybudované ako obranné, pretože boli vybudované v čase, keď sa očakávali tatárske vpády.
V Drienove bola mýtnica. Kráľ Ladislav IV. v roku 1285 odmenil šľachtica Petra z Drienova, syna Juraja z Drienova, právom vyberania mýta v Drienove. Súčasne bola
stanovená tarifa mýtnych poplatkov: od veľkého naloženého voza a za sud vína 1 vážku (4 - 5 g) striebra; od menšieho voza 2 denáre. Neskôr zemepáni mýto
zvyšovali. Od roku 1467 košickí obchodníci platili od veľkého voza 12, od stredného 6, od malého 2 denáre a peší obchodník s tovarom platil 1 denár. Mýto vyberali v
Drienove nepretržite aj v 16. storočí. Jeho vyberanie svedčí o tom, že v 13. storočí, predtým aj neskôr tiahla Drienovom stará krajinská cesta.
P o k r a č o v n i e n a b u d ú c e.
Poriadok v obci je vizitkou všetkých jej obyvateľov
Komisia pre životné prostredie a verejný poriadok pri OcÚ vyzýva občanov, aby sa v priebehu mesiaca apríla zapojili do jarného upratovania obce. Podľa toho, ako
vyzerá náš dvor, okolie domu, priestranstvo pred ním, podľa toho si iní vytvárajú o nás obraz . Ani tohto roku nečakajme, že niekto poupratuje za nás. Väčšina z nás
nepotrebuje takéto výzvy, ale bohužiaľ musíme konštatovať, že niektoré úseky vyzerajú veľmi zanedbané. Týka sa to najmä rigolov.
Tým, že poupratujeme, spríjemníme život sebe aj ostatným.
Prosíme občanov, aby využívali pristavené kontajnery.
Ďalším obrovským problémom v našej obci je vypúšťanie fekálií do rigolov a miestneho potoka. Obec sa týmto problémom aktívne zaoberá, lenže všetko je otázkou peňazí. Budeme
sa snažiť, aby sa prvý krok urobil už tohto roku. Ale dovtedy apelujeme na občanov, aby zvážili svoje počínanie a neznehodnocovali vodné toky. Aspoň dočasným
riešením je použitie bakteriologického prípravku, ktorý požiera pachy a čiastočne likviduje nebezpečné chemické zmesi nachádzajúce sa v žumpách.
Obecný úrad informuje
Charitatívna činnosť občanov
Aj občania našej obce sa zberom šatstva v dňoch 16. až 25. marca vo veľkej miere zapojili do humanitárnej pomoci povodňami postihnutým občanom Ukrajiny. Patrí
im srdečné poďakovanie za šľachetný postoj k tým, ktorí sú v núdzi a potrebujú pomoc.
Čistíme miestny potok
Po predošlých rokovaniach pracovníci Povodia Bodrogu a Hornádu Košice začali čistiť miestny Drienovský potok. Prvé práce boli zamerané na vyčistenie prítokového
Poddvorného potoka, ako kritického miesta na sútoku týchto potokov. Zo strany PBaH je prísľub, že v priebehu roka budú čistiť potok od zaústenia do rieky Torysy,
zanesené úseky melioračného kanála pri futbalovom ihrisku a rieku Torysu pod starým mostom smerom na Ličartovce. Čo všetko sa podarí urobiť, to závisí od
finančných možností a kapacít mechanizmov PBaH. Pri prácach vypomôže obec pracovníkmi VPP a veríme, že na miestach neprístupných pre stroje pomôžu aj
občania. Najviac však môžu občania prispieť tým, že potok nebudú využívať ako skládku nepotrebných vecí a stoku pre odpad z domácností.
Predchádzame požiarom v prírode
Požiare každoročne spôsobujú veľké materiálne, ale aj ekologické škody .
V Prešovskom kraji v roku 2000 vzniklo 183 lesných požiarov s výškou škody 4 797 800,- Sk. V okrese Prešov vzniklo 26 lesných požiarov. Najčastejšími príčinami
lesných požiarov sú ľudia a ich hospodárska a iná činnosť. Väčšina týchto požiarov vzniká z neopatrnosti alebo podcenením požiarneho nebezpečenstva pri
používaní otvoreného ohňa. Takouto činnosťou človeka je aj vypaľovanie suchej trávy a kladenie ohňa v prírode.
Je preukázané, že najviac požiarov vzniká v mesiacoch marec, apríl, máj, júl a august. Je však možné povedať, že požiar môže vzniknúť a lesy môžu horieť v
ktoromkoľvek ročnom období. Odstrašujúcim príkladom je požiar v Národnom parku Slovenský raj v dňoch 23. októbra až 3. novembra 2000.
Preto vyzývame všetkých občanov, aby predchádzali vzniku požiarov a v jarnom období nevypaľovali suchú trávu. Okrem nebezpečenstva vzniku veľkých požiarov,
vypaľovaním suchej trávy vznikajú nenahraditeľné škody na prírode, na majetku a často aj na zdraví občanov.
25. marec - Deň počatého dieťaťa
V predchádzajúcich dňoch sme mohli sledovať v našej spoločnosti rôzne aktivity a názory na tému interrupcií. Na jednej strane tvrdenia, že narodenie, či nenarodenie
počatého dieťaťa je vecou iba ženy, na druhej strane, že každý počatý život má právo narodiť sa a žiť. Túto myšlienku v prospech kultúry života podporilo aj malé
spoločenstvo kresťanov v našich farnostiach. V nedeľu 25. 3. 2001 v gréckokatolíckom chráme o 14. hodine sa začalo modlitbové stretnutie pobožnosťou Akatistu
za ochranu počatého života a za zmenu zmýšľania matiek v prospech dieťaťa, pretože vôľou nebeského otca je, aby dieťaťu v lone matky bolo dovolené žiť.
Krížovú cestu sme sa modlili cestou od chrámu ku kaplnke Pany Márie pri cintoríne. V rozjímaniach krížovej cesty sme vyprosovali pre všetky matky i budúce
mamičky otvorenosť k životu, aby dieťa prijímali ako Boží dar. Pri kaplnke sa modlitbou sv. ruženca toto modlitbové stretnutie ukončilo.
Informačné médiá nám často poskytujú mylné argumenty o práve na život počatého dieťaťa. Ale Stvoriteľ, ktorý dáva svojmu stvoreniu život, ti hovorí v jednom
prikázaní: "Nezabiješ!".
Mgr. Mária Sabolová
Drienov plný hviezd
Naša obec, tak ako všetky sídla na Slovensku, sa každým dňom stáva viac a viac "čokoládovou", či skôr preplnenou lacnou reklamou na čokoládu Orión. Propagačné
materiály nám sľubujú výhru niekoľko tisíc korún za hviezdu vylepenú na okne a ďalšie peniaze za každý výrobok Orión, a to v čase od 5. marca do 27. apríla 2001.
Podmienky tejto súťaže nás nebadane vedú k tomu, aby sme zabudli, či dokonca ignorovali, že je tu Veľký pôst - čas stíšenia, rozjímania, túžby po živom Bohu,
zvýšenej návštevnosti chrámu, obdobie príprav na vrchol liturgického roka - umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Posúďte sami: Súťaž prebieha počas 40 dní (pracovných i sviatočných), vrátane Veľkého piatku a Veľkonočného pondelka, čo je v podmienkach súťaže osobitne
zdôraznené! Počas týchto dní navštívi tím Oriónu niekoľko z 1 400 000 domácností na Slovensku, kde bude sledovať splnenie podmienok. Bude to v čase od 17. do
21. hodiny, teda v čase, keď sú v kostoloch sväté omše, prípadne pobožnosti krížovej cesty. Každý, kto zatúži získať sľubované výhry, musí sedieť doma a čakať
na "poslov dobrej zvesti" z Oriónu. Doma musí byť počas ich návštevy aspoň jeden dospelý člen rodiny. Takže rodič bude "žiarivým príkladom" svojim deťom, ako sa
kvôli možnej výhre obetuje a zostane čakať doma, či náhodou jeho okno nepadne do očí túžobne očakávaným dobrodincom.
Aká je pravdepodobnosť, že to budete práve vy? Prečo tak ľahko a ziskuchtivo skočíme na každý dobre premyslený reklamný trik?
Podľa Katolíckych novín spracovala Mrg. Zuzana Balíková
Výkrik šéfredaktora (alebo za krajšie prostredie)
Do našich končín zavítala jar! Čím sa tento neklamný znak prejavil? Nuž tým, že niekto pocítil neodolateľnú túžbu presádzať tuje. Najvhodnejšie sa mu zdali tie, čo
si minulého roku vlastnoručne zasadili deti na školskom dvore. Ten, čo si jedenásť už prijatých stromčekov veľmi lacno "nakúpil", chcel asi stihnúť agrotechnický
termín presadby, alebo chcel ukázať jedenástim konkrétnym deťom, z ktorých každé malo na starosti svoju tujku, že život nie je med lízať. To by bolo v tom
lepšom prípade. V horšom nastúpil človek - ničiteľ závistlivý. V každom prípade, ak my, občania a rodičia v jednej osobe, nebudeme mať otvorené oči, niekto môže
presunúť alebo zničiť ešte okolo osemdesiat stromčekov, ktoré sa ešte tešia životu a opatere žiakov základnej školy. A možno ten istý "záhradník" sa inokedy
postará o zničenie našej vlastnej záhradky. Deťom neostáva nič iné, len sa rozbehnúť po záhradách a záhradkách a zahrať sa na pátračov. Držte im palce!
Ale ani naše (vaše) deti nie sú "sväté"! S láskavým zvolením a za prispenia rodičov vlastnia vzduchovky a strieľajú na všetko, čo sa hýbe (vtáčiky) aj nehýbe (puky a
mladé konáriky), len aby niečo poničili.
Behávam vo voľných chvíľach po okolici - nielen po ceste a niekedy by sa mi zišla kamera, aby som zaznamenal skládky fliaš, tehál a iného odpadu na
najnemožnejších miestach. Nebolo zatiaľ dokázané, že by vznikli pričinením zvierat. Obdivujeme poriadok na "západe", ale sami odhodíme "ťažký" papierik,
škatuľku od cigariet a pod. na chodník a naše deti sú v tomto veľmi učenlivé. Len sa pozrite na tie obaly od cukroviniek v okolí obchodov. Pritom v obci máme miesta na to určené,
kde sa môžeme zbaviť skla, plastov i stavebnej sute. A keby u nás odpadkové koše nezvykli "dostať nohy" (ako sa to opakovane prihodilo tým z autobusovej
čakárne), obec by zabezpečila aj tie, len aby sme nemuseli papieriky nosiť vo vreckách až domov. Teda, nič nového ani v roku 2001.
Prajem všetkým čisté sviatky - bez odpadu, neporiadku, chýbajúcich stromčekov. Prežite ich v pohode, skromnosti a radosti.
Váš šéfredaktor
Modelári bodovali
Bolo to ako v pesničke "Aj keď bez peňazí...", ale o to krajšie pre malú výpravu modelárov z našej dedinky. Dobili sme Poprad aj v žiackych, aj v seniorských
kategóriách . Okrem umiestnení na stupni víťazov sme získali aj päť ocenení za najlepší model v danej kategórii. O tento úspech sa vrchovatou mierou pričinil junior
Martin Mižák a žiaci Pavol Korem a mladučký Marek Semančík. Za dva dni sme si pod Tatrami popásli oči na prekrásnych papierových a plastikových modeloch áut,
lietadiel, bojovej techniky, lodí a figúrok modelárov z Čiech, Poľska, Maďarska a Slovenska. Len tých peňazí keby bolo viac - aj tak by nestačili na nákup modelov, ktoré
ponúkalo okolo tridsať predávajúcich. Snáď o rok, keď sa všetci odrazíme od dna, si budú deti môcť kúpiť ľubovoľný model (ly).
Takže- tešíme sa na PLASTIC SESSION 2002 v Poprade.!
Vedúci krúžku Mgr. Illiáš