Drienovský občasník roč. V č. 2 zo 6. 4. 2004

Pán starosta, na slovíčko!

• Po dlhšej dobe vás chceme poprosiť o odpovede na niekoľko otázok, ktoré sa týkajú súčasného života obce. Prvá z nich súvisí s celoslovenským problémom riešenia kritickej situácie občanov v hmotnej núdzi. Ako sa tento problém prejavuje u nás?

Podľa nových zákonov sa dlhodobo nezamestnaní občania - poberatelia dávok sociálnej pomoci - môžu dobrovoľne uchádzať o príspevok za aktivačnú činnosť, ktorá pozostáva z vykonávania menších obecných služieb organizovaných obcou, zariadením sociálnych služieb, štátom uznávanou cirkvou, červeným krížom, zdravotníckym zariadením, mimovládnou organizáciou a pod. Podmienkou získania aktivačného príspevku v podmienkach našej obce je odpracovať na menších obecných službách najmenej 10 hodín týždenne počas platnosti dohody, ktorú občan uzavrel s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v Prešove, alebo toľko hodín, koľko v dohode potvrdil. Zdôrazňujem, že skutočnú výšku príspevku neurčuje obec, ale úrad práce vydaním rozhodnutia pre každého občana, ktorý je zapojený do aktivačných prác a príspevok aj vypláca. Obec dáva len prácu, dozerá nad jej vykonávaním a hlási na ÚPSVR, či občan , ktorý uzavrel dohodu, určený čas odpracoval. Obci budú po predložení všetkých dokladov preplatené náklady na zakúpenie ochranných pomôcok a plat pracovníka starajúceho sa o občanov zapojených do aktivačných prác. V súčasnosti v programe menších obecných služieb, ktorý bude končiť 30. júna 2004, v Drienove pracuje 40 občanov.

• Ako bude tohto roku pokračovať práca na výstavbe verejného vodovodu?

V roku 2003 bola zrekonštruovaná budova vodojemu , namontované technologické zariadenie, privedená voda do vodojemu z vodovodu Stariná - Prešov a vybudované zásobné potrubie od vodojemu na začiatok zastavanej časti obce ako prvá etapa stavby "Vodovod Drienov". Teraz rokujeme o financovaní pokračovania vo výstavbe vodovodného rozvodu po obci a pripravujeme začatie prác druhej etapy stavby. V posledných dňoch boli vytýčené podzemné vedenia plynu, elektrických rozvodov a telekomunikačných káblov na trase výstavby pripravovanej pre rok 2004. Vo vybavovaní sú povolenia na rozkopávky štátnej cesty a pretláčania v telese cesty. Našim zámerom je, čím skôr priviesť vodu do základnej a materskej školy a umožniť občanom napojiť sa na verejný vodovod na budovanom úseku. Trasa vodovodu povedie po ulici Osloboditeľov poza požiarnu zbrojnicu a za Drienovským potokom v chodníku po materskú školu s odbočením na Mierovú ulicu. Výstavba vodovodu sa nezaobíde bez rozsiahlych zemných výkopových prác, časových

obmedzení prevádzky na štátnej ceste, miestnych cestách a chodníkoch. Nebude možné vylúčiť obmedzenia vstupov do dvorov občanov. Prosím občanov, aby k výkopovým prácam a rozkopávkam pristupovali s pochopením a trpezlivosťou. Pôjde o práce s konečným úžitkom pre všetkých občanov obce. V tej súvislosti musím vyjadriť svoj údiv aj hnev nad tým, že sa u nás nájdu ľudia, ktorí sú schopní povytrhávať a zničiť vytyčovacie kolíky, ktoré boli na trase osadené na vyznačenie podzemných vedení.

• Medzi obyvateľmi obce sa šíria informácie o zrušení pošty v Drienove. Sú pravdivé a čo k tomu môžete povedať?

Predovšetkým to, že poštové služby v obci zabezpečuje a teraz aj vykonáva Slovenská pošta, š.p., ako právny subjekt. Podľa zásad ekonomiky hospodárenia (súvaha príjmov a výdavkov) rozhoduje, kde a ako bude poskytovať svoje služby. To ale neznamená, že sa ako starosta nezaujímam o pravdivosť týchto informácií. Osobne som rokoval s vedúcou Strediska poštovej prevádzky Slovenskej pošty v Prešove Ing. Štefaničovou a žiadal som o zachovanie pošty v Drienove. Skutočnosťou je, že vedenie Slovenskej pošty robí ekonomickú analýzu prevádzky všetkých pôšt a rozhoduje o zrušení stratových prevádzok. Ako riešenie sa ponúka vo svete zaužívané nahradenie nerentabilných pôšt poskytovaním poštových služieb prostredníctvom zmluvných partnerov v tzv. poštách Partner. Prevádzkovateľ pošty Partner nebude zamestnancom Slovenskej pošty, túto prácu bude vykonávať na základe živnostenského listu na základe zmluvy so Slovenskou poštou buď vo vlastných, alebo v iných priestoroch - napr. rodinný dom, obchod, súčasné

priestory.

Na písomnú žiadosť o stave riešenia pošty v našej obci vedúca Strediska poštovej prevádzky v Prešove v liste zo dňa 22.3.2004 odpovedala, že v roku 2004 Slovenská pošta neuvažuje o zrušení pošty v Drienove. V prípade akejkoľvek zmeny koncepcie riešenia poskytovaných služieb v obci bude Slovenská pošta obec informovať.

 

 

Z Pamätnej knihy obce Drienov

Strana 23

Dňa 8. apr. 1928 Ján Vrábel, uč. Obecný kronikár svolal miestnych občanov na poradu, jeho cieľom bolo postaviť v Drienove pomník padlým vojakom vo svetovej vojne. Mravný výsledok bol dobrý. Bol ustanovený dozorný výbor. Pomník mal byť vystavený do 28. okt. 1928, na 10-té výročie trvania Rep. Československej. Do výboru boli zvolení: Ján Fialka predseda, Jozef Sokol podpredseda Ján Vrábel uč. tajomník a zapisovateľ, Ján Vaško pokladník, nahradníci: Jozef Matej, Michal Petro, a Jozef Staško. Činnosť výboru zostala pre krásny a ideálny cieľ neurodná, našlo sa málo porozumenia. Blížilo sa 10 - te výročie 28. okt. 1928, nebolo žiadnych finančných prostriedkov. Jednateľ Vrábel, svojím vytýčeným cieľom šiel tak ďaleko, že zo svojích vlastných prostriedkov dal založiť základný kameň dňa 10. okt. 1928 pred budovu štátnej školy. Je to štvorhranný a dvojstupňový betónový základ, za dovozy, cement a prácu vyplatil 378,50 Kč. Vd. Janova Straková prispela 20 Kč. Jubilejné oslavy 28 - 29 okt 1928 boly slávnostne zadržané pri základnom kameni s veľmi krásnym priebehom. Slávnostné privety mali Emil Válek, notár Alex. Demjančík sp. uč. a Ján Vrábel uč. Deti složili sľub na vlajku Čslov. repub, zahraná bola divadelná hra "Sen sirôt čsl legionára", ktorú režir. Uč Vrábel. Ufam, že tento ideálny cieľ u občanov nájde pôdu porozumenia a svojím padlým v svetovej vojne dajú postaviť krásny pomník, "Veď si ho zaslúžia", a tak mená padlým nielen v kronike, ale i verejne budú zapísané a zvečnené.

Vojaci na fronte trpeli hladom, zimou a hmyzom, ktorý ničil ich biedne vyhudlé a vyhublé tela. Veď nepohybovali sa už ako ľudia, ale ako živé mrtvoly. Trápila ich starosť o domácnosť, o deti, o svoje manželky a rodičov; k tomu ešte rôzne choroby epidemické, ktoré sa veľmi rozšírovaly a neuprosná smrť mala dobrú žatvu, nik nevedel či zajtra jeho neponesú do spoločného hrobu, jamy a nepolejú vápnom, ako dnes jeho kamarátov.

 

 

ABECEDA zdravia

B ako Borelióza

Poštípanie kliešťom sa spája nielen s rizikom vírusového zápalu mozgových blán, ale aj ďalšieho závažného ochorenia - lymskej boreliózy. Jej nebezpečenstvo spočíva v tom, že pri jej neliečení môže dôjsť k závažnému postihnutiu srdca, kĺbov a nervového systému.

Prvé príznaky môžu byť podobné chrípke - nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, bolestivosť býva aj v mieste prisatia kliešťa. Po niekoľkých dňoch až týždňoch sa v okolí ranky zjaví začervenanie so stredovým vyblednutím a opuch kože. Po tomto štádiu o niekoľko týždňov až mesiacov nasleduje tzv. neskoré štádium, ktoré sa môže prejaviť zápalom mozgových blán, obrnou lícneho nervu, zápalom srdca s poruchami jeho činnosti. Posledným štádiom sú ťažké poškodenia kĺbov a mozgu.

Vzhľadom na relatívne častý výskyt, možné vážne trvalé následky až smrť a oproti tomu jednoduchú liečbu pri včasnom odhalení (antibiotiká asi tri týždne), je určite dôležité rozoznať už včasné príznaky a navštíviť lekára.

B ako BSE

= bovinná spongiformná encefalopatia = choroba šialených kráv

Často v správach počúvame o tom, kde sa znova objavila záhadná choroba šialených kráv, aké opatrenia sa proti nej robia. Čo je to vlastne BSE a prečo sa jej tak veľmi bojíme? BSE má pôvod vo Veľkej Británii a je následkom chybného spracovania ovčích zdochlín v britských kafilériách. Použitím príliš nízkych teplôt obsahovala kostná múčka, ktorá sa vyrábala zo zdochlín oviec, pôvodcov ovčej choroby scrapie. Tí však u kráv, ktoré skrmovali infikovanú múčku, vyvolali chorobu BSE. BSE sa prejavuje plachosťou, škrípaním zubami, svrbením, poruchami chôdze až uhynutím. Pri pitve sú mozgy uhynutých zvierat prevŕtané otvormi ako špongia. BSE, žiaľ, neostalo len chorobou kráv, postupne bolo identifikované pri 21 druhoch zvierat.

V tejto súvislosti existujú obavy, že BSE súvisí s jednou formou Creutzfeldt - Jacobovej choroby u ľudí, s klinickými prejavmi rýchleho duševného úpadku a veľkého utrpenia pacienta, ktoré sa po 2 - 3 rokoch končí smrťou. Mozog takto chorého človeka vyzerá presne ako mozog kravy s BSE. Toto ochorenie je neliečiteľné a nezvratné.

! Z rozličných zvyškov hovädzieho mäsa sa vyrábajú aj lieky, kozmetické prípravky a potravinárske výrobky (želatína). Z hovädziny je najrizikovejší mozog, miecha a svalovina z blízkosti chrbtice, ktorou prechádzajú nervové korene.

! Kostná múčka z drienovskej kafilérie bola vyrábaná inou technológiou ako vo Veľkej Británii, takže z tohto hľadiska nebola nebezpečná.

MUDr. J. Š.

 

 

Oneskorené reportáže roduverného Drienovčana

Kostoly

Čas. Len táto jediná krátka chvíľa, to je tá pravá prítomnosť. Tá pred ňou je už minulosť. Tak veru. Taký je čas vymedzený Stvoriteľom pre nás obyvateľov krásnej modrej planéty Zeme. Mnohí z nás zažili časy dávnejšie minulé a s mladými prežívame súčasnosť. Povedzme si rovno, že práve prítomnosť je čas na tvorenie, prácu, kultúru, oddych, cestovanie a na mnoho ďalších aktivít. Chcel by som, keď aj oneskorenou reportážou, priblížiť mladým našu obec a jej chotár.

"Ten Drinov, to valal okruhli jak taľar..." - známa pieseň. Tak, ako mám rád svoju obec, tak každú pieseň, kde je spomenutý Drienov. A tá dedina, moje rodisko, je jediná medzi Prešovom a Košicami, nad ktorou sa vypínajú dve dominanty - naše kostoly. Zároveň dominujú nad celou Torysou. Koľkokrát ich navštívim, toľkokrát ďakujem Bohu za tých našich predkov, ktorí nám tieto krásne chrámy postavili. Svedčia o ich múdrosti a šikovnosti. Stavali ich v dobe, keď neboli žeriavy, nákladné a sklápacie vozidlá, miešačky a ostatné výdobytky vedy. Materiál na stavbu dovážali koňskými a kravskými povozmi. Kameň zpoza Obišoviec, hredy, drevo nielen z drienovského lesa, ale aj Sobrany či Lesíčka. Prečo to spomínam? Pre ponaučenie. Aby sme si uvedomili, čo nám zanechali generácie pred nami a čo robíme dnes my, čo zanecháme budúcim generáciám. Žiaľ, ešte aj to, čo sa postavilo v minulosti, dokážeme dnes zbúrať. Na rovinu, už sme zbúrali. Veľká škoda. Tak sa snažme udržiavať a zveľaďovať aspoň tie naše dominanty, ktoré nám zostali. Lebo nebadať, že by sme stavali nové budovy, stavby, továrne. Ani na ten kultúrny dom sa nevieme zmôcť. A od 2. svetovej vojny bolo príležitostí dosť. Žiaľ, nevyužili sme ich... Zamyslime sa Drienovčania nad sebou aj nad svojou obcou. Možno sú medzi nami šikovní jednotlivci, ktorí začnú tvoriť hodnoty, ktoré čas tak ľahko nezničí.

J. M.

 

 

Miniatúrky zo života

Stalo sa nestalo v Drienove

Matka sa už nevedela dočkať, kedy sa za ňou a za jej synom Jankom zatvoria po návrate z Prešova dvere. Od zlosti jej preskakoval hlas a šermujúc nebezpečne rukami, hľadala nejakú šikovnú palicu, aby ho ňou vyplatila.

"Ta ty ši mi uš vekšu haňbu ňemohol spravic! Taki brud, taki smrod! Šak ši znal, že idzeme do čižmara probovac čižmy, ta ši sebe, taki stari cap, neznal umic nohy? Tu maš, ty glupi, tu maš, tu maš!" vykrikovala a nešikovne obšívala mládenca varechou.

"Mamo, mamo, uš me nebijce! Šak ja sebe umival, ale ľem pravu. Jak som mohol znac, že mi da pobrovac uš i ľavu?"

 

 

Rady zo záhrady

Už je to tu. Dni sa nám predĺžili, slnko oživilo celú krajinu. Čo nás čaká v záhrade?

• Pred začiatkom kvitnutia, v tzv. fáze myšieho uška, preventívne ošetríme jablone a hrušky proti chrastavosti.

• Podľa návodov na obale postupne vysievame zeleninu a rôzne letničky do skleníka, ale niektoré priamo na záhon.

• Ešte v apríli môžeme robiť rez ruží.

• Ľahko nakypríme záhony okrasných kvetín. Rastliny prihnojíme kompostom alebo Cereritom.

• V apríli vysadíme cibule gladiol. Ak nastelieme na povrch rašelinu alebo kompost, nemusíme ich toľko polievať.

• Koncom apríla po zbere šalátu vysadíme do skleníka silné priesady paradajok a uhoriek. Na paradajkach od začiatku odlamujeme bočné výhonky.

• Vysádzame skoré zemiaky (koncom apríla aj neskoré) a sejeme do záhrad zeleninu, ktorej neuškodí mráz - petržlen, mrkvu, sadíme cibuľu, cesnak

• V máji vysádzame predpestované sadenice letničiek na záhon a do bedničiek, aby mohli skoro kvitnúť.

• Postupne vysievame ostatnú zeleninu a sadíme priesady kalerábov, kelu, karfiolov, neskôr paradajok a paprík

• Z orgovánu opatrne odstraňujeme odkvitnuté kvetenstvá.

• Pristrihujeme letorasty živých plotov a nezabúdame na prihnojenie a kosenie trávnika.

 

 

Ako sme Brazílčanke predstavovali Slovensko

Nebojte sa, tento seriál má menej dielov ako mexická telenovela.

Začiatkom februára mi po dlhšej odmlke zavolala Slávka Demeková z Anglicka. Je jednou z Drienovčanov, ktorí odišli pracovať a učiť sa jazyk do zahraničia. Pravidelne si píšeme, takže som informovaná o živote, väčších či menších problémoch ale aj radostiach Drienovčaniek, ktoré žijú v Londýne a udržiavajú medzi sebou aj naďalej vzťahy. Slávka na mňa mala jednu prosbu. Chcela vedieť, či by som bola ochotná venovať sa jeden víkend jej spolužiačke z jazykovej školy, ktorá v Londýne videla prvý krát v živote sneh a bola ním taká nadšená, že sa rozhodla zaplatiť si zopár dní v rakúskych Alpách. Slávka jej povedala, že na Slovensku máme nádherné Tatry a sneh sa nerozpustí hneď, keď spadne na zem ako v Londýne a že by sa jej u nás určite páčilo. Navyše by nemusela cestovať sama, pretože by jej našla niekoho, kto by sa jej venoval a naučil ju možno aj lyžovať. Navyše by to bolo finančne oveľa menej náročné ako výlet do Rakúska. Slovo dalo slovo a Estela z Brazílie si zakúpila letenku na 27.februára. Jej hlavným cieľom bolo naučiť sa lyžovať, aj keď tu mohla stráviť iba predĺžený víkend. Sestra Peťa ju mala okolo obeda vyzdvihnúť na stanici a ukázať jej centrum Bratislavy a hrad. Môj priateľ Peter, ktorý bol v tom čase na služobnej ceste v Bratislave, ju mal okolo štvrtej vyzdvihnúť v centre a autom priviesť do Košíc. Do Košíc mali doraziť po deviatej večer.

Každý hostiteľ pozná problém, čo pripraviť pre svojich hostí, aby sa cítili príjemne. Navariť chutné jedlo, pripraviť podmienky na spanie a urobiť program tak, aby si ho každý vychutnal, aby sme sa vyhli stresu a ukázať Slovensko v čo najlepšom svetle - to bolo aj mojím cieľom. K tomu všetkému je však potrebné, aby aj samotný hosť prejavil záujem o činnosti, ktoré sú pre neho pripravované, aby vedel povedať priamo - toto chcem a toto sa mi nepáči. Otvorená komunikácia prispieva k lepšiemu pochopeniu toho, čo odo mňa ako hostiteľa očakáva. Ja som však Estelu nikdy nevidela, o to ťažšie bolo pripraviť pre ňu program.

Stála som pred niekoľkými otázkami : čo môže takej Brazílčanke chutiť? Nie je vegetariánka? Čo povie na náš chlieb - z vlastnej skúsenosti viem, že slovenský mi chutí najviac, ale bude chutiť aj jej? Nie je prieberčivá? Má dosť teplých vecí na oblečenie - v teplej Brazílii predsa nepotrebujú rukavice, čižmy a čiapky? Veľa vecí, na ktoré som sa jej prostredníctvom internetu nestihla opýtať, a tak mi neostávalo nič iné, ako čakať na jej reakcie.

V piatok išlo všetko podľa plánu: Peťa urobila Estele za 3 hodiny prehliadku Bratislavy. V ten deň nasnežilo, takže mestá boli pomerne biele - starosti, či bude dosť snehu, pominuli, počasie nám prialo. Zavolala som Peti, ako sa im tam darí - všetko je v poriadku, Estela prišla s jedným malým ruksačikom a taštičkou v ruke, je to veselé žieňa, zo všetkého je nadšená, všetko je podľa nej úžasné a krásne, perfektná krajina aj ľudia - zjavne si užívala každú chvíľku. Pri výhľade z bratislavského hradu ospevovala dokonca aj našu nádhernú panelákovú Petržalku.

Rezervovala som stôl na deviatu v jednej košickej reštaurácii, o ktorej som vedela, že pripravujú výborné bryndzové pirohy so smotanou a cibuľkou. Ostatné jedlá tam chutia tiež výborne, čo malo byť akousi poistkou pre prípad, žeby Brazílčanke nechutili tradičné slovenské. Večer som Estelu a Petra - už trochu nervózna - išla čakať do reštaurácie. Na moje veľké rozčarovanie však bola úplne plná - stôl, ktorý som rezervovala na deviatu, sa mal uvoľniť až o pol hodinu. Personál sa pomýlil a zarezervoval mi ho až na 9:30. Povedala som si - to sa môže stať len na Slovensku. Spustila som na personál - o chvíľu príde známa z Brazílie, prvý krát na Slovensku, len na dva dni a z toho mám celý jeden večer chodiť po košických krčmách a reštauráciách a hľadať stôl pre troch - je piatok a všetko plné! Navyše ju nechcem zobrať hocikde, ale niekam, kde dobre varia! Z tejto situácie vystresovaný personál mi nakoniec ochotne ponúkol voľný salónik - nezafajčenú miestnosť s koženou sedačkou a televízorom - len pre uzavretú spoločnosť. Len čo som si sadla - dorazila moja návšteva: hello, how are you? Skríkla už vo dverách, vrhla sa na mňa, aby ma pobozkala a ja som si vydýchla, lebo jej nadšenie v očiach a veselé pokriky ma uistili v tom, že s ňou zrejme prežijem pekné dva dni.

V budúcom čísle vám opíšem, ako sme Etelu zoznámili so snehom.

Lenka Vancová

 

 

Zabavme sa s občasníkom

Vtipy

Jožo už dlho sedí v krčme s kamarátmi. Zrazu mu zazvoní mobil. Volá s plačom manželka:

"Ta ti šedziš v karčme a s moju mamu plano, neznam či do rana dožije. Kebi ši prišol domu, choľem še z ňu rozlučic..."

Jožo uznal, že má žena pravdu. Vstal, kúpil dvojdecovku a pobral sa domov. Doma vojde hneď do matkinej izby, sadne si k nej na posteľ, postaví dvojdecovku a dva štamperlíky na nočný stolík a hovorí:

"Ta co mamo, dame kapurkovu?"

 

Manželka príde domov z mesta a vraví manželovi:

"Chrobáčik, v karburátore máme vodu."

"To je čudné. Ako si na to prišla? Veď ty ani poriadne nevieš, čo je karburátor. A vôbec, kde máš auto?"

"V potoku!"

 

"Mamka, ja zajtra nemusím ísť do školy."

"Ale čo, čo sa deje?"

"Pani učiteľka povedala, že ten, kto v pondelok nebude vedieť všetky poučky z matematiky, sa jej nemá ukázať na oči!"

 

Poznáte Murphyho zákony?

Iste áno, veď kto by nepoznal zákony schválnosti? Nuž vedzte, že ten základný znie:

Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí.

Následky:

1. Nič nie je také ľahké, ako to vyzerá.

2. Všetko trvá dlhšie, ako si myslíš.

3. Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, je isté, že sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.

4. Ak zistíš a odstrániš štyri spôsoby, ktorými sa proces môže pokaziť, určite sa ihneď objaví piaty.

5. Bez vonkajších vplyvov sa veci zhoršujú.

6. Ak sa konečne k niečomu odhodláš, musíš predtým urobiť ešte niečo iné.

7. Každé riešenie prináša nové problémy.

8. Nič sa nedá dostatočne zabezpečiť, pretože hlupáci sú mimoriadne vynaliezaví.

9. Príroda stojí vždy na strane skrytých závad.

10. Matka príroda je suka.

(Arthur Bloch, Murphyho zákony a iné príčiny, prečo sa veci kazia!)

 

 

Hlavolamy? To je hračka!

Skúste vyriešiť tento hlavolam a správne riešenie odovzdať do 30. apríla buď v škole pánovi učiteľovi Illiášovi, alebo v knižnici pani Klapkovej. Nezabudnite k riešeniu napísať svoju adresu a dátum odovzdania. Na konci roka vylosujeme z úspešných lúštiteľov jedného, ktorého odmeníme hodnotnou cenou.

Hlavolam

V jednom dome bývajú dvaja žiaci, ktorí chodia do tej istej školy. Staršiemu trvá cesta do školy 20, mladšiemu 30 minút. Za aký čas dobehne starší mladšieho, ak vyjde z domu o päť minút neskôr?

 

Riešenie úlohy z minulého čísla: Hlavolam - Pás bude dlhý 1 km.

 

 

Spoločenská kronika

Gratulujeme jubilantom

k 60. narodeninám

Ľudmila Demeková 09. 05. Kvetná 7

Irena Suchodolinská 18. 05. Záhradná 40

 

k 70. narodeninám

Eduard Korem 15. 04. Kvetná 4

Helena Koremová 24. 04. Kvetná 42

Ema Balogová 31. 05. Pod Dvorom 11

Margita Bujnovská 10. 06. Mlynská 23

 

k 80. narodeninám

Jozef Ivan 01. 04. Žižkova 31

Verona Sokolová 20. 04. Mlynská 12

Justína Orlovská 14. 06. Záhradná 13

 

Novonarodení Drienovčania

Jakub Kuľka 19. 02. Záhradná 40

Daniela Balogová 29. 02. Pod Dvorom 13

Šarlota Tomčová 23. 03. Partizánska 15

 

Sobáše

04. 03. Sergej Horváth Petrovany 185

a Beáta Balogová Pod Dvorom 23

 

Navždy sme sa rozlúčili

Štefan Golodžej 69 ročný 03. 03. Záhradná 20

Regina Sokolová 92 ročná 30. 03 Tehelná 2

 

 

Výsledky volieb a referenda

Prezidentské voľby: zapísaných 1526, volilo 764 (50,1%),

poradie: Mečiar: 299, Kukan: 144, Gašparovič: 121, Schuster: 101, Bútora: 37, Mikloško: 30, ostatní: 4, 3, 1

Referendum: zapísaných 1528, hlasovalo 644 (42%), z toho: áno 580, nie 60, neplatné 4.

 

 

Blíži sa deň matiek

Týmto vyznaním, ktorým náš rodák vyjadril svoj vzťah k matke po tom, čo sa odsťahoval do ďalekej Kanady, vzdajme úctu všetkým našim mamám. Sú nositeľkami života a našim pevným a spoľahlivým bodom po celý náš život. Ďakujeme.

 

Mojej mamičke na deň matiek

MAMA - Ty si darcom môjho života.

MAMA - Ty si bola moja prvá ochrankyňa.

MAMA - To bolo prvé slovo v mojom živote,

ktoré som sa naučil hovoriť.

MATERINSKÁ LÁSKA - To bola prvá láska v mojom živote,

ktorú som pocítil od iného človeka -matky.

DOBRÁ MATKA - Je to, čo najviac ovplyvňuje

našu lásku k obom rodičom, k blížnemu,

k Bohu, k vlasti a k inému pohlaviu.

MAMA - Ty si zdroj lásky a pokoja - a život

bez lásky a pokoja je ten najchudobnejší.

A predsa, tisíce ľudí v láske a svornosti nežijú,

tisíce ľudí lásku nepoznajú,

tisíce ľudí nevedia, čo je MATKA.

Ó Bože, ďakujem Ti, že si mi dal dobrú matku.

Mať matku, to je celkom prirodzené,

ale mať dobrú matku, to je najkrajší drahokam.

MAMA - Aj keď si ďaleko odo mňa, až na rodnom Slovensku,

ale moje ústa neprestanú spievať slová piesne:

 

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka

je moja mamička, čo mi Boh dal...

Syn Albín

Canada 1970

 

 

Snehová rozprávka na záver zimy

Až v samom závere zimy stihli členovia kultúrnej komisie využiť kvalitný sneh a pripravili deťom krásne popoludnie na školskom dvore. Deti v dvadsiatich družstvách pracovali s doneseným a požičaným náradím so snehom a vytvorili obývačku, psiu rodinku s búdou, majestátnu orlicu, bieleho medveďa, mimozemšťana a iné zaujímavé útvary. Za svoje úsilie boli pravidelne posilňovaní sladkosťami a pochvalnými slovami. Už nie je dôležité kto vyhral - tí, čo boli na školskom dvore si odniesli hrejivú spomienku na prekrásne popoludnie s predsavzatím - o rok do videnia!

P. S. Veľmi smutným dovetkom bolo následné zničenie snehovej galérie vo večerných hodinách žiakmi školy, ale aj tými, ktorí boli našimi žiakmi v minulosti. Nepotešili sa učiteľky školy, ktoré prišli v pondelok do školy a uvideli len ruiny. Nemám viac slov na takýto bezcitný a bezcharakterný vandalizmus. Nemám už chuť znovu opakovať vety o zničených a ukradnutých... Veď viete. Bez pomoci rodičov takto postihnutej mládeže je zbytočné naše volanie - Robme svet krajším!

Mgr. Peter Illiáš

 

 

Mnohí nevedia,

že v dedine máme vzácneho človeka, ktorý napriek svojej strate zraku, dostal od Boha vzácny dar. Vie ľudí rozveseliť. Venuje sa krásnej vášni - ľudovému rozprávaniu. A tak sa stalo, že minulý rok ho pozvali do Levoče na regionálnu súťaž. Mala názov Dni Mateja Hrebendu. Tam súťažil v kategórii "Hlasové divadlo" a umiestnil sa na krásnom prvom mieste. Postúpil tým do finálového celoslovenského kola, ktoré sa konalo v Martine. Ani tam sa nestratil a umiestnil sa na peknom treťom mieste aj v silnej zostave, ktorá tam bola. Ako jediný východniar reprezentoval náš kraj aj našu obec. Jeho umelecké meno je "Paľčo z toriskej doľini". Keď sa ho porota pýtala, prečo si dal také umelecké meno, odpovedal: " V mojej rodnej obci tečie rieka Torysa, tá rieka tečie takou dolinou a od toho je odvodené celé moje umelecké meno - Paľčo z toriskej doľini.

Tento človek nás reprezentuje lepšie, ako mnohí, ktorí nemajú žiadny zdravotný problém. Zaslúži si od nás, aby sme mu dali úctu a česť. Škoda len, že si nepraje, aby sme zverejnili jeho meno.

Manželka

 

 

Futbalová jar 2004

Dorast II. A tr.

04. apríla - voľno

11. apríla o 13.15 hod. Drienov - Petrovany

18. apríla - voľno

25. apríla o 13.45 hod. Drienov - Ovčie

02. mája - voľno

09. mája - voľno

16. mája o 14.45 hod. Sedlice - Drienov

23. mája o 14.45 hod. Drienov - Záhradné

30. mája o 14.45 hod. Drienov - V. Šebastová

06. júna o 14.45 hod. Kendice - Drienov

13. júna o 14.45 hod. Drienov - Chmeľov

20. júna o 14.15 hod. SAFI - Drienov

 

Dospelí III. A tr.

04. apríla o 15.30 hod. Rokycany - Drienov

11. apríla o 15.30 hod. Drienov - Kokošovce

18. apríla o 16.00 hod. Ruská Nová Ves - Drienov

25. apríla o 16.00 hod. Drienov - Lipovce

02. mája o 10.00 hod. Kométa Prešov - Drienov

09. mája o 16.30 hod. Drienov - Žehňa

16. mája - voľno

23. mája o 17.00 hod. Drienov - Haniska

30. mája o 17.00 hod. Tulčík - Drienov

06. júna o 17.00 hod. Chmeľov - Drienov

13. júna o 17.00 hod. Drienov - Hrabkov

20. júna - voľno

 

 

Názvy parciel nášho chotára v pôvodnom znení

V tomto čísle vám ponúkame mapu nášho chotára ako upútavku na niekoľko článkov, ktoré mienime v budúcich číslach Drienovského občasníka venovať názvosloviu jeho jednotlivých častí. Považujeme za zaujímavé, a možno aj potrebné, zoznámiť hlavne mladších čitateľov s okolím obce, aby aj mladí Drienovčania vedeli, že pole, po ktorom možno kráčajú na jarnej prechádzke, má svoje meno, ktoré mu dali predchádzajúce roľnícke generácie našich predkov. Pomôcť by nám v tom chceli pán J. Murajda a Šarišsko - slovenský slovník od autora pána A. Korema, ktorý nás k tomuto kroku vyprovokoval.

Budeme radi, ak sa vyjadríte i vy, ktorí máte v pomenovaní parciel nášho chotára dobrý prehľad.

 

 

Z našej minulosti

Čitateľom na úvod: Ak chceme vedieť kto sme a ako máme žiť, musíme vedieť, kto boli a ako žili naši predkovia.

Na západnej strane obce Haniska pri Prešove stojí na kopci pomník, postavený v roku 1931 pri príležitosti 100. výročia Sedliackeho povstania na Východnom Slovensku. V minulosti sme si pripomínali v tento deň udalosti, počas ktorých si ale ľud nič nevybojoval. Ale výbuch po stáročiach útlaku, poroby a zaznávania človečenstva prostého človeka musel prísť a prišiel, keď nastal moment, na ktorý ľud čakal. Je to ako v Kraskovej básni, čo "čaká na ston poplašného zvona, bo ťažko umrieť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.

Ako došlo k povstaniu? Možno ste čítali J. Nižňanského románový obraz Cholera, kde autor podáva obrazy dvoch svetov, a to panského a sedliackeho a priepasť medzi nimi. Sledujme však, čo nám o tom hovoria historické dokumenty. V lete roku 1831 začala na Východnom Slovensku poddaných kosiť epidémia cholery, ktorá sa zanedbaním zdravotníckych opatrení dostala spoza Karpát do Uhorska a zaplavila celý Zemplín, Šariš, Spiš. Vyžiadala si tisíce obetí najmä z radov mladšej generácie. Neuvážené a nedomyslené používanie dezinfekčných prostriedkov ako bol chlorkalk (chlórové vápno) panskými úradníkmi dalo ľudu popud k domnienke, že príčinou hromadného umierania sú páni, ktorí dávajú práškami otravovať vody v studniach a nútia chorých ju piť. Tento výmysel poslúžil nepriateľom pánov a zapálil požiar povstania. Povesť, že páni chcú vyhubiť ľud, sa ako blesk šírila a nastala masová vzbura proti nim. Za pána považovali nielen zemepána, ale aj jeho služobníctvo, ba aj tých, ktorí ľudí od rebélie odhovárali a nezmyselnosť tvrdenia, že páni trávia ľud, popierali. A tak sa stávalo, že trpeli nevinní ľudia, ničili sa majetkové hodnoty a hlavne ľudské životy. Autor J. Nižňanský v svojej knihe uvádza z nášho okolia obec Chabžany, ktorej občania sa búrili.

Na potlačenie vzbury privolal kráľovský komisár Ignac Eotvos vojsko, ktoré vzburu krvavo potlačilo. Bilancia na životoch obetí bola: tisícky mŕtvych na choleru, padlí v bojoch pri potlačení vzbury vojskom - 24 pánov a 108 popravených na základe štatariálneho súdu.

Súčasník uvedenej udalosti A. Čorba ich takto veršom opisuje:

Ach, jak vas opisac šicke smutne veci,

ked mňe selzi z oči, pirko z ruki leci!

Zemplinske pažice, prekrasne rovnini

jak vas preletaju presmutne novini!

Tam, v tim krasnim kraju. dze Topľa z Ondavu

še zľeva, Laborec z vodu bystro zdravu,

z druhima potoki do Bodrogu vpada,

tam, tam v žemi pulnej stanula še zrada.

Tam cholera žaľe veľo narobela,

kedi še tatarsku drahu tam zbližela.

Ta jak bi už prave sudni dzeň nastaval,

taki krik, ľarma plač obecne povstaval.

Ach, až zunovali plakac a dziveli,

pretože poradzic sebe nevedzeli.

I kamene šerca žaľom še pukali,

ked še mertve cela na vozoch zvažali.

Gu jame dze vecej buli porucane

a tak na žalosni spusob pochovane.

V tim ale nebulo inakšej možnosci,

bo každi dzeň marli vo veľkej hojnosci.

Anton Džombák

 

 

Zo základnej školy v Drienove

NÁŠ KARNEVAL 2004

Tento rok bol zaujímavejší ako tie ostatné. Najmä pre nás, deviatakov. Kvôli tomu, že sme mali KARNEVAL. S prípravami sme začali asi mesiac pre karnevalom. Kupovanie darčekov, vymýšľanie súťaží, ale hlavne organizácia. Karneval začal o pol tretej v telocvični. Do tanca nám a celej škole hral DJ RASŤO. Zúčastnilo sa na ňom mnoho masiek, povzbudiť ich prišli rodičia, kamaráti... Porotou bol učiteľský zbor. Masky sa všetkým páčili a tie najlepšie boli odmenené dobrými cenami a chutnými maškrtami (ďakujeme sponzorom). Najviac sa asi všetci tešili na tombolu. Ceny boli rôzne. Pre všetkých sa skončil karneval skoro. Mohol byť aj dlhšie. Ale určite sa všetci zabávali, tancovali a bláznili sa. Dúfame, že sa všetci zabavili.

deviataci

 

SUPER! KONEČNE KARNEVAL!

Tohtoročný fašiangový karneval sa niesol v duchu tanca, zábavy a veselosti. Masky boli rôzne: stará babička, váza s kvetinami, špagety v hrnci, chutná jahoda, krásna nevesta v bielych šatách a ešte mnohé iné výtvory fantázie nás detí. Lákala nás zábava a lákali i ceny. Bola aj tombola. Deti, ktoré nevyhrali, sa trocha sklamali. Ale 2. stupeň na sklamanie rýchlo zabudol, pretože sa perfektne vytancoval a vybláznil na diskotéke.

Ľudka

 

19. február bol zvláštny deň. Nie preto, že bol štvrtok, ale v tento deň bol karneval... Pre mňa bol ešte v niečom iný. Nemusela som ísť domov, ale mohla som ostať až do konca, pretože nie som na prvom stupni. Masky na začiatku dostali čísla a za prácu perníkové srdiečka.

Michaela

 

Deviataci všetkých privítali. Keď sa skončila promenáda, všetci s napätím čakali, či z úst poroty zaznie ich číslo masky. Moju masku nevybrali, no napriek tomu sme nesmútili. Zábava pokračovala, o chvíľu nasledovalo prekvapenie číslo dva - vyžrebovanie tomboly.

Katka

 

Všetci boli napätí. Hlavne tí, čo chodia na internet, chceli vyhrať druhú cenu. Nakoniec permanentku vyhral Vlado Klajber. Všetci sme naňho hundrali a každý chodil za ním, aby tú permanentku získal. Jasné, že nechcel, a tak sme ho nechali na pokoji. Nakoniec bola diskotéka a skoro všetci sme ostali až do konca. Všetkým sa nám to veľmi páčilo!!!

Filip

 

DANE PLATÍME VŠETCI - POKRAČUJEME

Prvý termín - 31. marec - máme za sebou. Rozhodnutie o poukázaní 2% zaplatenej dane je možné uskutočniť ešte do 15. apríla pre právnické osoby a do 31. apríla pre fyzické osoby.

Ďakujeme pekne všetkým rodičom i nerodičom, ktorí tak už urobili a doručili nám svoje tlačivá. My, osobitne teraz, keď nové financovanie škôl a školských zariadení je vo svojej podstate likvidačné, si vážime každú korunu, ktorú nám i takýmto spôsobom poskytnete.

Ďakujeme

Mgr. Blanka Boboková

 

MOŽNO VIETE, MOŽNO NIE

Slniečko sa, hoci zatiaľ len nesmelo, už ukazuje, čo je signálom pre mladých športovcov, aby vytiahli napr. aj skejty. Skateboard je prevzaté slovo, ktoré sme pôvodne písali v uvedenej podobe. Dnes však požívame domácu podobu - skejtbord. Rovnako i odvodené tvary požívame v "slovenskej" podobe: skejtbordový, skejtbordista, skejtbordistka i skrátený tvar skejt.

Mgr. Blanka Boboková

 

PUĽS

Každé dieťa rastie kultúrne i vtedy, keď mu sprostredkujeme krásne dedičstvo našich ľudových tradícií. Naši žiaci dostali túto možnosť 1. marca, keď sme v telocvični ZŠ zorganizovali koncert Poddukelského ľudovoumeleckého súboru (PUĽS) z Prešova.

Dynamické tance, viachlasové spevy, profesionálna cimbalová hudba, kroje všetkých farieb - všetko to spolu a ešte viac sa dotklo očí, uší i srdca našich detí.

Mgr. Baliková

 

HVIEZDOSLAVOV KUBÍN

Dňa 10. 3. 2004 o 14. 00 hod. sa v priestoroch ZŠ uskutočnilo školské kolo HK. Žiaci opäť ukázali úžasný talent a cit pre umeleckú literatúru. Nájsť toho najlepšieho medzi 20 skvelými recitátormi bolo obzvlášť ťažké. Napokon sa predsa len rozhodlo a prvé miesta získali:

I. kategória - próza : Grétka Vašková (3. roč.)

II. kategória - próza: Anka Kucková (6. roč.)

poézia: Štefan Marcin (5. roč.)

Víťazom blahoželáme a držíme im prsty v okresnom kole v Prešove, kde budú reprezentovať tak svoju školu, ako aj vlastnú obec.

Mgr. Marcela Straková

 

 

Zem ako na dlani

Do dnešného čísla občasníka sme pre vás pripravili rozhovor s mimoriadnym dievčaťom, so študentkou 4. ročníka Žilinskej Univerzity v Žiline, odboru Prevádzka a ekonomika leteckej dopravy, jednou z mála pilotiek na Slovensku. Nemáme na tom síce žiadnu zásluhu, ale sme pyšní, že pochádza z Drienova - Ivana Kazimírová.

 

1. Predpokladám, že 95% ľudí túži v mladosti lietať, vznášať sa v oblakoch, mať pod sebou zem ako na dlani, ale iba niekoľkým sa túžba splní. Ivanka, určite to bol aj tvoj sen. Je náročné splniť si takúto túžbu?

Určite je to náročné finančne pre študenta, ktorý nepracuje a nezarába. Na škole je momentálne 33 lietajúcich študentov a každý si zháňa peniažky, ako môže. Najviac nám všetkým pomáhajú samozrejme rodičia, čo si nesmierne vážim. Potom práca v zahraničí aspoň v lete. Čo sa týka už samotného lietania, čo na to povedať? Je to krásne a počas výcviku pri jednotlivých nových úlohách aj stále niečo nové. Priala by som každému aspoň na chvíľočku byť tam hore, určite by sa do toho pocitu zaľúbili. Veľa ľudí vie, že lietanie je vášeň.

2. Čo ti na tvoje rozhodnutie povedali rodičia?

Predtým, ako som k nim s návrhom prišla, som nad touto možnosťou dlho uvažovala. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. A najmä na nich záležalo, či budem schopná výcvik ukončiť, teda aby mi pomohli finančne. Zase o peniažkoch, ale tak to už pri lietaní je. Kedysi študenti lietali zadarmo. To bolo už ale veľmi dávno a poznáme to len z rozprávania starších pilotov. Naši to prijali fajn, spolu sme to ešte zvážili a dúfam, že to doteraz neľutovali. Je veľmi dôležité mať podporu rodiny. Brat sa ma často na lietanie pýta. Som rada, že so mnou držia.

3. Pred niekoľkými mesiacmi sa ti podaril husársky kúsok, keď si na stroji Zlin 142 núdzovo, bez cudzej pomoci pristála v poli pri Poltári. Bolo náročné sadnúť si opäť do kabíny lietadla?

Musím priznať, že prvé dva týždne som vôbec nemala chuť do rovnakého lietadla sadnúť. Muselo to akosi prejsť. Ku všetkému sa pripojilo aj zlé počasie, takže sme pár mesiacov spolu so spolužiakmi boli uzemnení a nelietali sme, aj keď som už veľmi chcela. Ale začiatok tohto roku bol výborný a teraz, v krásnom jarnom počasí, si lietanie vychutnávame takmer každý deň. Takže zima asi istým spôsobom pomohla. Zvykne sa hovoriť, že aj po nejakej automobilovej nehode, by mal človek sadnúť do auta čo najskôr, aby v sebe ten šok potlačil.

4. Ako si predstavuješ svoju profesionálnu budúcnosť?

Momentálne je dopyt po pilotoch. Najmä v Sky Europe Airlines a ČSA. Toto obdobie by malo trvať zhruba trištvrte roka. Jednu časť výcviku by som mala ukončiť v lete. Nakoľko sme sa stali členom JAA - Joint Aviation Authorities - Spojených leteckých úradov, aj naše predpisy sa zmenili. Najmä čo sa týka licencovania leteckého personálu. Pre nás to znamená asi toľko, že máme zložiť 14 skúšok v angličtine na Leteckom úrade. Z predmetov ako Meteorológia, Aerodynamika, Ľudská výkonnosť, Prevádzkové postupy, Navigácia, Rádionavigácia, Lietadlové pohonné jednotky a ešte pár ďalších. Takže sa dosť učíme. Všetko preto, aby sa z nás stali piloti. Myslím, že vyberať si konkrétnu spoločnosť asi nie je momentálne to najpodstatnejšie. Najdôležitejšie je niekde začať a lietať, zbierať skúsenosti. Na čo sa už veľmi teším. Viac krát som sa viezla s posádkou (v kokpitoch je jedno miesto naviac pre "observera") a je to silná motivácia, keď vidím, ako v skutočnosti táto práca vyzerá a aká je úžasná.

5. Tvoj priateľ je aktívny pilot. Nie je príliš náročný takýto "rozlietaný" vzťah?

Trošku rozlietaný asi je. V tom zmysle, že sme málokedy na jednom mieste. Snažíme sa byť spolu každý voľný deň. Či je to v Bratislave, kde Michal býva, v Žiline, kde študujem, v Detve, odkiaľ je alebo v našom Drienove. Ono to vyzerá, že sú to štyri rôzne smery, ale je to dočasné a nie je to zas také náročné. Veď keď sa chce, všetko sa dá.

Ďakujeme ti za rozhovor a prajeme ti samé šťastné kilometre vo výškach aj na zemi.

 

 

Drienovský vrabec 2004

Druhý ročník priniesol pre našich mladých modelárov popoludnie skvelých zážitkov .Veď posúďte- znovu sa stretli a porozprávali s frontovým pilotom - stíhačom, pánom Ing. Andrejom Smočkom , ktorý lietal na východnom fronte. Znovu s ním prežívali dramatické chvíle v kabíne Lavočky. Jeho prítomnosť si vážili o to viac, že pri svojom veku a ťažkom živote má už predsa len problémy s chodením. Prajeme mu, aby aj na budúci rok prišiel medzi nás. Ako spomienku na nás dostal Lavočku v povrchovej úprave, v akej lietali českí a slovenskí letci na fronte . Prítomnosť tohto vzácneho človeka zabezpečil pán Virág zo Slov.let.zväzu.

Ďalším milým prekvapením bola prítomnosť našej rodáčky, slečny Ivany Kazimírovej /viac v rozhovore/, ktorá spolu so svojím priateľom, tiež aktívnym pilotom, zaujímavo informovala o splnenom sne /nielen svojom/, ktorý sa málokomu podarí uskutočniť. Tiež dostala milú spomienku - Hurricane vo farbách RAF s kódovým označením IV-A.

Vďaka patrí aj pánovi Fillovi z Košíc, ktorý predviedol riadený let RC-modelom ,aj keď mu bola naša telocvičňa troška priúzka. Po oprave sme videli aspoň trošku z lietania a veríme, že o rok to bude ešte lepšie .Veľmi elegantne lietal malý gumáčik , ktorý pri svojej malej hmotnosti neutrpel žiadne škody.

Pán Vanyo z Prešova zabezpečil riadený let elektrickým vrtuľníkom a všetci hostia si vychutnali majstrovské zvládnutie riadeného letu.

Mladí modelári potom besedovali o rôznych detailoch z modelárskeho športu a leteckého života so spomínanými hosťami ,ale aj s modelármi z Rožňavy ,Moldavy n/Bodvou , Košíc ,Prešova a Krompách. Takto príjemne uplynulo čarovné popoludnie pri počítačoch /simulátory leteckých súbojov/ a prezeraní papierových a plastových modelov modelov .V netrpezlivom očakávaní prišla devätnásta hodina, keď boli vyhlásené výsledky súťaže . Hlavnú cenu - tričko s logom Drienovského vrabca 2004 - vybral najstarší a vzácny hosť pán Goldberger a získal ho M. Mruz .Naprázdno neobišli ani bratia Marcinovci s perfektne vypracovanými modelmi prúd .lietadiel a nápaditými diorámami .V bojovej technike zaujali modely K. Očenáša a M. Tomka .Vo vrtuľníkoch rozhodcov presvedčili modely T. Kovalického , J. Tomka a M. Tomka. V dopravných prostriedkoch plachetnica L Žembu , terénne vozidlo M. Jureka a krížnik M. Hudáka. Vo vrtuľových lietadlách exceloval prekrásny Focke-Wulf od J.Tomka a dvojplošník J.Jureka. Chlapci z model. klubu Prešov odmenili najlepší vrtuľník (J.Tomko),model s najlepšou povrchovou úpravou (J.Marcin),papierový model (D.Tomečko) a najmladšieho účastníka (J.Korem).Každý modelár bol odmenený modelom, samolepkami, farbami a ďalším modelárskym materiálom. Sponzormi boli : OCú Drienov, p.Vanyo, p.Drábik, Modelársky klub Prešov, p.Smolík - Hobby Shop Košice, p. Ivančo a ZŠ Drienov. Znovu nás podporila hlavnou cenou (čo kus to originál) naša pravidelná mecénka pani Gimerská . Na začiatku slávnostne odhalené tričko priťahovalo pozornosť nielen súťažiacich ale aj návštevníkov. Dokonca padli návrhy od starších modelárov , že by chceli takéto tričko získať na budúci rok. Možno rozšírime súťažné kategórie aj o dospelé kategórie.

Počas súťaže netrpeli účastníci hladom a smädom . Stravovanie podporil pán Jurek chutným pečivom , ďalší nemenovaní sponzori poslali uhorky a chutnú slaninku . V porovnávajúcej súťaži produktov slnka , zeme a vzduchu vyhral ten najlepší. Poďakovanie patrí členom kultúrnej komisie za starostlivosť o hostí , starostovi obce za podporu a milé slová a riaditeľke ZŠ prejavenú ochotu a podporu . Osemnásť súťažiacich žiakov sa už teraz teší na nasledujúci rok - Drienovského vrabca 2005. Takže priatelia - Dovidenia o rok!

 

 

Veľká noc - radosť každého kresťana

Pôstny čas bude už čo nevidieť minulosťou. Pre skutočných kresťanov sa končí čas pokánia, smutných dní. Nové jarné dni už budú v znamení Vzkrieseného Ježiša. Štyridsaťdňové tápanie v pochybnostiach o celom utrpení Bohočloveka vystrieda ohromná nádej, ktorá pramení zo Vzkrieseného Krista, víťaza nad smrťou. S veľkonočným nedeľným slnkom zasvieti teraz už pevná viera a nadovšetko istá nádej na ďalší život. Ten život, ktorý už nebude mať konca. Preto tá zmena, tá nová jar. Preto tá radosť z Veľkej noci.

J.M.

 

Prajeme Vám príjemné prežitie Veľkej noci, aby Vás duchovné posolstvo týchto sviatkov a blahodárne účinky jarného slnka posilnili a boli Vám na úžitok po celý rok.

Vaša redakcia