Drienovský občasník roč. IV č. 4 z 27. 6. 2003

Jeden do nálady
-Ach kamarát, predstav si, stratila sa mi manželka!
-No toto, mne tiež! Ako vyzerá tá tvoja?
-Evička je vysoká štíhla blondínka, 60 centimetrov v páse, 110 cez prsia. A tvoja?
-S tou daj teraz pokoj, hľadajme tú tvoju!
 
 
Preddovolenkový príhovor šéfredaktora
(alebo "kto by kradeu, šak sme tu všetci…)
Tak, a je to tu. Deti majú zaslúžené prázdniny a učitelia vytúženú (a patrične skomentovanú) dovolenku. Niektorí ju využijú na privyrobenie namiesto zrušenej polovice trinásteho platu, iní na skutočnú relaxáciu a generálku nervovej sústavy. Ale nie o tom som chcel písať. Chcem sa znovu zastať práce tunajšieho kolektívu pedagogických i nepedagogických pracovníkov, ktorí pripravili deviatakov na prijímacie skúšky tak, že z dvadsiatich boli prijatí na stredné školy devätnásti tam, kde sa prihlásili. Len jeden žiak musel prejsť tromi prijímacími konaniami, aby bol prijatý na zvolenú školu. Spadol nám kameň zo srdca a už sa "tešíme" o rok zas - najmä matematikári a slovenčinári - na prísnejšie podmienky prijímačiek.
Ako využijú voľné chvíle naše ratolesti... Dúfam, že nie tak, ako pred pár týždňami podgurážení jednotlivci likvidáciou dopravných značiek na trase bar - domov! Alebo krádežami reproduktorov, zosilňovačov, mikrofónov (z vlastného futbalového ihriska), majáku z obecného traktora a podobných "drobností" z obecného majetku, ktoré sa znovu musia nakupovať z našich daní (ako napríklad vzduchovky!!!) Pri spomienke na tieto udalosti ma zaplaví smútok a hanba, že sú to deti, ktoré prešli mojimi rukami. Aký je môj podiel na tom, že musia kradnúť?
Poprosil som vedúcu predajne JEDNOTA - potravín v Drienove pani Máriu Jurašekovú, aby mi napísala niečo o svojej práci. Sami posúďte, či jej príspevok nezapadá do mojej nepríjemnej témy:
"Jednou z 97 predajní JEDNOTY, spotrebného družstva, Prešov je i naša predajňa. Pracuje tu 7-členný kolektív pod mojím vedením. Predajňa dosahuje ročný obrat skoro 20 miliónov Sk. V kolektíve je dobrá zhoda a pracovná pohoda. Narušujú ju však časté drobné krádeže, ku ktorým sa znižujú nielen deti a mladí ľudia, ale i starší občania, a to ženy aj muži. Hovorí sa - Kradnú len Rómovia! - Ale to nie je pravda. Keď prichytíme staršieho zákazníka, ako si niečo prisvojil do vrecka, či kabely, tašky, nevie sa ani ospravedlniť, tvári sa, ako by sa nič nestalo. Stará pani si napr. zoberie tri kusy čokolády do kabelky, alebo starý pán maslo do vrecka a je toho veľa. Verte, že je pre personál predajne i dotyčného veľmi nepríjemné, ak ho usvedčíme z krádeže. Možno, že sa takí ľudia ospravedlňujú tým, že trpia nedostatkom, nemajú peniaze na zaplatenie. Ale čo my, zamestnanci predajne? My to predsa musíme zaplatiť zo svojho!"
Ťažko sa mi píšu tieto riadky, a predsa ich musím v pravidelných intervaloch opakovať. K zlepšeniu nedochádza. Na miesta "pricviknutých" nastupujú ďalší s lepkavými prstami. Čo bude nasledovať zajtra? Pomohlo by, keby sme takéto udalosti začali v novinách popisovať aj menami v plnom znení? Čo myslíte?
A ešte jedna stará neresť. PÁLENIE PET FLIAŠ!!! Jedinci, žiaľ aj v mojom okolí, šíria naďalej rakovinotvorné látky nezodpovedným pálením namiesto stlačenia a odnesenia do kontajnera, alebo...už sme o tom písali v predošlých číslach. Asi prejdeme na verejné upozorňovanie cez rozhlas a občasník! Ak nám záleží na zdraví.
Veľmi nerád píšem kritické riadky. Lepšie sa mi písali veci týkajúce sa modelárov a iných školských úspechov. Alebo napríklad o vytvorenej počítačovej sieti v škole, o skvelých výletoch a zážitkoch z nich a (dúfam) fungujúcom internete v priestoroch bývalej školskej kuchynky.
Nech využijú naši potomkovia dva mesiace prázdnin športom, hrami, surfovaním a "surfovaním"... len nie premiestňovaním cudzích vecí. Hanby bolo už dosť!
Ozveme sa znovu v septembri s príchodom jesene, čerství a oddýchnutí. Príjemné prázdniny praje
Váš šéfredaktor
 
 
Lesná spoločnosť "Komposesorát Kerňa" Drienov
Lesná spoločnosť Komposesorát Kerňa sa rozprestiera na ploche 63 hektárov a má 110 účastníkov s rôznymi výmerami. Tento počet sa však mení pod vplyvom rôznych prevodov a majetkových vysporiadaní, čo nám trocha sťažuje prácu vo vedení evidencie, pretože vlastníci tejto nehnuteľnosti nás neinformujú a hlavne nám nedoručia každú zmenu vo vlastníctve.
Pri vzniku spoločnosti mali všetci vlastníci (podielnici) predstavu, že les patrí nám, tak si s ním budeme hospodáriť, ako chceme. Ale skutočnosť je celkom iná. Od samého vzniku spoločnosti sa na jej čele vystriedalo niekoľko výborov, z ktorých sa každý snažil čím skôr striasť zodpovednosti, keď sa presvedčil, že tu je nutné rešpektovať zákon a plán, lebo jeho nerešpektovanie je finančne sankcionované. Práve toto sa nám v predošlom období po zdedenom ničnerobení vypomstilo.
Činnosť našej spoločnosti je koordinovaná lesným hospodárom, ktorý sa riadi desaťročným hospodárskym plánom. Plán je spracovaný štátnymi lesmi a vytyčuje ťažbu, omladzovanie a výsadbu. Sme si vedomí, že tento zásah narušil trocha v tejto lokalite raj pre hubárov, preto sa im touto cestou ospravedlňujeme. Musia však pochopiť, že je to nevyhnutné. Každý, kto sa iba trocha pohybuje v prírode v našom okolí vie, aké bohatstvo drevín je v našich lesoch (hrab, breza, osika, napadnutý dub a pod.).
V ostatnej dobe prebieha v dielci 641 t.v.z. ťažba dreva, ktoré bolo a je ako vlákninové drevo dodávané do Bukózy Vranov vlastnou dopravou, pri ktorej majú niektorí jednotlivci určité problémy. Sme si vedomí, že vždy bolo, je a bude ľahšie niečo kritizovať, ako zobrať za to zodpovednosť. Je nevýhodou, že drevo sa musí vyvážať cez obec, čo roztrpčuje obyvateľov tejto časti, ale ináč sa to nedá.
Pri ťažobnej práci vzniká aj odpad (vrcholce, konáre a pod.), ktoré ostávajú na zemi, ale všetko odrazu sa upratať nedá. My, členovia výboru si to uvedomujeme, ale o takéto drevo nie je zo strany občanov obce záujem. Nevieme ho predať ani za symbolickú cenu. Tento problém veľmi zaťažuje členov výboru.
V ostatnom období bola v uvedenom dielci vykonaná výsadba drevín rôzneho druhu v počte 15 000 kusov. Na túto činnosť bola vytvorená pracovná skupina šiestich ľudí, ktorí boli za odvedenú prácu odmeňovaní podľa tabuľky odmeňovania štátnych lesov - na základe počtu vysadených stromčekov.
Členovia výboru si uvedomujú, že existuje dosť necitlivých a neprajných ľudí. Touto cestou chceme všetkých poprosiť, aby sa nechovali macošsky k vysadeným porastom a nepoškodzovali stromčeky lámaním a vyťahovaním. Našou snahou a záujmom je udržať lesnú spoločnosť na dobrej úrovni. Dúfam, že sa to odrazí na hospodárskych výsledkoch, ktoré sa predkladajú na zhromaždení vlastníkov lesa konanom vždy na konci roka.
Výbor Lesnej spoločnosti Komposesorát Kerňa
 
 
Som Drienovčan(ka)
Fejtón ?
Dlho som naberala odvahu, až som ju konečne práve teraz nabrala. Pokúsim sa napísať dačo o človeku zvanom Drienovčan a zato sa mi môže dostať všakovakej "pochvaly". Ide mi o to, či v sebe Drienovčania majú niečo špecifické, z čoho vyplýva, že naša obec na tom nie je najlepšie, že sa máme, ako sa máme, že nám chýbajú veci, ktoré sú inde samozrejmé.
V skutočnosti je asi čistokrvných Drienovčanov dosť málo. Je prirodzené, že skoro v každom dome žije zdomácnený "pristaš" či "pristaška", a preto je ťažké a neobjektívne povedať - Drienovčania sú takí alebo onakí. A práve z úst tých, ktorí sem prišli za svojim životným druhom, najčastejšie počujem, že Drienovčania sú neochotní, neschopní, neprajní, závistliví, lakomí, dokonca som od občana susednej obce raz počula, že sme považovaní za bitkárov, ktorí neváhajú použiť zbraň. Mne samej, ktorá patrím medzi čistokrvných Drienovčanov, ako taká dosť rozšírená drienovská vlastnosť pripadá spomalenosť a nepriebojnosť. Čísla zasa hovoria, že na počet práceschopných obyvateľov je tu v porovnaní s inými obcami veľa nezamestnaných a málo podnikateľov. Na druhej strane sa mi zase zdá, že Drienovčanovi sa nepáči zobrať zodpovednosť za vlastné konanie na svoje plecia a viac mu vyhovovala doba, keď za neho všetko riešil niekto iný. Príklad - ja, obyvateľ Drienova si objednám a zaplatím nejak
ú službu. Keď sa mi potom zdá, že som zaplatil veľa, idem sa sťažovať na obecný úrad. Nie, nie, všade na svete, aj v Drienove je to tak, že si cenu vopred zistím a buď beriem, alebo nie.
Pýtam sa sama seba, prečo je tej chvály na naše hlavy tak málo. Je veľmi ľahké skĺznuť do pesimizmu a uveriť, že sme ozaj nanič, pretože ďalšou našou "dobrou" vlastnosťou by mohol byť práve ten sklon, dívať sa na svet smutnými šedivými očami.
Tak si radšej hneď teraz zapínam svetlo, aby som si urobila vo veci jasno. Som patriotka, ľúbim svoje rodisko a ľudí okolo seba, a možno preto tvrdím, že tu ani zďaleka nežijú samí neschopní mumáci.
Jeden pán doktor, ktorý v Drienove a okolitých dedinách pôsobil dlhé roky, sa vraj vyjadril, že naša dedina sa vyznačuje vzdelanými ľuďmi. Naše deti sa naozaj dobre umiestňujú po ukončení základnej školy na stredných školách a gymnáziách a neskôr na vysokých školách. Škoda, že nepoznám štatistiku, koľko máme obyvateľov so skončeným vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Určite to nie je menej ako v iných obciach. Lenže múdrosť nie vždy ide ruka v ruke s priebojnosťou a ctižiadosťou. Škoda.
Jeden náš vážený a známy rodák sa pred niekoľkými týždňami zúčastnil na cirkevnej slávnosti v našom rím.-kat. kostole. Ako človek svetaskúsený sa vyjadril, že tak krásne a na vysokej úrovni naštudovaný a predvedený program sa vidí a počuje málokde. Tak prosím.
Dovoľte mi vyjadriť svoj vlastný postreh. Žije tu mladá žena (určite je ich takých viac) s výborným hudobným sluchom a podľa mojej mienky, výnimočným hlasom. Dnes, keď cedečká nahrávajú ľudia, ktorí sa sotva vedia trafiť do noty, je napr. jej neaktivita na tomto poli vyslovene stratou pre ľudí, ktorí majú radi hudbu. A o koľkých nadaných ľuďoch nevieme vôbec nič.
Nie je pravdou ani to, že všetci v Drienove čakáme, že nám všetko spadne z neba. Mnohí dobrovoľne a bez nároku na odmenu pracujú vo všelijakých užitočných krúžkoch a organizáciách. Snažia sa napr. viesť svoje, ale i cudzie deti k zmysluplnej činnosti.
V niektorých častiach obce samotní obyvatelia mimo svojej "záhradky" upravujú rigoly, vysádzajú priekopy okrasnými rastlinami, udržiavajú trávniky. Na Kvetnej ulici je ich ochota prispieť vlastnými silami priam ukážková. (nedá mi, aby som sa nepochválila - je to moja ulica a je najkrajšia v obci); na opačnom konci dediny žiadajú otcovia obecný úrad o pokosenie trávy, lebo sa tam hrajú ich deti a sú tam hady.
Skoro z popola sa dvíha v obci futbal. To sú pre mnohých hodiny a hodiny odpracované za vatikánsku menu. Je však jasné, že ani desiatky ochotných ľudí nenahradia jedného supermecenáša, no a takýto sa medzi Drienovčanmi nevyliahol.
Napriek tomu, že výskyt šikovných a múdrych ľudí v Drienove je veľký, mnohí akoby sa báli, iní akoby nechceli vyjsť zo svojich domovov, pustiť sa do rizika podnikania, zaujímať sa o skutočný stav vecí, prispieť radou, pomocou, pobiť sa za dobrú vec na správnom mieste, atď. Zdá sa nám pohodlnejšie a zábavnejšie vymeniť rušný a činorodý dedinský život za nič neriešiace domáce komentáre, sebaľútosť a televíznu obrazovku s vyfantazírovaným životom v telenovelách. Len tak sama pre seba si hovorím, že ten kto neurobí nič, nemá právo kritiky, aj keby jeho slová boli neviem aké múdre.
A záver? Záver je taký drienovský, veď som Drienovčanka. Drienovčania sú všelijakí. Dúfam len, že nás nie je priveľa takých, ktorí ctíme heslo jedného nášho rodinného priateľa: "Tam, dze še robi, nezavadzam!"
Helena Vancová
 
 
Ako súťažili hasiči
V nedeľu 15. júna sa v Ruskej Novej Vsi uskutočnila Okrsková súťaž hasičských družstiev, ktorej sa zúčastnili aj naši hasiči. Počasie nám prialo, a tak sme sa smelo pustili do súťaženia. Začalo sa to štafetou, nasledovali skúšky a nakoniec požiarny útok. Pri štafete sme dostali štyri trestné body, pri skúškach jeden, ale naopak, pri požiarnom útoku sme obstáli bez trestných bodov a mali sme vynikajúci čas - 33 sekúnd. Zo všetkých devätnástich družstiev, ktoré sa súťaže zúčastnili, sme obsadili vynikajúce štvrté miesto a konečne po niekoľkých rokoch sme predbehli Lemešany. Na konci súťaže sa rozdávali medaily za príkladnú prácu, ktoré dostali štyria velitelia. Môžeme byť hrdí na to, že dve z nich putovali priamo do Drienova, a to pánovi Jozefovi Sabolovi a pánovi Pavlovi Markovi.
Treba pripomenúť, že napriek tomu, že naši chlapci sa nemali možnosť pripravovať na súťaž, lebo nemali vytvorené vhodné podmienky, ich výkony boli výborné. Sú to: Ľubomír Timko st., Ľubomír Timko ml., Ján Semančík, Marek Sokol, Imrich Čarnogurský, Róbert Pfeffer, Stanislav Jurek, Jozef Bačista a Rastislav Jurko pod vedením Jozefa Sabola, Imricha Čarnogurského a Ľubomíra Timka st.
Osobný záujem na účasti našich reprezentantov na súťaži prejavil i pán starosta, a to nielen svojou prítomnosťou, ale i pomocou pri ich preprave.
Chlapcom blahoželáme a dúfame, že sa im bude dariť aj v ďalších súťažiach. Len nám nedá nespomenúť, že ak od nich čakáme dobrú reprezentáciu obce, mali by sme im vytvoriť lepšie podmienky.
Veliteľ DPO Drienov
 
 
Základná škola Drienov informuje a ponúka
Pokračujeme v pravidelnom informovaní o dianí v škole za uplynulé dva mesiace.
° Žiačka Veronika MURAJDOVÁ (8. roč.) získala čestné uznanie za prácu vo výtvarnej súťaži KOMIKS.
° Kombinované družstvo v zložení M. FOGARÁŠOVÁ, P. FEDOR, R. STAŇO, M. ČARNOGURSKÁ, L. STRAKA a L. MIŽÁKOVÁ získali v okresnej súťaži NIE DROGÁM pekné 4. miesto.
° Okrem súťaží sa žiaci 2. ročníka zúčastnili začiatkom júna divadelného predstavenia O psíčkovi a mačičke v kočovnom divadle DRAK v Prešove. Nech im ostanú milé a hlavne poučné spomienky na živé predstavenie. Silu kultúrneho pôsobenia si umocnili návštevou mestskej knižnice Slniečko v Prešove.
° Absolútnym hitom a dlho očakávaným podujatím sa však stali tradičné školské VÝLETY. Poďme pekne po poriadku. Žiaci I. stupňa počas jednodňového autobusového výletu navštívili Spišský hrad a Sivú bradu. Žiaci 5. a 6. ročníka na svojej trase Jasovskú jaskyňu, prekrásne kúpalisko v Moldave a ZOO v Kavečanoch (a hlavne bobovú dráhu). Ôsmaci strávili tri dni a dve noci v prekrásnom údolí obce Holčíkovce, kde nadviazali družbu s rovesníkmi a dúfajú, že sa o rok stretnú, ale už v Drienove. Konkrétne zážitky z výletov prinášame v závere príspevku.
° Posledný týždeň po klasifikačnej porade sa nesie už v ovzduší odovzdávania a preberania učebníc, netrpezlivého vyčkávania na spravodlivú odmenu a najmä na pravidelný každoročný olympijský deň, ktorý prebieha už po uzávierke nášho vydania. Poinformujeme vás o ňom v septembrovom čísle.
° Dovoľujeme si informovať širokú rodičovskú verejnosť, že aj za ich finančného prispenia sme dokončili v učebni výpočtovej techniky počítačovú sieť (zatiaľ bez internetu) z ôsmich počítačov. Keďže do Infoveku boli vybraté zase iné (zaostalejšie?) školy, neostalo nám iné, než spoľahnúť sa na vlastné sily a peniaze. Ďalej vyslovujeme veľké poďakovanie pánovi Mgr. Rasťovi Pribulovi, pochopeniu obecného úradu a nemenovaným rodičom za dokompletovanie a sprevádzkovanie ďalších dvoch starších počítačov.
° Dvakrát z modelárskeho súdka
V sobotu pred dňom detí sa naša modelárska minivýprava zúčastnila žiackej súťaže v podtatranskom mestečku Svit. Odniesla si odtiaľ pohár za II. miesto v najsilnejšej kategórii malých prúdových lietadiel. Tým šťastným modelárom bol žiak 6. ročníka F. MARCIN. Organizátori súťaže pripravili pre súťažiacich aj pestrý program s hrami a súťažami na priľahlom amfiteátri. Po skvele prežitom dni sa vrátili domov a tešia sa na ďalší ročník.
V prvú júnovú sobotu sa plne naložené auto šťastne dostalo do Rožňavy, kde sa chlapci zúčastnili súťaže "MODEL ROŽŇAVA 2003". Súťažili v štyroch kategóriách s krásnymi výsledkami. V kategórii veľké prúdové lietadlá získal žiak 7. roč. M. MRUZ prvé miesto, v bojovej technike žiak 4. roč. K. OČENÁŠ tretie miesto, v autíčkach žiak 8. roč. J. MARCIN piate miesto. Medzi malými lietadlami sme získali 7. miesto (D. OČENÁŠ). Všetky umiestnenia sú o to hodnotnejšie, že chlapci súťažili v juniorských kategóriách. Najbližšie ich čaká modelárska súťaž v septembri v Košiciach.
Mgr. Peter Illiáš
Teda - do videnia v septembri - v plnom zdraví a ďalšom prahnutí po vedomostiach!
 
 
A teraz príspevky detí o deťoch:
 
Čo mi dal tento školský rok ?
Tento školský rok je rovnaký, ale vždy sa dozvieme nové veci. Tento školský rok nebol ničím odlišný od tých predošlých až na náš výlet na Domaši. Výlet mal byť odmenou za našu prácu počas celého školského roka.
Najhoršia časť školského roka je koniec roka a krúžkovanie známok. Učenie niektorých predmetov bolo namáhavé ako napríklad slovenský jazyk a matematika, no niektoré predmety som sa ani nemusela učiť.
Dá sa povedať, že tento školský rok mi dal toho dosť!
Lucia Chyláková, 8. ročník
 
Tak ako každý rok aj tento mi dal niečo nové. Naučila som sa veľa nových vecí, ktoré ma vôbec nezaujali. Podľa mňa tento školský rok bol najlepší zo všetkých preto, lebo sme boli na výlete na Domaši. Zažili sme tam veľa srandy a veľa, veľa zážitkov . Najviac z toho sa mi páčila Domaša, tá krásna voda priamo žiarila. Keby som si mala vybrať medzi školou a výletom, vybrala by som si výlet.
Miroslava Fogarašová , 8 . ročník
 
Tento školský rok mi toho dal dosť veľa. Aj keď vždy hundrem, že musím ísť do školy nechcela by som sedieť doma a pozerať na televízor. V škole zažijeme veľa srandy.
Ako každý školský rok, aj tento mi dal mnoho nových poznatkov. Ešte veľa radosti, známok, starostí, ale aj mnoho domácich úloh. Dúfam, že to, čo som sa tento rok naučila, v budúcnosti využijem.
Tento školský rok mi dal mnoho zážitkov na ktoré nezabudnem, a na ktoré budem spomínať veľmi dlho. O to viac, že sme boli na výlete, na tom najkrajšom výlete. Boli sme na Domaši. Videli sme hokejistov!!! Bolo to krajšie ako sen. Každý si myslel, že sníva, no nebol to sen!!! Tento školský rok mi dal mnoho, no aj tak bol najkrajší výlet.
(Už len pre ten výlet stálo za to učiť sa.)
Veronika Murajdová , 8. ročník
 
Tento školský rok mi dal mnoho. Naučila som sa veci, ktoré som nevedela ako zo slovenčiny, tak aj z iných predmetov. Som už o rok staršia a preto chápem mnohé veci inak. Mnohé voľné dni boli pre mňa potešením, ale aj smútkom.
Cez hodiny sme sa nielen učili, ale aj hrali . Každá hodina bola svojim spôsobom iná. Na konci školského roka sme išli s celou triedou na výlet . Boli sme na Domaši. Bol to nenahraditeľný zážitok. Zažili sme mnoho. Boli sme na túre, čľapkali sme sa vo vode po kolená a dokonca sme sa stretli s našimi slovenskými hokejistami, od ktorých máme aj podpisy . Tento výlet bol naším ocenením za tvrdú prácu, ktorú sme konali, podaktorí, celý rok.
Tento školský rok mi dal omnoho viac ako som vôbec čakala. A preto sa týmto chcem poďakovať všetkým učiteľom , ktorí ma učili a naučili vôbec niečo.
Marta Čarnogurská, 8.ročník
 
Čo mi dala škola?
Pomaly nadišiel čas, zamyslieť sa, čo som na tejto škole za deväť rokov vlastne získala.
V prvej triede to bolo naučiť sa čítať, písať, počítať… Ďalšími ročníkmi sa náročnosť stupňovala a učitelia od nás vyžadovali čoraz viac.
Zažila som tu chvíle radosti, ale niekedy mi škola dala zabrať. Som jej vďačná za všetko, čo mi poskytla. To, čo som získala na tejto škole, sa prejavilo na nedávnych prijímacích skúškach. Dostala som sa na gymnázium a myslím si, že veľkú zásluhu na tom majú učitelia, ktorí celú našu triedu svedomito pripravovali na túto našu životnú skúšku.
Okrem vedomostí som sa tu naučila vážiť si ľudí okolo seba, brať ich takých, akí sú, rozoznávať čo je dobré a čo zlé, čo sa smie a čo nie.
Uvedomila som si, že človek sa musí do života poriadne pripraviť a na to je škola. Keďže v našej triede bolo viac chlapcov ako dievčat, tých výstrelkov bolo mnoho. Učiteľský zbor nás však bral takých, akí sme a to si cením.
Verím, že podobný názor majú aj ostatní moji spolužiaci a že na školu nebude nikto spomínať ako na mučiareň, do ktorej sme museli chodiť päť dní v týždni, desať mesiacov vkuse a to zopakovať deväťkrát.
Teraz sa naše cesty rozchádzajú, každý pôjde tou svojou. Dúfam však, že na seba nikdy nezabudneme a naše spomienky len tak ľahko nezmiznú.
A čo Vy? Zamysleli ste sa už, čo dala škola Vám?
Martina Germušková , 9. ročník
 
Počas mojej deväťročnej školskej dochádzky mi škola dala vedomosti, ktoré sa mi môžu raz zísť neskoršie v živote . V škole som prežil dobré aj zlé chvíle s kamarátmi. Niektorých mali učitelia plné zuby a nervy mali už na konci. V minulosti sa tu vystriedalo mnoho učiteľov. Niektorí odišli kvôli nám, niektorí dostali lepšie ponuky na iných školách a niektorí zasa zomreli. Nie všetci majú dosť veľké nervy na to, aby to s nami vydržali. Ale len jedna učiteľka to s nami vydržala najdlhšie. Táto učiteľka mi dala veľa aj keď to teraz tak nevyzerá som rád, že môžem chodiť do tejto školy. Teraz je mi ľúto, že na začiatku školského roka tu už nebudem ja ani moji spolužiaci.
Marcel Szentandrási, 9. ročník
 
Je to na dlhé uvažovanie. Ale za tých deväť rokov sa už niečo udialo. Keď som šiel do prvej triedy, tešil som sa. Veď som spoznal nových kamarátov, ale našli sa aj takí, ktorí neboli veľmi kamarátsky. Ale prežil som to. Teraz som deviatak a som rád, že odchádzam preč.
Táto škola mi dala veľa, či už dobrých alebo zlých zážitkov. Moja mama hovorí, že si mám brať príklad zo svojej mladšej sestry, ktorá chodí do štvrtého ročníka. Mal by som mať podľa nej väčšinou samé jednotky. Ale to je na druhý stupeň trochu priveľmi ťažká úloha. Hlavné je, že som v deviatom ročníku a musím sa ešte učiť na konci roka, aby som neprepadol. Veľa som sa naučil o živote ľudí, zvierat, učil som sa aj o fyzikálnych javoch, počítať. Proste všetko, čo budem v živote potrebovať.
Vždy budem spomínať na tie krásne chvíle, ktoré som tu prežil.
J. Bujňák, 9. ročník
 
Ja si myslím, že mi toho dala dosť veľa, lebo bez školy by som bol nie veľmi múdry a bez školy by bol na svete asi každý negramotný. A tak, keď chodím už deväť rokov do školy, predpokladám, že by som toho asi mohol vedieť dosť.
V škole som zažil pekné i nepekné chvíle v kolektíve svojich spolužiakov. Boli medzi nami aj zvady, ale za taký deň - dva sa na všetko zabudlo a znova sme boli kámoši, akoby sa nebolo nič stalo. V našej triede nás ohromili i malé straty, napríklad naše umývadlo, na ktorom sa rozbil sifón, zásuvka, na ktorú spadla nástenka alebo sklo, ktoré máme v rozvrhu hodín a ešte veľa drobností, na ktoré si už asi nikto ani nespomenie. Takže ako som už v úvode napísal, škola mi toho dala dosť. A to je asi všetko o tom a o iných veciach súvisiacich so školou.
Dovidenia o rok?
Peter Čarnogurský , 9.roč.
 
Naša škola, tá schátravená budova oproti kostolu? Do tej som chodil deväť rokov. Mám odtiaľ veľa zážitkov, prvá jednotka, prvá pätorka, prvá pochvala a aj prvý zápis. Už keď som do nej prvý krát vstúpil vedel som, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, že prídu dni kedy sa budem musieť aj učiť. Najhoršie je asi obdobie pred krúžkovaním známok, samozrejme okrem obdobia v deviatom ročníku na konci roka. Vtedy je už každému všetko jedno, len aby neprepadol. Vtedy vás už každý ma plné zuby. Už iba čakáte na koniec roka.
Pamätám si ešte keď som bol prváčik. Tak som sa tešil do školy. Ale veď každý človek sa teší na nové veci. Aj ja sa teším na novú školu. Tak dovidenia stará škola!!!
František Jurko, 9. ročník
 
Čo mi dala škola. Ako správny žiak by som mal povedať, že nič. Ale nie je to celkom tak. Škola je aj miesto, ktoré sa stalo na tých pár rokov mojím prechodným bydliskom. Je to miesto, v ktorom som trávil čas s priateľmi a sem-tam som sa aj niečo učil. Bol to krásny čas môjho života, ale niekedy to boli aj ťažké skúšky, ktoré musí mladý človek zvládnuť. Ale aj napriek tomu som spokojný a vďačný všetkým učiteľom, ktorí mi pomohli alebo sa inak pričinili k tomu, aby som úspešne zvládol všetky nástrahy a udalosti tejto kapitoly života.
Andrej Ivan, 9. ročník
 
Určite ma niečo naučila za tých deväť rokov. A nebolo toho málo. Veď od prvého ročníka som tu. Naučila som sa písať, počítať, deliť...Na ďalších hodinách, aj na telesnej výchove, skákať cez kozu, liezť na lane. Na hornom stupni to už bolo o niečo ťažšie. Išlo nám o známky, aby sme sa dostali na tú školu, ktorú sme si vybrali. Mali sme veľa učiteľov a učiteliek. Každý nám chcel čosi dať, naučiť. Ako povedala jedna pani učiteľka :,,Niečo zo seba ." Pani riaditeľka sa vždy snažila zorganizovať koncerty alebo zábavné podujatia, aby sme sa stále len neučili. Teraz už máme skúšky za sebou. Blížime sa ku koncu školského roku. Zakrúžkovať známky, dostať vysvedčenie a môžeme ísť na prázdniny.
V septembri sa už neuvidíme, všetci budeme bojovať so svojím životom.
Každý bude na inej škole. Dúfam, že sa nám ich podarí skončiť.
M. Mihoková, 9.ročník
 
Náš výlet
Náš pán učiteľ nám od začiatku školského roka sľuboval výlet, na ktorý nezabudneme. Stalo sa. Išli sme do Holčíkoviec, kde pán učiteľ pred niekoľkými rokmi učil. Hneď prvý deň sme mali zážitok, na ktorý aspoň polovička z nás určite nikdy nezabudne. Stretli sme našich bronzových hokejistov - brankárov Lašáka a Staňu a hokejistu Stumpela. Každý si dával podpísať tričká a kto mal, tak aj papiere. No našli sa i takí, ktorí neboli nadšencami slovenského hokeja a stáli bokom. Niektoré dievčatá začali od dojatia plakať. Potom sme išli do telocvične. Chlapci, ktorí si doniesli stan, spali vonku a dievčatá dnu v telocvični. Neviem, čo robili chlapci, ale my, dievčatá, sme vyvolávali duchov. No neúspešne. Skoro ráno sme vyrazili na túru k vodnej elektrárni. Cestou späť sme sa zastavili pri Domaši. Skoro celý deň sme sa opaľovali. Večer už chlapci spali dnu v telocvični. Mali sme diskotéku, ktorú zorganizoval pán učiteľ s pánom Murajdom. No nik netancoval, tak sme šli spať. Ráno sme už boli
zbalení a pripravení rozlúčiť sa s Domašou. Po rozlúčke sme nastúpili na autobus a šli domov. Bol to nádherný výlet, za ktorý všetci veľmi, veľmi ďakujeme nášmu triednemu učiteľovi Illiášovi.
Tina Dancáková, 8. ročník
 
Vo štvrtok ráno sme sa asi o 9,45 zišli pred školou. Na ranč vo Varhaňovciach sme cestovali pravidelnou autobusovou linkou SAD. Autobus však meškal 20 minút. Keď sme tam prišli, vzali sme si svoju batožinu, ktorú nám tam vopred priviezli a šli sme do altánku, ktorý sme mali objednaný na celé dva dni. Bolo v ňom príjemne chladno. Počasie bolo krásne. Vôbec sme sa nenudili. Chlapci chytali ryby, hrali futbal, tenis a tiež ochotne prevážali dievčatá v člne. Krásny slnečný deň mnohí využili na to, aby sa opálili. V areáli sme mohli pozorovať bažanty, srnky nádherné poníky a kone, na ktorých sme si mohli tiež zajazdiť. Bol to prekrásny výlet.
M. Kostelníková, 7. ročník
 
Výlet sa nezačal dobre. Pri nastupovaní do autobusu sme sa skoro pobili, kto bude sedieť vzadu. Nakoniec tam predsa len sedeli šiestaci. Najprv sme navštívili Jasovskú jaskyňu. V jaskyni bola poriadna zima. Hneď potom sme sa ponáhľali na kúpalisko, no zastavili sme sa ešte v kláštore. Asi najlepšie bolo na kúpalisku a na bobovej dráhe. Dobre bolo aj cestou domov v autobuse. Tento výlet bol super!
V. Fogarášová, 5. ročník
 
Dňa 12.6.2003 sme boli na školskom výlete. Najviac sa mi páčila nálada a atmosféra, ktorá vírila vo vzduchu. Aj keby sme išli na miesto, kde by sa mi nepáčilo, čo sa nestalo, bola by som šťastná asi rovnako, lebo záleží na nás, akým si ho urobíme.
S. Sokolová, 5. ročník
 
 
Spoločenská kronika Drienova 03
Novonarodení Drienovčania:
Silvia Džobáková, ul. Pod Dvorom 18, (26.5.)
 
Večná im pamiatka:
Navždy sme sa rozlúčili s
Františkom Balikom, ul. Tehelná 7, 62-ročným, (18.5)
Annou Živčákovou, ul. Jarková 7, 61-ročnou, (26.5.)
Justínou Mročovou, Košická 7, 81-ročnou, (6.6.)
Máriou Sokolovou, Žižkova 15, 73-ročnou, (18.6.)
 
Dňa 15.5. bol na miestnom cintoríne v Drienove pochovaný František Vaško (nar. 1947, trvalý pobyt v Košiciach) a 14.6. Mária Jaklová, r. Juhásová (nar. 1949, trvalý pobyt v Košiciach - Šaci).
 
 
Zelená je tráva, futbal, to je hra...
V nedeľu 15. júna sa skončil súťažný ročník 2002/03 okresných majstrovstiev vo futbale. Majstrom sa stalo mužstvo blízkeho Záborského. Naši hráči hrali v III.A triede a dorastenci v II.A triede. Mladí hráči skončili ako nováčik súťaže na 8. mieste. Dá sa to hodnotiť ako dobré umiestnenie, pretože hrali pekný útočný futbal a zo súperových ihrísk doviezli 10 bodov. Pred domácim obecenstvom asi mali "trému", keď získali tiež 10 bodov, no čakalo sa, že v posledných troch zápasoch doma získajú viac. Keďže väčšina chlapcov je v žiackom veku, čakáme, že už v budúcom roku nazbierajú viac bodov a urobia nám viac radosti. Ich tréner, pán Šarišský, a vedúci mužstva pán Mroč ich k tomu určite na tréningoch, ktoré začínajú už 1. júla, budú pripravovať. Veľmi by veci pomohlo, keby sa okrem týchto dvoch pánov do práce s mladými futbalistami zapojil niekto z rodičov alebo iní fanúšikovia futbalu. Neváhajte, ste vítaní, vaša pomoc je potrebná.
Po skončení súťaže boli vyhodnotení hráči, ktorí sa najviac pričinili o zisk 20 bodov. Za najlepšieho hráča bol vyhodnotený Matúš Tomko a najlepším strelcom bol Peter Rabatin.
Naši seniori sa umiestnili na 5. mieste, keď po jeseni boli šiesty. Je to slabšie umiestnenie, ako si dali naši hráči pred súťažou za cieľ. Fanúšikovia sú sklamaní hlavne z výkonov doma proti Hrabkovu (2 : 3) a Dulovej Vsi (3 : 3) v jeseni. V jarnej časti sklamali hlavne v Chmeľove (3 : 3) a v Rokycanoch (2 : 4). Mrzí aj prehra so Župčanami (0 : 1), hoci to bol celý čas líder súťaže a nakoniec postúpil vyššie. Na druhej strane treba hráčov aj pochváliť za peknú hru a výsledky, napr. s Bohdanovcami (2 : 0), Rokycanami (7 : 1), ale hlavne vonku - v Hrabkove (5 : 1), v Dulovej Vsi (5 : 1), ktoré fanúšikov, trénerov a výbor veľmi tešia.
Je potrebné zhodnotiť prácu výboru, trénerov, ale hlavne hráčov na hodnotiacej schôdzi, ktorej termín si určíme. Najväčšou a najzávažnejšou stratou v tréningu bolo vyradenie jedného z trénerov vážnou chorobou. Každý mu praje uzdravenie a skorý návrat na ihrisko, pretože na jedného trénera je toho veľa, najmä preto, že to robí popri zamestnaní. Aj mnohí hráči sa kvôli zamestnaniu nezúčastňujú na tréningoch, čo sa, samozrejme, odráža na výkone. Iní - prevážne tí istí hráči - si to vedia zariadiť a trénujú. Píšem o tom preto, že pred súťažou sľúbili účasť na tréningoch a pri prácach na ihrisku všetci. Pri kosení trávy, praní dresov, príprave ihriska, brigáde môžeme vidieť zasa tých istých. Fialka, Sosa, Kišiday, Kmec, Očenáš, Semančík sú najčastejšími "návštevníkmi" ihriska, či už na tréningu, brigáde alebo v zápasoch. Všetky zápasy odohral iba Martin Kmec, a to 20, Semančík, Jurek a Rojček 19, Sosa a Fogaráš 18, Čontofalský 17, Fialka, Jurko 16, Gabana, Kolesár 11, Kišiday 10 (všetky
jarné) atď. Góly a strelci: Čontofalský 16, Kišiday 9, Fogaráš a Sosa po 6, Semančík 5, Jurko 3, Fialka a Marko po 2, Jurek a Rabatin po 1
 
Tabuľka - Dospelí
1. Župčany 65 : 11 52
2. Š. Bohdan. 73 : 19 51
3. Tulčík 41 : 26 34
4. Kokošovce 39 : 37 32
5. Drienov 54 : 30 31
6. Ruská N. V. 40 : 51 30
7. Dul. Ves 41 : 49 28
8. Ovčie 29 : 78 19
9. Hrabkov 40 : 56 16
10. Rokycany 41 : 72 16
11. Chmeľov 30 : 68 14
 
Tabuľka - Dorast
1. Víťaz 88 : 21 59
2. Petrovany 90 : 29 50
3. Š. Bohdan. 74 : 25 50
4. Lemešany 67 : 40 44
5. Kokošovce 75 : 59 36
6. Ovčie 69 : 52 35
7. Kendice 52 : 54 34
8. Drienov 38 : 60 20
9. Záhradné 44 : 75 19
10. Ruská N. V. 32 : 67 17
11. Chmeľov 27 : 105 12
12. V. Šebastová 25 : 92 8
Milan Bardák
 
 
Vybrali sme z Pamätnej knihy obce Drienov
(Strana 14) Veľmi starého pôvodu a z kameňa murované sú budovy, Ivanová za kostolom, Jána Gromoša na nižnom konci. Potom máme staré budovy drevené opalančené a blatom zapravené, je ich i dnes (1935) 10%, byvajú pokryté slamou. Dnes slamou prikrývať je zakázano nedovolené. Čriepom pokrytých máme asi 40%, eternitom, škrydľom 35%, plechom 9%. Nájdu sa i šindľom pokryté, ale len asi 1%. Staré domy boly nizké z malými jednoduchymi oknami. Staré stavby maly iba jednu izbu, predsieň zvany "priklet" a komoru. Gazdinky týždenne vždy v sobotu vymazávaly podlahu blatom, do čoho primiešovaly koňský alebo kravský trus. Strop nebol murovaný. Krížom cez izbu viedly drevené trámy "hredy" a tá ktorá viedla cez celý dom menovala sa "mešternica" na ktorej boly uložené staré kalendáre, modlitebné knihy, dopisy od známych a iné dôležité listiny, ako smluvy, poistky, ďalej vidličky, lyžice. Strop neobielili. Steny hladké, obielené vápnom. Po stenách visely obrázy svätých a ozdobné tanieriky, ktorých bolo po st
enách hodne. Po celej dĺžke domu bol schod asi 1 m ba i vyšší a 80 cm široký, menovali ich "scienky". Na týchto v nedeľu odpoludnia vysedávala stárež k besedám a v noci na nich sedeli obyčajne milenci, dievčatá a mládenci, kde si aj radi a veľmi často zaspievali. Starí ľudia stoličiek nemali, sedávali iba na laviciach, ktoré boli položené popri stenách. Boly vyrobené tak, že do zeme boly nabité koliky a na týchto bola položená doska. Bohatší mali lavice s operadlom menovali ich "limbákmi". ... V stole bola zásuvka, do ktorej gazda dával peniaze, gazdina chlieb a nôž. Keď hosť došiel bol mu podaný chlieb. V kútoch izby stály postele. V posteli slamníkov nemali. Do postele dali slamu, prikryli plachtou bielou, na ktorej aj spávali. ... Šaty ukládali do barevnej truhly "lady". U dveri v kúte stála pec s pekárnikom a takzvanou "trubou" rúrou, ktorá odvádzala dým. Pec bola veľkých rozmerov a zastala 1 izby. Na peci spávali deti. Mládenci spávali cez zimu v maštali, cez leto na pôjde
, v šope, alebo v stodole. ... V predsieni "priklete" nebolo stropu. V priklete bolo ohnisko na ktorom stala trojnožka, zvaná "dreifusky", nato kládly "panev" hrnec. Pod dreifusky kládly oheň. Nad prikletom bol livikovitý komín, kam vešali vyudiť šunky, slaninu a klobásy. ... Komora bola zariadená veľmi jednoducho. Boly v nej barevné truhly "lady" a pre zrno "susyky" truhly. Bočné staviská boly malých rozmerov a nízke. V maštaliach nemali žiadnej dlážky. Na zemi položené boly drevené hrubé dosky, pod ktorými stiekala sa močovka silne zapáchajúc. Význam a užitok močovky nepoznali, tiekla na ulicu.
 
 
V sezóne 2002/2003 Drienov "B" na bronzovej priečke
Úspešnou dohrávkou Drienov "B" - Elán TP Prešov šesťčlenných družstiev v šachu, v ktorej naši šachoví reprezentanti víťazstvom 4,5 : 1,5 zavŕšili svoje účinkovanie, obsadili zároveň v záverečnej tabuľke 4. ligy okresu Prešov a Sabinov pekné tretie miesto. O tento úspech sa dobrými výkonmi a výsledkami najviac zaslúžili hráči: Pavol Sosa a Ján Fecko, ktorí získali po 9 bodov, Jozef Hudačko 8 bodov a Jozef Varga 7,5 boda.
Pre spestrenie prázdninových dní uverejňujeme riešiteľom šachových úloh dosť ťažkú úlohu. Pri jej riešení sa riaďte tipmi majstrovského riešiteľa:
Rozhodnite, ktoré polia sú ohrozované figúrami matujúcej strany a snažte sa zorganizovať figúry na vytvorenie matovej siete. Hľadajte pre svojho kráľa zraniteľné polia, napríklad roh, alebo blízko pri okraji šachovnice. Pamätajte, že jeden z najbežnejších matov je mat na základnom rade, kde je kráľ uväznený vlastnými figúrami. Dokážete manévrovať figúrami tak, aby uväznili Vášho kráľa?
Biely má pomocný mat v troch ťahoch. Trikom je, predstaviť si pozíciu, v ktorej by biely mohol byť matovaný a prvou vecou je poznanie, že čierny kráľ je príliš ďaleko na to, aby mohol pomôcť. Viete nájsť spôsob, ako by sama čierna veža mohla zmatovať bieleho kráľa? Na ťahu je biely.
Biely: Kg1, Vd1, Ve1, Jg4, b7, g2, h3
Čierny: Kg8, Vb8
Ján Fecko
 
 
Právne okienko
Ako sme sľúbili, v ďalšej časti právneho okienka začneme pracovať s osobitnou časťou zákona o priestupkoch. Nebudeme sa držať postupnosti podľa jednotlivých paragrafov, ale vysvetlíme si tie priestupky, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú občania v našej obci. Prvý z nich bude - priestupok proti verejnému poriadku - §47.
Situácia: Dvaja naši mládenci (19 a 20ročný) popíjali v bare. Po polnoci pocítili, že majú dosť, vstali a vo výbornej nálade s pesničkou na perách sa pobrali domov. Keďže si potrebovali vybiť energiu, hľadali vhodný objekt, ktorý by sa ale veľmi nebránil. A našli ho. Policajná správa hovorí, že na námestí poškodili dopravnú značku označujúcu hlavnú cestu s dodatkom znázorňujúcim označenie hlavnej a vedľajšej cesty, ohli ju dopredu a na zem, takým istým spôsobom poškodili značku označujúcu smer Lemešany, poškodili označenie zastávky SAD a na vedľajšej ulici poohýnali značku "STOP", čím spôsobili škodu ... Čoho sa dopustili a aký trest im hrozí?
Odsek 1. Priestupku sa dopustí ten, kto
a/ neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci (u nás je to starosta obce a policajti).
b/ poruší nočný kľud (v praxi zaužívaná doba je od 22,oo do 05, oo hod.)
c/ vzbudí verejné pohoršenie
d/ znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou , komerč. a reklam. oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva
e/ úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie
f/ poruší podmienky určené na ochranu ver. poriadku pri konaní verejných športových, telovýchovných alebo kult. podujatí, alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku
g/ poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie
h/ neoprávnene založí skládku alebo odkladá odpadky alebo odpad mimo vyhradeného miesta
Odsek 2. Za priestupok podľa odseku 1, písm. a/ až d/ možno uložiť pokutu do 1000 Sk, za priestupok podľa paragrafu e/ až g/ pokutu do výšky 3000 Sk a za priestupok podľa paragrafu h/ pokutu do výšky 5000 Sk.
Popis udalosti zvádza laika k tomu, aby "výkony" mladých Drienovčanov posudzoval ako priestupky proti verejnému poriadku, ktoré sme popísali vyššie. Za tie by bol trest miernejší, ale... Za uvedené konanie sú páchatelia v súčasnej dobe stíhaní tunajším obvodným oddelením nie za priestupok, ale za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa §182 ods. 1, písm. a Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa §202 ods. 1 a ich konanie má charakteristické znaky spolupáchateľstva podľa §9 ods.2 Trestného zákona. Zákonodarca totiž osobitným spôsobom vyznačuje vyššiu spoločenskú nebezpečnosť odstránenia zákazovej a príkazovej zvislej dopravnej značky.
Hrozí im trest odňatia slobody až na tri roky, alebo peňažný trest, s tým, že poškodený - v našom prípade obec Drienov - si má možnosť uplatniť náhradu škody. Takže chlapci si vybrali pre svoju zábavu nesprávne značky.
JUDr. L.V.
 
 
Primície v Lemešanoch
Filiálna obec rímsko-katolíckej farnosti v Drienove Lemešany žila v mesiaci júni čulým kresťanským životom. Pripravovala sa na veľkolepú slávnosť, prvých to primícií v novom tisícročí.
22. jún sa skutočne veľkolepo zapísal do dejín obce Lemešany a nielen Lemešian. V tento prekrásny deň Pána slávil dôstojný pán Jozef Kmec svoju primičnú svätú omšu. Slávnosť sa konala na športovom štadióne. Hodno pripomenúť, že posledné primície boli v Lemešanoch pred tridsiatimi rokmi. Svoju prvú sv. omšu celebroval novokňaz za asistencie početných kňazov. Spomeňme aspoň pána vikára Jozefa Korema z Arcibisk. úradu v Košiciach, Antona Babiaka z kňazského seminára, chýrneho kazateľa mons. Ramasa. Prítomní boli i hostia z Nemecka, Rakúska, USA, Čiech a Moravy, bohoslovci a ct. sestričky, veľká rodina novokňaza a veľký počet veriacich z Lemešian, Drienova, Ličartoviec, Janovíka a širokého okolia. Na organe hrala naša kantorka pani Marcinová. Asistoval zbor Cecília z Dómu Sv. Alžbety a bohoslovci z košického seminára. Počas sprievodu z rodičovského domu na štadión, ako aj počas obradov vyhrávala dychová hudba Valaličianka.
Ako uviedol novokňaz v ďakovnej reči, veľkú zásluhu na jeho kňazstve, okrem Pána Boha, mali rodičia, sestra, starí rodičia, švagor a ostatní príbuzní. Nezabudol na nebohého pána Doľáka a pána Juruša, ktorý sa práve vrátil z Kanady a bol prítomný. Ku krásnej, Bohu zaiste milej slávnosti, prispeli zástupy veriacich, ich modlitby a spevy. To všetko na oslavu Boha, ktorý si po tridsiatich rokoch znovu vyvolil jedného z nás za Ježišovho kňaza. Deo gracias. Vďaka Ti Bože náš za deň, ktorý si pre nás učinil.
A my aj touto cestou prajeme novokňazovi dôst. pánovi Jozefovi Kmecovi veľa zdravia, elánu, horlivosti a vytrvalosti v jeho kňazskom povolaní.
Juraj Murajda
 
 
11. ročník futbalového Turnaja o pohár starostu obce Drienov
Uskutočnil sa v nedeľu 22. júna. Na turnaji sa zúčastnili 4 družstvá - obhajcovia pohára Internacionáli Drienov, Polícia Drienov, Drobnochovatelia Drienov a Internacionáli Ličartovce. Také isté bolo aj konečné poradie po ukončení turnaja. Pohár teda znova patrí našim Internacionálom. Gratulujeme. Za najlepšieho hráča bol vyhlásený Ing. Viliam Jurko z mužstva Internacionálov Ličartovce. Bodku za turnajom urobil starosta obce Ing. Ján Štefaňák, ktorý odovzdal poháre a diplomy oceneným mužstvám a najlepšiemu hráčovi, poďakoval za predvedenú hru a pozval ich na 12. ročník tohto turnaja.
Poďakovanie patrí členom športovej a kultúrnej komisie, ktorí sa postarali o prípravu a hladký priebeh turnaja. Zvlášť ďakujeme firmám a súkromným osobám, ktoré prispeli do bohatej tomboly :
PD, s.r.o., Lemešany - p. Leškovi, f. RONEX - p. Róbertovi Ivanovi, predajni Kúpa - p. Pavlíkovej, kaderníctvu - p. Janičovej, cukrárni - p. Kolesárovej, kvetinárstvu - p. Koremovi, autodoprave - p. Jozefovi Sabolovi, predajni potravín NEPO - p. Nemcovi a Porvazníkovi, predajni potravín - p. F. Jurkovi, MK - servisu - p. M. Koremovi, baru Korida - p. Kazimírovi a Vasilenkovi, PS - Stav - p. Čitbajovej a p. Strakovi, mladším žiakom FC Steel Trans Ličartovce, OcÚ Drienov, p. Milanovi Bardákovi, p. Guľášovi a Ing. Liptákovi.
Redakcia
 
 
POZVÁNKA
Dňa 29. júna 2003 o 13,oo hod.
sa na futbalovom ihrisku v Drienove uskutoční II. ročník Letného futbalového turnaja mladších žiakov
o pohár starostu obce Drienov za účasti :
SAPI Prešov, VTJ Odeva Lipany, FK Čaňa a FC Steel Trans Ličartovce - Drienov
Program pre deti:
Od 15,oo hod. rôzne športové súťaže, jazda na koni a iné,
od 19,oo hod. diskotéka pre deti a mládež