Dňa 8. apr. 1928 Ján Vrábel, uč. Obecný kronikár svolal miestnych občanov na poradu, jeho cieľom bolo postaviť v Drienove pomník padlým vojakom vo svetovej vojne.
Mravný výsledok bol dobrý. Bol ustanovený dozorný výbor. Pomník mal byť vystavený do 28. okt. 1928, na 10-té výročie trvania Rep. Československej. Do výboru boli
zvolení: Ján Fialka predseda, Jozef Sokol podpredseda Ján Vrábel uč. tajomník a zapisovateľ, Ján Vaško pokladník, nahradníci: Jozef Matej, Michal Petro, a Jozef
Staško. Činnosť výboru zostala pre krásny a ideálny cieľ neurodná, našlo sa málo porozumenia. Blížilo sa 10 - te výročie 28. okt. 1928, nebolo žiadnych finančných
prostriedkov. Jednateľ Vrábel, svojím vytýčeným cieľom šiel tak ďaleko, že zo svojích vlastných prostriedkov dal založiť základný kameň dňa 10. okt. 1928 pred
budovu štátnej školy. Je to štvorhranný a dvojstupňový betónový základ, za dovozy, cement a prácu vyplatil 378,50 Kč. Vd. Janova Straková prispela 20 Kč. Jubilejné
oslavy 28 - 29 okt 1928 boly slávnostne zadržané pri základnom kameni s veľmi krásnym priebehom. Slávnostné privety mali Emil Válek, notár Alex. Demjančík sp.
uč. a Ján Vrábel uč. Deti složili sľub na vlajku Čslov. repub, zahraná bola divadelná hra "Sen sirôt čsl legionára", ktorú režir. Uč Vrábel. Ufam, že tento ideálny cieľ u
občanov nájde pôdu porozumenia a svojím padlým v svetovej vojne dajú postaviť krásny pomník, "Veď si ho zaslúžia", a tak mená padlým nielen v kronike, ale i verejne
budú zapísané a zvečnené.
Vojaci na fronte trpeli hladom, zimou a hmyzom, ktorý ničil ich biedne vyhudlé a vyhublé tela. Veď nepohybovali sa už ako ľudia, ale ako živé mrtvoly. Trápila ich
starosť o domácnosť, o deti, o svoje manželky a rodičov; k tomu ešte rôzne choroby epidemické, ktoré sa veľmi rozšírovaly a neuprosná smrť mala dobrú žatvu,
nik nevedel či zajtra jeho neponesú do spoločného hrobu, jamy a nepolejú vápnom, ako dnes jeho kamarátov.
ABECEDA zdravia
B ako Borelióza
Poštípanie kliešťom sa spája nielen s rizikom vírusového zápalu mozgových blán, ale aj ďalšieho závažného ochorenia - lymskej boreliózy. Jej nebezpečenstvo
spočíva v tom, že pri jej neliečení môže dôjsť k závažnému postihnutiu srdca, kĺbov a nervového systému.
Prvé príznaky môžu byť podobné chrípke - nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, bolestivosť býva aj v mieste prisatia kliešťa. Po niekoľkých dňoch
až týždňoch sa v okolí ranky zjaví začervenanie so stredovým vyblednutím a opuch kože. Po tomto štádiu o niekoľko týždňov až mesiacov nasleduje tzv. neskoré
štádium, ktoré sa môže prejaviť zápalom mozgových blán, obrnou lícneho nervu, zápalom srdca s poruchami jeho činnosti. Posledným štádiom sú ťažké poškodenia kĺbov a
mozgu.
Vzhľadom na relatívne častý výskyt, možné vážne trvalé následky až smrť a oproti tomu jednoduchú liečbu pri včasnom odhalení (antibiotiká asi tri týždne), je určite
dôležité rozoznať už včasné príznaky a navštíviť lekára.
B ako BSE
= bovinná spongiformná encefalopatia = choroba šialených kráv
Často v správach počúvame o tom, kde sa znova objavila záhadná choroba šialených kráv, aké opatrenia sa proti nej robia. Čo je to vlastne BSE a prečo sa jej tak veľmi bojíme? BSE
má pôvod vo Veľkej Británii a je následkom chybného spracovania ovčích zdochlín v britských kafilériách. Použitím príliš nízkych teplôt obsahovala kostná múčka,
ktorá sa vyrábala zo zdochlín oviec, pôvodcov ovčej choroby scrapie. Tí však u kráv, ktoré skrmovali infikovanú múčku, vyvolali chorobu BSE. BSE sa prejavuje
plachosťou, škrípaním zubami, svrbením, poruchami chôdze až uhynutím. Pri pitve sú mozgy uhynutých zvierat prevŕtané otvormi ako špongia. BSE, žiaľ, neostalo
len chorobou kráv, postupne bolo identifikované pri 21 druhoch zvierat.
V tejto súvislosti existujú obavy, že BSE súvisí s jednou formou Creutzfeldt - Jacobovej choroby u ľudí, s klinickými prejavmi rýchleho duševného úpadku a veľkého
utrpenia pacienta, ktoré sa po 2 - 3 rokoch končí smrťou. Mozog takto chorého človeka vyzerá presne ako mozog kravy s BSE. Toto ochorenie je neliečiteľné a
nezvratné.
! Z rozličných zvyškov hovädzieho mäsa sa vyrábajú aj lieky, kozmetické prípravky a potravinárske výrobky (želatína). Z hovädziny je najrizikovejší mozog, miecha a
svalovina z blízkosti chrbtice, ktorou prechádzajú nervové korene.
! Kostná múčka z drienovskej kafilérie bola vyrábaná inou technológiou ako vo Veľkej Británii, takže z tohto hľadiska nebola nebezpečná.
MUDr. J. Š.
Oneskorené reportáže roduverného Drienovčana
Kostoly
Čas. Len táto jediná krátka chvíľa, to je tá pravá prítomnosť. Tá pred ňou je už minulosť. Tak veru. Taký je čas vymedzený Stvoriteľom pre nás obyvateľov krásnej modrej planéty
Zeme. Mnohí z nás zažili časy dávnejšie minulé a s mladými prežívame súčasnosť. Povedzme si rovno, že práve prítomnosť je čas na tvorenie, prácu, kultúru,
oddych, cestovanie a na mnoho ďalších aktivít. Chcel by som, keď aj oneskorenou reportážou, priblížiť mladým našu obec a jej chotár.
"Ten Drinov, to valal okruhli jak taľar..." - známa pieseň. Tak, ako mám rád svoju obec, tak každú pieseň, kde je spomenutý Drienov. A tá dedina, moje rodisko, je
jediná medzi Prešovom a Košicami, nad ktorou sa vypínajú dve dominanty - naše kostoly. Zároveň dominujú nad celou Torysou. Koľkokrát ich navštívim, toľkokrát
ďakujem Bohu za tých našich predkov, ktorí nám tieto krásne chrámy postavili. Svedčia o ich múdrosti a šikovnosti. Stavali ich v dobe, keď neboli žeriavy, nákladné a sklápacie
vozidlá, miešačky a ostatné výdobytky vedy. Materiál na stavbu dovážali koňskými a kravskými povozmi. Kameň zpoza Obišoviec, hredy, drevo nielen z drienovského
lesa, ale aj Sobrany či Lesíčka. Prečo to spomínam? Pre ponaučenie. Aby sme si uvedomili, čo nám zanechali generácie pred nami a čo robíme dnes my, čo
zanecháme budúcim generáciám. Žiaľ, ešte aj to, čo sa postavilo v minulosti, dokážeme dnes zbúrať. Na rovinu, už sme zbúrali. Veľká škoda. Tak sa snažme
udržiavať a zveľaďovať aspoň tie naše dominanty, ktoré nám zostali. Lebo nebadať, že by sme stavali nové budovy, stavby, továrne. Ani na ten kultúrny dom sa
nevieme zmôcť. A od 2. svetovej vojny bolo príležitostí dosť. Žiaľ, nevyužili sme ich... Zamyslime sa Drienovčania nad sebou aj nad svojou obcou. Možno sú medzi
nami šikovní jednotlivci, ktorí začnú tvoriť hodnoty, ktoré čas tak ľahko nezničí.
J. M.
Miniatúrky zo života
Stalo sa nestalo v Drienove
Matka sa už nevedela dočkať, kedy sa za ňou a za jej synom Jankom zatvoria po návrate z Prešova dvere. Od zlosti jej preskakoval hlas a šermujúc nebezpečne
rukami, hľadala nejakú šikovnú palicu, aby ho ňou vyplatila.
"Ta ty ši mi uš vekšu haňbu ňemohol spravic! Taki brud, taki smrod! Šak ši znal, že idzeme do čižmara probovac čižmy, ta ši sebe, taki stari cap, neznal umic
nohy? Tu maš, ty glupi, tu maš, tu maš!" vykrikovala a nešikovne obšívala mládenca varechou.
"Mamo, mamo, uš me nebijce! Šak ja sebe umival, ale ľem pravu. Jak som mohol znac, že mi da pobrovac uš i ľavu?"
Rady zo záhrady
Už je to tu. Dni sa nám predĺžili, slnko oživilo celú krajinu. Čo nás čaká v záhrade?
• Pred začiatkom kvitnutia, v tzv. fáze myšieho uška, preventívne ošetríme jablone a hrušky proti chrastavosti.
• Podľa návodov na obale postupne vysievame zeleninu a rôzne letničky do skleníka, ale niektoré priamo na záhon.
• Ešte v apríli môžeme robiť rez ruží.
• Ľahko nakypríme záhony okrasných kvetín. Rastliny prihnojíme kompostom alebo Cereritom.
• V apríli vysadíme cibule gladiol. Ak nastelieme na povrch rašelinu alebo kompost, nemusíme ich toľko polievať.
• Koncom apríla po zbere šalátu vysadíme do skleníka silné priesady paradajok a uhoriek. Na paradajkach od začiatku odlamujeme bočné výhonky.
• Vysádzame skoré zemiaky (koncom apríla aj neskoré) a sejeme do záhrad zeleninu, ktorej neuškodí mráz - petržlen, mrkvu, sadíme cibuľu, cesnak
• V máji vysádzame predpestované sadenice letničiek na záhon a do bedničiek, aby mohli skoro kvitnúť.
• Postupne vysievame ostatnú zeleninu a sadíme priesady kalerábov, kelu, karfiolov, neskôr paradajok a paprík
• Z orgovánu opatrne odstraňujeme odkvitnuté kvetenstvá.
• Pristrihujeme letorasty živých plotov a nezabúdame na prihnojenie a kosenie trávnika.
Ako sme Brazílčanke predstavovali Slovensko
Nebojte sa, tento seriál má menej dielov ako mexická telenovela.
Začiatkom februára mi po dlhšej odmlke zavolala Slávka Demeková z Anglicka. Je jednou z Drienovčanov, ktorí odišli pracovať a učiť sa jazyk do zahraničia.
Pravidelne si píšeme, takže som informovaná o živote, väčších či menších problémoch ale aj radostiach Drienovčaniek, ktoré žijú v Londýne a udržiavajú medzi
sebou aj naďalej vzťahy. Slávka na mňa mala jednu prosbu. Chcela vedieť, či by som bola ochotná venovať sa jeden víkend jej spolužiačke z jazykovej školy, ktorá v
Londýne videla prvý krát v živote sneh a bola ním taká nadšená, že sa rozhodla zaplatiť si zopár dní v rakúskych Alpách. Slávka jej povedala, že na Slovensku máme
nádherné Tatry a sneh sa nerozpustí hneď, keď spadne na zem ako v Londýne a že by sa jej u nás určite páčilo. Navyše by nemusela cestovať sama, pretože by jej
našla niekoho, kto by sa jej venoval a naučil ju možno aj lyžovať. Navyše by to bolo finančne oveľa menej náročné ako výlet do Rakúska. Slovo dalo slovo a Estela z
Brazílie si zakúpila letenku na 27.februára. Jej hlavným cieľom bolo naučiť sa lyžovať, aj keď tu mohla stráviť iba predĺžený víkend. Sestra Peťa ju mala okolo
obeda vyzdvihnúť na stanici a ukázať jej centrum Bratislavy a hrad. Môj priateľ Peter, ktorý bol v tom čase na služobnej ceste v Bratislave, ju mal okolo štvrtej
vyzdvihnúť v centre a autom priviesť do Košíc. Do Košíc mali doraziť po deviatej večer.
Každý hostiteľ pozná problém, čo pripraviť pre svojich hostí, aby sa cítili príjemne. Navariť chutné jedlo, pripraviť podmienky na spanie a urobiť program tak, aby si
ho každý vychutnal, aby sme sa vyhli stresu a ukázať Slovensko v čo najlepšom svetle - to bolo aj mojím cieľom. K tomu všetkému je však potrebné, aby aj
samotný hosť prejavil záujem o činnosti, ktoré sú pre neho pripravované, aby vedel povedať priamo - toto chcem a toto sa mi nepáči. Otvorená komunikácia prispieva k
lepšiemu pochopeniu toho, čo odo mňa ako hostiteľa očakáva. Ja som však Estelu nikdy nevidela, o to ťažšie bolo pripraviť pre ňu program.
Stála som pred niekoľkými otázkami : čo môže takej Brazílčanke chutiť? Nie je vegetariánka? Čo povie na náš chlieb - z vlastnej skúsenosti viem, že slovenský mi
chutí najviac, ale bude chutiť aj jej? Nie je prieberčivá? Má dosť teplých vecí na oblečenie - v teplej Brazílii predsa nepotrebujú rukavice, čižmy a čiapky? Veľa vecí,
na ktoré som sa jej prostredníctvom internetu nestihla opýtať, a tak mi neostávalo nič iné, ako čakať na jej reakcie.
V piatok išlo všetko podľa plánu: Peťa urobila Estele za 3 hodiny prehliadku Bratislavy. V ten deň nasnežilo, takže mestá boli pomerne biele - starosti, či bude
dosť snehu, pominuli, počasie nám prialo. Zavolala som Peti, ako sa im tam darí - všetko je v poriadku, Estela prišla s jedným malým ruksačikom a taštičkou v ruke,
je to veselé žieňa, zo všetkého je nadšená, všetko je podľa nej úžasné a krásne, perfektná krajina aj ľudia - zjavne si užívala každú chvíľku. Pri výhľade z
bratislavského hradu ospevovala dokonca aj našu nádhernú panelákovú Petržalku.
Rezervovala som stôl na deviatu v jednej košickej reštaurácii, o ktorej som vedela, že pripravujú výborné bryndzové pirohy so smotanou a cibuľkou. Ostatné jedlá tam
chutia tiež výborne, čo malo byť akousi poistkou pre prípad, žeby Brazílčanke nechutili tradičné slovenské. Večer som Estelu a Petra - už trochu nervózna - išla
čakať do reštaurácie. Na moje veľké rozčarovanie však bola úplne plná - stôl, ktorý som rezervovala na deviatu, sa mal uvoľniť až o pol hodinu. Personál sa pomýlil a
zarezervoval mi ho až na 9:30. Povedala som si - to sa môže stať len na Slovensku. Spustila som na personál - o chvíľu príde známa z Brazílie, prvý krát na
Slovensku, len na dva dni a z toho mám celý jeden večer chodiť po košických krčmách a reštauráciách a hľadať stôl pre troch - je piatok a všetko plné! Navyše ju
nechcem zobrať hocikde, ale niekam, kde dobre varia! Z tejto situácie vystresovaný personál mi nakoniec ochotne ponúkol voľný salónik - nezafajčenú miestnosť s
koženou sedačkou a televízorom - len pre uzavretú spoločnosť. Len čo som si sadla - dorazila moja návšteva: hello, how are you? Skríkla už vo dverách, vrhla sa na
mňa, aby ma pobozkala a ja som si vydýchla, lebo jej nadšenie v očiach a veselé pokriky ma uistili v tom, že s ňou zrejme prežijem pekné dva dni.
V budúcom čísle vám opíšem, ako sme Etelu zoznámili so snehom.
Lenka Vancová
Zabavme sa s občasníkom
Vtipy
Jožo už dlho sedí v krčme s kamarátmi. Zrazu mu zazvoní mobil. Volá s plačom manželka:
"Ta ti šedziš v karčme a s moju mamu plano, neznam či do rana dožije. Kebi ši prišol domu, choľem še z ňu rozlučic..."
Jožo uznal, že má žena pravdu. Vstal, kúpil dvojdecovku a pobral sa domov. Doma vojde hneď do matkinej izby, sadne si k nej na posteľ, postaví dvojdecovku a dva
štamperlíky na nočný stolík a hovorí:
"Ta co mamo, dame kapurkovu?"
Manželka príde domov z mesta a vraví manželovi:
"Chrobáčik, v karburátore máme vodu."
"To je čudné. Ako si na to prišla? Veď ty ani poriadne nevieš, čo je karburátor. A vôbec, kde máš auto?"
"V potoku!"
"Mamka, ja zajtra nemusím ísť do školy."
"Ale čo, čo sa deje?"
"Pani učiteľka povedala, že ten, kto v pondelok nebude vedieť všetky poučky z matematiky, sa jej nemá ukázať na oči!"
Poznáte Murphyho zákony?
Iste áno, veď kto by nepoznal zákony schválnosti? Nuž vedzte, že ten základný znie:
Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí.
Následky:
1. Nič nie je také ľahké, ako to vyzerá.
2. Všetko trvá dlhšie, ako si myslíš.
3. Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, je isté, že sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.
4. Ak zistíš a odstrániš štyri spôsoby, ktorými sa proces môže pokaziť, určite sa ihneď objaví piaty.
5. Bez vonkajších vplyvov sa veci zhoršujú.
6. Ak sa konečne k niečomu odhodláš, musíš predtým urobiť ešte niečo iné.
7. Každé riešenie prináša nové problémy.
8. Nič sa nedá dostatočne zabezpečiť, pretože hlupáci sú mimoriadne vynaliezaví.
9. Príroda stojí vždy na strane skrytých závad.
10. Matka príroda je suka.
(Arthur Bloch, Murphyho zákony a iné príčiny, prečo sa veci kazia!)
Hlavolamy? To je hračka!
Skúste vyriešiť tento hlavolam a správne riešenie odovzdať do 30. apríla buď v škole pánovi učiteľovi Illiášovi, alebo v knižnici pani Klapkovej. Nezabudnite k riešeniu
napísať svoju adresu a dátum odovzdania. Na konci roka vylosujeme z úspešných lúštiteľov jedného, ktorého odmeníme hodnotnou cenou.
Hlavolam
V jednom dome bývajú dvaja žiaci, ktorí chodia do tej istej školy. Staršiemu trvá cesta do školy 20, mladšiemu 30 minút. Za aký čas dobehne starší mladšieho, ak
vyjde z domu o päť minút neskôr?
Riešenie úlohy z minulého čísla: Hlavolam - Pás bude dlhý 1 km.
Spoločenská kronika
Gratulujeme jubilantom
k 60. narodeninám
Ľudmila Demeková 09. 05. Kvetná 7
Irena Suchodolinská 18. 05. Záhradná 40
k 70. narodeninám
Eduard Korem 15. 04. Kvetná 4
Helena Koremová 24. 04. Kvetná 42
Ema Balogová 31. 05. Pod Dvorom 11
Margita Bujnovská 10. 06. Mlynská 23
k 80. narodeninám
Jozef Ivan 01. 04. Žižkova 31
Verona Sokolová 20. 04. Mlynská 12
Justína Orlovská 14. 06. Záhradná 13
Novonarodení Drienovčania
Jakub Kuľka 19. 02. Záhradná 40
Daniela Balogová 29. 02. Pod Dvorom 13
Šarlota Tomčová 23. 03. Partizánska 15
Sobáše
04. 03. Sergej Horváth Petrovany 185
a Beáta Balogová Pod Dvorom 23
Navždy sme sa rozlúčili
Štefan Golodžej 69 ročný 03. 03. Záhradná 20
Regina Sokolová 92 ročná 30. 03 Tehelná 2
Výsledky volieb a referenda
Prezidentské voľby: zapísaných 1526, volilo 764 (50,1%),
poradie: Mečiar: 299, Kukan: 144, Gašparovič: 121, Schuster: 101, Bútora: 37, Mikloško: 30, ostatní: 4, 3, 1
Referendum: zapísaných 1528, hlasovalo 644 (42%), z toho: áno 580, nie 60, neplatné 4.
Blíži sa deň matiek
Týmto vyznaním, ktorým náš rodák vyjadril svoj vzťah k matke po tom, čo sa odsťahoval do ďalekej Kanady, vzdajme úctu všetkým našim mamám. Sú nositeľkami
života a našim pevným a spoľahlivým bodom po celý náš život. Ďakujeme.
Mojej mamičke na deň matiek
MAMA - Ty si darcom môjho života.
MAMA - Ty si bola moja prvá ochrankyňa.
MAMA - To bolo prvé slovo v mojom živote,
ktoré som sa naučil hovoriť.
MATERINSKÁ LÁSKA - To bola prvá láska v mojom živote,
ktorú som pocítil od iného človeka -matky.
DOBRÁ MATKA - Je to, čo najviac ovplyvňuje
našu lásku k obom rodičom, k blížnemu,
k Bohu, k vlasti a k inému pohlaviu.
MAMA - Ty si zdroj lásky a pokoja - a život
bez lásky a pokoja je ten najchudobnejší.
A predsa, tisíce ľudí v láske a svornosti nežijú,
tisíce ľudí lásku nepoznajú,
tisíce ľudí nevedia, čo je MATKA.
Ó Bože, ďakujem Ti, že si mi dal dobrú matku.
Mať matku, to je celkom prirodzené,
ale mať dobrú matku, to je najkrajší drahokam.
MAMA - Aj keď si ďaleko odo mňa, až na rodnom Slovensku,
ale moje ústa neprestanú spievať slová piesne:
Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka
je moja mamička, čo mi Boh dal...
Syn Albín
Canada 1970
Snehová rozprávka na záver zimy
Až v samom závere zimy stihli členovia kultúrnej komisie využiť kvalitný sneh a pripravili deťom krásne popoludnie na školskom dvore. Deti v dvadsiatich družstvách
pracovali s doneseným a požičaným náradím so snehom a vytvorili obývačku, psiu rodinku s búdou, majestátnu orlicu, bieleho medveďa, mimozemšťana a iné
zaujímavé útvary. Za svoje úsilie boli pravidelne posilňovaní sladkosťami a pochvalnými slovami. Už nie je dôležité kto vyhral - tí, čo boli na školskom dvore si odniesli
hrejivú spomienku na prekrásne popoludnie s predsavzatím - o rok do videnia!
P. S. Veľmi smutným dovetkom bolo následné zničenie snehovej galérie vo večerných hodinách žiakmi školy, ale aj tými, ktorí boli našimi žiakmi v minulosti.
Nepotešili sa učiteľky školy, ktoré prišli v pondelok do školy a uvideli len ruiny. Nemám viac slov na takýto bezcitný a bezcharakterný vandalizmus. Nemám už
chuť znovu opakovať vety o zničených a ukradnutých... Veď viete. Bez pomoci rodičov takto postihnutej mládeže je zbytočné naše volanie - Robme svet krajším!
Mgr. Peter Illiáš
Mnohí nevedia,
že v dedine máme vzácneho človeka, ktorý napriek svojej strate zraku, dostal od Boha vzácny dar. Vie ľudí rozveseliť. Venuje sa krásnej vášni - ľudovému rozprávaniu. A tak sa
stalo, že minulý rok ho pozvali do Levoče na regionálnu súťaž. Mala názov Dni Mateja Hrebendu. Tam súťažil v kategórii "Hlasové divadlo" a umiestnil sa na krásnom
prvom mieste. Postúpil tým do finálového celoslovenského kola, ktoré sa konalo v Martine. Ani tam sa nestratil a umiestnil sa na peknom treťom mieste aj v silnej
zostave, ktorá tam bola. Ako jediný východniar reprezentoval náš kraj aj našu obec. Jeho umelecké meno je "Paľčo z toriskej doľini". Keď sa ho porota pýtala, prečo
si dal také umelecké meno, odpovedal: " V mojej rodnej obci tečie rieka Torysa, tá rieka tečie takou dolinou a od toho je odvodené celé moje umelecké meno - Paľčo z
toriskej doľini.
Tento človek nás reprezentuje lepšie, ako mnohí, ktorí nemajú žiadny zdravotný problém. Zaslúži si od nás, aby sme mu dali úctu a česť. Škoda len, že si nepraje,
aby sme zverejnili jeho meno.
Manželka
Futbalová jar 2004
Dorast II. A tr.
04. apríla - voľno
11. apríla o 13.15 hod. Drienov - Petrovany
18. apríla - voľno
25. apríla o 13.45 hod. Drienov - Ovčie
02. mája - voľno
09. mája - voľno
16. mája o 14.45 hod. Sedlice - Drienov
23. mája o 14.45 hod. Drienov - Záhradné
30. mája o 14.45 hod. Drienov - V. Šebastová
06. júna o 14.45 hod. Kendice - Drienov
13. júna o 14.45 hod. Drienov - Chmeľov
20. júna o 14.15 hod. SAFI - Drienov
Dospelí III. A tr.
04. apríla o 15.30 hod. Rokycany - Drienov
11. apríla o 15.30 hod. Drienov - Kokošovce
18. apríla o 16.00 hod. Ruská Nová Ves - Drienov
25. apríla o 16.00 hod. Drienov - Lipovce
02. mája o 10.00 hod. Kométa Prešov - Drienov
09. mája o 16.30 hod. Drienov - Žehňa
16. mája - voľno
23. mája o 17.00 hod. Drienov - Haniska
30. mája o 17.00 hod. Tulčík - Drienov
06. júna o 17.00 hod. Chmeľov - Drienov
13. júna o 17.00 hod. Drienov - Hrabkov
20. júna - voľno
Názvy parciel nášho chotára v pôvodnom znení
V tomto čísle vám ponúkame mapu nášho chotára ako upútavku na niekoľko článkov, ktoré mienime v budúcich číslach Drienovského občasníka venovať názvosloviu
jeho jednotlivých častí. Považujeme za zaujímavé, a možno aj potrebné, zoznámiť hlavne mladších čitateľov s okolím obce, aby aj mladí Drienovčania vedeli, že
pole, po ktorom možno kráčajú na jarnej prechádzke, má svoje meno, ktoré mu dali predchádzajúce roľnícke generácie našich predkov. Pomôcť by nám v tom chceli
pán J. Murajda a Šarišsko - slovenský slovník od autora pána A. Korema, ktorý nás k tomuto kroku vyprovokoval.
Budeme radi, ak sa vyjadríte i vy, ktorí máte v pomenovaní parciel nášho chotára dobrý prehľad.
Z našej minulosti
Čitateľom na úvod: Ak chceme vedieť kto sme a ako máme žiť, musíme vedieť, kto boli a ako žili naši predkovia.
Na západnej strane obce Haniska pri Prešove stojí na kopci pomník, postavený v roku 1931 pri príležitosti 100. výročia Sedliackeho povstania na Východnom
Slovensku. V minulosti sme si pripomínali v tento deň udalosti, počas ktorých si ale ľud nič nevybojoval. Ale výbuch po stáročiach útlaku, poroby a zaznávania
človečenstva prostého človeka musel prísť a prišiel, keď nastal moment, na ktorý ľud čakal. Je to ako v Kraskovej básni, čo "čaká na ston poplašného zvona, bo ťažko umrieť
otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.
Ako došlo k povstaniu? Možno ste čítali J. Nižňanského románový obraz Cholera, kde autor podáva obrazy dvoch svetov, a to panského a sedliackeho a priepasť
medzi nimi. Sledujme však, čo nám o tom hovoria historické dokumenty. V lete roku 1831 začala na Východnom Slovensku poddaných kosiť epidémia cholery, ktorá
sa zanedbaním zdravotníckych opatrení dostala spoza Karpát do Uhorska a zaplavila celý Zemplín, Šariš, Spiš. Vyžiadala si tisíce obetí najmä z radov mladšej
generácie. Neuvážené a nedomyslené používanie dezinfekčných prostriedkov ako bol chlorkalk (chlórové vápno) panskými úradníkmi dalo ľudu popud k domnienke,
že príčinou hromadného umierania sú páni, ktorí dávajú práškami otravovať vody v studniach a nútia chorých ju piť. Tento výmysel poslúžil nepriateľom pánov a zapálil požiar
povstania. Povesť, že páni chcú vyhubiť ľud, sa ako blesk šírila a nastala masová vzbura proti nim. Za pána považovali nielen zemepána, ale aj jeho služobníctvo,
ba aj tých, ktorí ľudí od rebélie odhovárali a nezmyselnosť tvrdenia, že páni trávia ľud, popierali. A tak sa stávalo, že trpeli nevinní ľudia, ničili sa majetkové hodnoty
a hlavne ľudské životy. Autor J. Nižňanský v svojej knihe uvádza z nášho okolia obec Chabžany, ktorej občania sa búrili.
Na potlačenie vzbury privolal kráľovský komisár Ignac Eotvos vojsko, ktoré vzburu krvavo potlačilo. Bilancia na životoch obetí bola: tisícky mŕtvych na choleru, padlí v
bojoch pri potlačení vzbury vojskom - 24 pánov a 108 popravených na základe štatariálneho súdu.
Súčasník uvedenej udalosti A. Čorba ich takto veršom opisuje:
Ach, jak vas opisac šicke smutne veci,
ked mňe selzi z oči, pirko z ruki leci!
Zemplinske pažice, prekrasne rovnini
jak vas preletaju presmutne novini!
Tam, v tim krasnim kraju. dze Topľa z Ondavu
še zľeva, Laborec z vodu bystro zdravu,
z druhima potoki do Bodrogu vpada,
tam, tam v žemi pulnej stanula še zrada.
Tam cholera žaľe veľo narobela,
kedi še tatarsku drahu tam zbližela.
Ta jak bi už prave sudni dzeň nastaval,
taki krik, ľarma plač obecne povstaval.
Ach, až zunovali plakac a dziveli,
pretože poradzic sebe nevedzeli.
I kamene šerca žaľom še pukali,
ked še mertve cela na vozoch zvažali.
Gu jame dze vecej buli porucane
a tak na žalosni spusob pochovane.
V tim ale nebulo inakšej možnosci,