Môj nebohý svokor bol múdrym a láskavým človekom, aj keď navonok pôsobil neprístupne. Možno preto, že sám okúsil veľmi ťažké detstvo siroty, celý život bral pod
ochranu všetky deti v rodine, venoval sa im a miloval ich. Ale nie on je hrdinom tohto príbehu. Je ním rómsky chlapec, ktorého ste určite skoro všetci poznali. Volal sa
Andrej Balog, ale skôr si spomeniete na meno Andriš alebo Gadžoro. Matka ich vychovávala dvoch synov bez muža, a tak sa natrápili isto viac než dosť. Rómske
ženy zvykli vtedy pracovať u dedinských gazdov, aby uživili svoje rodiny. Andrišova matka Haňa chodila pomáhať k mojim svokrovcom. Mladšieho syna Andriša najprv nosila
so sebou, ale neskôr ho už nechávala aj prenocovať. Vedela, že sa chlapec aj naje, aj dostane nejaké oblečenie po gazdovom synovi, mojom neskoršom manželovi.
Ako som už povedala, môj svokor mal deti rád, ale malý Andriš sa aj dal rád vidieť, lebo to bol poslušný a pracovitý chlapec. Roky bežali, chlapec rástol a stále bol
členom Petrovej domácnosti. Prišla vojna a gazdov syn musel narukovať. Andriš, ako vyrastený chlapec, statočne zastával na gazdovstve jeho miesto a cítil sa byť, a aj bol,
dôležitým členom rodiny. Keď sa obrátil front , prechádzala jedného dňa cez našu dedinu vracajúca sa nemecká armáda. Vojnový čas prináša so sebou rôzne obete. A
tak bolo samozrejmosťou, že prechádzajúca armáda brala so sebou , čo potrebovala - napríklad i dobytok, aby bolo čo zabiť a zjesť, alebo konské záprahy, aby bolo
na čom odviesť ulúpené. Tak aj môj svokor prišiel vtedy o dva kone. Smutne sa rozlúčil so svojimi pomocníkmi, lebo vedel, že na gazdovstve nastanú bez nich ťažké
časy. Ale stala sa zvláštna vec. Neboli to len kone, čo sa vytratili z dvora . Bez slova vysvetlenia a nevedno kedy odišiel aj Andriško. Domáci netušili, čo sa mohlo stať. Zmätok z
jeho neprítomnosti vrcholil, keď sa na tretí, či štvrtý deň zjavil vyčerpaný a vyhladovaný sediac na koni a v ruke držal liace od druhého koňa. Nekonečne pyšný na svoj
skutok oddane rozprával gazdovi, ako sa pri odchode Nemcov z Drienova ukryl na voze a putoval s nimi až do Širokého, kde sa organizovali do väčšieho celku a tak sa
mu tam naskytla príležitosť a čas na to, aby svoje koníky odviazal a za tmy ich potichu odviedol z nemeckého tábora. Napriek hladu a nepohode už bola maličkosť
vrátiť sa s nimi do Drienova.
Musela to byť hlboká náklonnosť k domácim a možno aj krásny chlapčenský vzťah ku koníkom, ktoré mu gazda pri práci zveroval , čo prehlušila strach
šestnásťročného chlapca z ozbrojených vojakov. Andriš potom narukoval na vojnu do Čiech, oženil sa tam a až do svojho úrazu tam zostal aj žiť. Ako invalidný dôchodca sa
vrátil s rodinou do Drienova. Ten blízky vzťah k našej rodine mu vydržal až do smrti a musím povedať, že ešte aj moje deti rešpektovali, že Pod dvorom mali "
rodinu".
Podľa rozprávania Aurélie Petrovej
Z histórie Drienova
Ako sme na začiatku seriálu o dejinách našej obce povedali, v historických písomných dokumentoch z oblasti Šariša sa môžeme dočítať o tom, že pôvodne sa
vyšná časť tohto sídla po pravej strane potoka nazývala Židov. Historik Ferdinand Uličný píše: Židov sa nachádzal severne od Drienova. O Židovskom potoku je doklad
v listine z roku 1272. Prvý zápis o dedine je z roku 1288. Jej maďarizovaný názov bol Sydopotok, Sydoupatak. Patrila k najstarším slovanským sídlam v okolí a
jestvovala už pred 11. storočím. V tomto storočí po vojenskom dobytí a obsadení nášho kraja arpádovskí králi usadili a ponechali v Židove vojenskú družinu, aby
vojensky potlačila prípadné vzbury okolitého slovenského obyvateľstva, kontrolovala pohyb obchodníkov na priľahlej časti krajinskej cesty a jej členovia slúžili ako
rýchli poslovia. Až do roku 1288, keď ho od kráľa Ladislava IV. získali Peter a Ján, synovia Juraja z Drienova, bol Židov kráľovskou dedinou. V polovici 15. storočia sa
jeho vlastníkmi stali zemepáni z Čopu, Bačky, Barce a iní. V čase, keď boli majiteľmi Židova šľachtici z Drienova, ktorý bol jediným mestečkom na ich panstve,
usilovali si títo zvýšiť vlastné príjmy tak, že rozšíria počet mestečiek. Vhodným sídlom bol práve Židov, lebo ležal v tesnej blízkosti Drienova. Abovci preň teda vypýtali
u kráľa Karola Róberta povolenie na poriadanie trhov každý utorok a tento kráľ súčasne udelil Židovčanom podobné práva, ako mali mešťania Košíc a Gelnice.
Zaujímavým právom, ktoré získali od kráľa Ľudovíta I., bolo podnikať v banskom dolovaní vzácnych a úžitkových kovov, ale doklady o jeho naplnení nie sú známe.
Židovské roľnícke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 40 port - usadlostí. V roku 1567 už len od 9,5 porty, lebo mnoho roľníckych rodín sa odsťahovalo, iné stratili pozemky a
upadli medzi želiarov. V roku 1600 tu stálo len 23 obývaných domov. Na prelome 16. a 17. storočia bol Židov spolu s Drienovom a Križovanami najmenším mestečkom
v Šariši. Neskôr administratívne aj sídlištne splynul s Drienovom a Židov aj maďarizované názvy zanikli.
Rodná obec
Spomienky z detstva
Moja rodná obec Drienovom volaná z troch hlavných ulíc bola poskladaná. Najstaršia časť Jarkom nazývaná povedľa potoka už od staroveku bola obývaná. Jarok
napájajú dva prítoky - jeden volakazový a druhý kerňový. Oba sa spájajú pri Šihoci. Báječný kút milého Drienova bol náš Jarek, krásny kus domova. Cez potok po vode
sme sa brodili a radšej ako po lávke na "karaguľoch" cez vodu chodili. Domčeky po oboch stranách Jarku pod strechami pri zemi čupeli. Nocami cez malé okná svetlá
sviečok a lámp po celom Jarku tiene robili. Malé okná, čo k domom priliehali spolu s džavotom detí čaro Jarku vytvárali. Hmm, v tom čase môjho detstva na Jarku len
chudoba žila. Na pánske chodila a u gazdov slúžila. Bola hrdá na svoj Jarek. Ten neraz aj v bitkách s Nižným či Vyšným Koncom bránila.
Vyšný Konec od kostola - cerkvi na sever ku Prešovu sa tiahol. Na druhej strane od kostola Nižný Konec ku Šarišským Bohdanovciam smeroval. Ten okrem Doliny i
Širňavu mal. Tak na Nižnom, aj na Vyšnom Konci gazdovia a želiari bývali.
Mládenci vyšňanskí, nižňanskí a jarčanskí časté bitky vystrájali.
Pre úplnosť - lúka Halaštov, kde sa pánske kravy pásavali, dvomi cestami z Nižného konca bola spojená. Jedna - popri Zrelákovi a tá druhá popri Staškovi Výhonom
volaná. Z Vyšného Konca k Maštalni pri rieke Toryse a na východ na Uhlisko a cintorín ulice smerovali. Jarek bol spojený s Nižným koncom ulicou Poza koscela a s
Vyšným Poniže Gáborovej šmikni a ulicou okolo tarasíra Žegňanského (Murajdu).
Kľukaté koryto mal náš Jarek až do povodne v roku 1949. Dovtedy tiekol okolo Mitrových, Mročových, Juhásových a Javorských. Po povodni bol zregulovaný a teraz
už takéto koryto nepozná.
Poznal som aj cestu poza pánske maštale. Tam sa nachádzali domy kočišov a stodoly pánske. Za nimi až ku Mašine, kde bol murovaný kravín sa tiahla hrabová
aleja. Po nej som sa kúpať od jari do jesene k Toryse chodieval. Bosý po horúcej prašnej ceste. Rozprávka - malé prirovnanie, verte.
A čo na dôvažok, čo tu bolo ešte? Nuž, bola Hrušečka, potok poniže Gabany. A cez rieku Torysu jedna lávka povyše Maštali stála. Okrem nej len brod, taká bola
pravda. Ale Torysa čistú, ako z prameňa vodu mala. Z nej sme pili, v nej sme sa od mája do septembra kúpali , konope a ľan v nej naše matky močili. Och, naše
kúpaliská - z brehu abo z vŕby na Repiskách sme skákali, a čo poniže Mašiny alebo Pale?
Z dediny do lesa poľné cesty viedli. Jedna cez Výhon, Dubiky k Blúdnej mláke, do Pastviska, druhá cez Hrušečku ku Uboči, tretia - poza Potok a ďalšie - kerňová a
volakazová, no a najvrchnejšia bola gymešová.
Rozprávková obec tá moja dedina, bola v mojom detstve len jedna jediná. Ako na najsladší sen rád na ňu spomínam.
Juraj Murajda
Sebe
Život, pár spomienok.
Si zrnko v púšti, ktoré sa vznáša povetrím.
Si vždy niečo nové
a niečo nové je vždy v tebe.
Blúdiš myšlienkami
oáza sa vzdiaľuje.
Už vieš, kto si. No vietor ťa zasa odveje,
aby si stratila, čo si mala.
Ja viem, že túžiš byť šťastná
a vždy sa smiať,
preto vstaň a dívaj sa.
Horúce slnko zájde
a teba ochladí noc.
Hviezdy ťa povedú.
Prízrak sa stratí
a ty nájdeš novú oázu.
Autorka neznáma
Oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom
Uplynulo 56 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. V obci si túto udalosť každoročne pripomíname zapálením vatry na počesť víťazstva nad fašizmom a zároveň tým
vzdávame hold vojakom padlým na bojiskách. Aj tohto roku horela dlho do noci krásna vatra v areáli futbalového ihriska. Uskutočnilo sa však aj niečo nové, čo bolo, ako
dúfame, počiatkom novej tradície.
Z iniciatívy pána Petra Illiáša bol v predvečer Dňa víťazstva nad fašizmom odštartovaný nultý ročník Behu Drienovom. V desiatich kategóriách štartovalo 140 bežkýň a
bežcov. Najväčší záujem o preteky prejavili žiaci základnej školy. Škoda , že iba málo rodičov sa prišlo pozrieť na to, s akým nadšením a úsilím zdolávajú ich deti
zaujímavú trasu pretekov okolo centra obce. Merala necelý kilometer a zdolali ju aj najmenší žiaci. Bezpečnosť pretekárov na úseku, kde mohlo dôjsť ku kolízii s
dopravnou premávkou , zabezpečovali príslušníci Polície.
Sladké drobnosti , ktorými okrem usporiadateľov prispela aj únia žien, sa ušli všetkým pretekárom, víťazi si mohli pomlsať o niečo viac.
Celkový dojem z podujatia je taký, že sa podarila jedna pekná a užitočná vec. Sme radi, že sme hlavne našim šikovným a súťaživým deťom umožnili ukázať sa
pred obecenstvom, ktoré nešetrilo potleskom. Už teraz môžete aj vy začať s prípravou na prvý ročník Behu Drienovom v roku 2002.
Výsledková listina :
Kategória chlapci - 1. a 2. ročník: 1. Kristian Očenáš (2. roč.), 2. Kristian Havrila (2. roč.), 3. Patrik Tomečko (2. roč.)
Kategória dievčatá - 1. a 2. ročník: 1. Martina Sabolová (1. roč.), 2. Ľudmila Kostelníková (2. roč.), 3. Julka Matejová (1. roč.)
Kategória chlapci - 3. a 4. ročník: 1. Miroslav Hricko (3. roč.), 2. Viliam Fecko (4. roč.), 3. Maroš Parkanský (4. roč.), Rastislav Staňo (4. roč.)
Kategória dievčatá - 3. a 4. ročník: 1. Lucia Pohlodková (4. roč.), 2. Denisa Chylaková (4. roč.), 3. Mária Ladičová (3. roč.)
Kategória chlapci - 5. a 6. ročník: 1. Ľuboš Frištik (6. roč.), 2. Matúš Balint (6. roč.), 3. Martin Galdun (6. roč.)
Kategória dievčatá - 5. a 6. ročník: 1. Mária Jureková (6. roč.), 2. Mirka Fogarašová (6. roč.), 3. Michaela Očenášová (5. roč.)
Kategória chlapci - 7. a 8. ročník: 1. Dominik Očenáš (7. roč.), 2. Marek Polák (7. roč.) 3. Marek Timko (8. roč.)
Kategória dievčatá - 7. a 8. ročník: 1. Martina Germušková (7. roč.), 2. Mária Hricková (7. roč.), Mária Mihoková (7. roč.)
Kategória chlapci stredoškoláci: 1. Robo Pfeffer, 2. Martin Čajkovský, 3. Martin Murajda
Kategória muži: 1. Jozef Kišiday, Marián Marko, 3. Edo Murajda
Helena Vancová
Ústredná rada slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 55. výročia Slovenského národného povstania udelila účastníkom 1. čs. armády na Slovensku
v SNP, 2. čs. paradesantnej brigády, partizánskeho a ilegálneho hnutia pánom
Štefanovi Koleničovi, ul. Jarková
Jozefovi Kmecovi, ul. Tehelná
Michalovi Okbarskému, ul. Košická
Jánovi Sabolovi, ul. Osloboditeľov
Jozefovi Jurekovi, ul. Žižkova
Jozefovi Jurekovi, ul. Tehelná
udelila PAMATNÝ LIST , ktorý je podpísaný predsedom SZPB Ing. Jánom Husákom, genpor. v. v. a tajomníkom ÚR SZPB Ing. Františkom Koprdom, plk. v. v.
Tým istým pánom udelil prezident republiky Rudolf Schuster PAMATNÝ LIST pri príležitosti 55. výročia ukončenia II. svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom.
Bol Deň matiek
Bol Deň matiek a mamičkám, ktoré nám darovali život dobre padlo poďakovanie, kvietok alebo možno aj takýto list:
Ahoj mami!
Nie, neboj sa, nestalo sa nič zlé, všetko je úplne v poriadku. Píšem Ti len tak, aby som Ti povedala, že Ťa mám veľmi rada. Lebo na to sa obyčajne v tom zhone len
málokedy nájde príležitosť. A nielen u nás doma, celkovo ľudia málo hovoria svojim blízkym, ako im na nich záleží. A pritom je to také dôležité. Možno je to preto,
že sa boja, že to vyznie neprirodzene, že sa strápnia, alebo že príliš odhalia svoje vnútro a stanú sa zraniteľnými.
Mamka, Ty si najlepší človek na svete. Zistila som to už dávno a denno - denne sa o tom presviedčam. Dala si mi všetko, čo teraz mám a na čo môžem byť snáď aj
trošku hrdá. Naučila si ma, ako si zaviazať šnúrky na topánkach, ako sa ospravedlniť, keď niekomu ublížime, ako sa rozdeliť s čokoládou, ako treba niekoho chytiť
za ruku, keď sa cítime osamelí, aké to je, keď je človek zodpovedný, akú cenu má priateľstvo a ešte veľa ďalších vecí, ktoré by mal každý ovládať, aby sa seba
nemusel hanbiť.
Dala si mi krásne detstvo. Pestrofarebnú mozaiku, zloženú z tisícov drobnučkých kamienkov. Niektoré sú i čierne, ale tých je veľmi málo a sú tam aj tak len na to, aby
dali vyniknúť dúhovým farbám tých ostatných kamienkov. A tento úžasný obraz sa v mojich spomienkach nikdy nerozpadne, pretože ho kúsok po kúsku skladala
materinská láska, ktorá je najsilnejšia zo všetkých pút. Je obetavá, lebo je schopná prekonať akékoľvek prekážky, je nesebecká, lebo je dávaná bez výhrad, je
nezištná, lebo nečaká žiadnu odmenu. A je nekonečná, lebo nie je založená na vášni, na vzájomnej príťažlivosti, takže ani nemôže vyhasnúť ako láska medzi
mužom a ženou.
Je to vzácny poklad, dedičstvo odovzdávané z generácie na generáciu a je našou povinnosťou dávať ho ďalej. No sú ľudia, ktorí to nedokážu, a tak sa reťazová
reakcia zastaví. Najviac však na to doplatia ich deti. Tie sú ako stromčeky vo vyprahnutej zemi, ktoré zúfalo túžia po vode, ale dážď neprichádza. A tak potom vyzerajú
ich plody - zošúverené, kyslé, trpké. Ale stromčeky za to nemôžu, môže za to nedostatok vlahy = lásky. Nemôžu nič dať, lebo nič nedostali.
Ale to, našťastie, nie je ani zďaleka môj prípad.
Vieš, keď ja raz budem mať deti, chcela by som im byť takou mamou, akou si Ty nám. Len neviem, či to dokážem. Tebe ako matke je ťažké vyrovnať sa, lebo
podľa mňa si dokonalá mama. Keby som si mala ešte raz, objektívne a bez predsudkov vybrať mamu, zase by si to bola Ty, lebo si nielen moja mamka, ale aj
výborná kamarátka. Veľmi sa mi páči, ako sa bez okolkov pridáš k našim lotrovinám a vôbec sa nebojíš, že tým utrpí Tvoj rodičovský majestát. A máš pravdu,
neutrpí. Práve naopak. Aj preto sa vždy rada vraciam domov. Doma - to je pohoda, pokoj, porozumenie, útočisko, tu sa nemusím vôbec na nič hrať, nemusím si dávať
pozor na to, že ma niekto chce dobehnúť, podviesť, ublížiť mi.
Mami, som šťastná, že Ťa mám. Ale viem, aké to je , keď mama zomrie. Zažila som to našťastie iba v sne, ale bolo to také bolestivo reálne, že som sa zobudila s
plačom, nemohla som sa utíšiť, bála som sa znova zaspať, aby sa ten strašný sen znova neopakoval. Tá bezmocnosť, keď sa človek musí pozerať, ako odchádza
niekto milovaný, sa mi vtedy vybavila do úplných detailov. Celý ďalší deň som chodila ako námesačná, až večer som sa Ti odvážila priznať a pri spomienke na ten sen
som sa znova rozplakala. Ty si sa usmiala, pohladkala si ma a povedala si: "Neboj sa, ja budem určite veľmi dlho žiť." Bol to presne taký balzam na moju ubolenú
detskú dušičku, aký som potrebovala.
A takto hojíš ranky a rany stále, niekedy o tom ani nevieš. Mamka, ja viem, že mám kopu chýb, že si ťa niekedy ani nezaslúžim, ale ver mi, mrzí ma to a snažím
sa, robím, čo môžem, aby tých krokov vedľa bolo čo najmenej.
A tak Ti ďakujem, že sa o mňa bojíš a že ma ľúbiš takú, aká som.
Tvoja dcéra
Ozveny "výkrikov"... alebo - ideme na prázdniny
Ozveny mojich "výkrikov" z minulých čísiel novín sa ozvali tak, ako je to na Slovensku zvykom. Po zmiznutých stromčekoch od školy a ihriska sa záhadne z areálu
futbalového ihriska stratila "kadibudka" (To tu ešte nebolo!) a pracovníkov Slovenských elektrární, ktorí v dedine opravujú elektrické vedenie, niekto "oslobodil" od
hliníkových rebríkov. Nuž , keď niečo nie je zabetónované alebo privarené? V Drienove je to zatiaľ tak!
Niektorí obyvatelia neporozumeli nekrológu, ktorý napísali a poroznášali žiaci školy po domácnostiach. Jasne povedané - stromčeky boli v dvoch etapách sprosto
ukradnuté deťom, ktoré si ich vysadili a chránili. Inak, starosta obce zabezpečil náhradné tuje, tie sú však trocha iné. Pre zmenu ich vysadili členovia športovokultúrnej
komisie. (Neprešiel návrh, aby pod každý stromček bola umiestnená mína, ktorá by pozdravila zlodeja pri vyberaní stromčeka.) Je teda len na občianskej ostražitosti a
bdelosti, ako dlho tuje vydržia.
Mrzia nás aj prípady súvisiace s voľným časom detí. Chlapec sa zle (alebo slabšie) pripraví na vyučovanie, dostane zlú známku a rodičia reagujú klasicky. Dostane
zarazený futbal (alebo modelárstvo...), pokiaľ sa nepolepší. Pritom, samozrejme, neprekáža, že v čase trestu spokojne pobehuje po dedine po deviatej večer. Ďalší
chlapec, ako by to bola tá najsamozrejmejšia vec, vykrikuje po ihrisku, že pod takými ......... trénovať nebude!!! Pritom tréner v sobotu zoberie dovolenku, aby mohli
ísť mladší žiaci na zápas a nakoniec sa niektorým chlapcom ani neuráči prísť, aby odohrali zápas. Kde sa podela ochota a záujem chlapcov o reprezentáciu? Za "socíku" sa o
príkazoch a rozkazoch nediskutovalo. Teraz nedajbože povedať decku, aby dvihlo papier...viete veľmi dobre, čo by nasledovalo.
Všetko zlé je na niečo dobré, ak si uvedomíme svoj podiel na neutešenom stave spoločnosti. Našťastie má nás aj čo potešiť, ako nás o tom presviedčajú iné
udalosti spomenuté v tomto prázdninovom čísle. Na takýchto skutkoch staviame každodenne.
V mene redakcie prajeme deťom príjemné a bezbolestné prežitie prázdnin a dospelým čas, chuť a nejaké drobné, aby vzali svoje deti aspoň na obhliadku Slovenska.
Takže s novým pozdravom - do nezmiznutia!!!
Váš šéfredaktor
Dôchodcovia pri Dunajci
Jedným z najkrajších kútov našej vlasti je Pieninský národný park. V utorok 12. júna sa tam vybralo do 30 členov drienovského klubu dôchodcov. Ako sa patrí, cestu
začali modlitbou, aby sa deň vydaril a šťastne sa vrátili domov. A skutočne, počasie im prialo a o dobrú náladu sa starali sami. V Červenom Kláštore si pozreli
múzeum, v ktorom boli aj exponáty z kostola, pretože ten sa momentálne renovuje. Pokochali sa krásnou prírodou a pohľadom na rieku Dunajec, no nemali odvahu
dať sa povoziť na pltiach. Dobre im padol obed, ktorý ich už očakával v miestnom hoteli. Za odmenu dôchodcovia pracovníkom hotela zaspievali naše ľudové
pesničky a nepochybujeme, že mali úspech. Spev ich sprevádzal i cestou do Starej Ľubovne, kde si pozreli mesto a hrad. Svoje nohy nešetrili, veď kedy budú mať
ďalšiu možnosť vidieť vnútrajšok ľubovnianskeho hradu a počuť k tomu odborný výklad? Pod hradom sa nachádza skanzen. Cestou domov sa ešte zastavili v Novej Ľubovni a
ochutnali tamojšiu známu minerálnu vodu. Po šťastnom návrate domov nebolo nikoho, komu by sa výlet za poznaním a dobrou pohodou nebol páčil.
Podľa rozprávania manželov Pavúrovcov
Májová zábava
Dňa 26. mája sa uskutočnila zasa jedna z kultúrnych akcií "Májová zábava". Prebehla vo veľmi príjemnej atmosfére. Do tanca hrala skupina HUGO, v kultúrnom
programe vystúpil folklórny súbor DÚBRAVA.
Vďaka patrí Základnej škole v Drienove za poskytnutie telocvične, sponzorom : OcÚ Drienov, f. ROTKIV. F. RONEX, p. Jozefína Jurková, I. čsl. poisťovňa, Commerc
Service, s.r.o. za ceny do tomboly a za vyhotovenie plagátov f. Ing. Ivety Gimerskej.
Finančný výťažok z akcie bol venovaný základnej škole v čiastke 5 500,- Sk. Ďalšia čiastka 1 500,- Sk bola použitá na usporiadanie detského popoludnia pri
príležitosti Dňa detí.
Marián Jurek
Stretnutie po tridsiatich rokoch
Ľudský život obsahuje niekoľko medzníkov, o ktorých môžeme právom povedať, že znamenajú doslova zázračný posun v poznávaní sveta. Za prvý považujem objavenie a
zmocnenie sa daru reči. To, že človiečik vie vyjadriť svoje pocity, želania a potreby slovami, ho vyslobodzuje z úplnej závislosti na tom, či dospelý človek, ktorému je
zverený, dokáže zaňho správne odhadnúť stavy jeho duše a tela a dokáže mu iba na základe vlastného úsudku pomôcť. Druhým medzníkom je doba, keď sa za
pomoci učiteľa v prvej triede naučí lúštiť záhadné znaky, ktoré sú všade okolo neho - v knihách, na krabiciach s hračkami, na čokoláde, na dverách a výkladoch
obchodov, v ockovom notese... Šesťročný človek sa naučí čítať, písať a počítať a otvorí sa mu nový svet.
A práve v takomto zázračnom období sa stretli naše cesty. V septembri roku 1961 sme zasadli do lavíc I. B triedy v úplne novej Základnej deväťročnej škole v
Drienove. Pod svoje ochranné krídla nás vtedy zobrala pani učiteľka Sopková, neskôr Gričová. Na druhom stupni sme potom znášali všetky svoje radosti a starosti s
triednym učiteľom, pánom Pavlíkom.
Po tridsiatich rokoch od skončenia školy sme si opäť sadli do školských lavíc v drienovskej škole. Z 26, ktorí pred rokmi skončili 9. triedu nás na naše druhé
stretnutie prišlo 19. Za katedru si, vďaka Bohu, mohol opäť sadnúť náš triedny učiteľ, pán Pavlík a pozvanie prijal aj vtedajší riaditeľ školy a náš učiteľ zemepisu,
pán Bača. Ako to už býva na takýchto stretnutiach, každý, vrátane našich milých učiteľov, porozprával o svojom živote, pochválil sa deťmi, ba aj vnúčatami.
Fotografie nám pripomenuli i tváre ostatných učiteľov, zaspomínali sme si na školské výlety, priateľstvá, spolužiakov z prvých ročníkov, na akcie, za ktoré by sme
vlastné deti asi nepochválili. Bolo nám veselo a príjemne, večer plynul v atmosfére spomínania a radosti z opätovného stretnutia. Na záver všetkým dobre padlo zatančiť
si na drienovskej májovej zábave.
Chcete vedieť, ktorí to vlastne sme, čo sme spolu drali školské lavice? Nuž, IX. B nastúpila po tridsiatich rokoch v tejto zostave: Jozef Čajkovský, Ján Jurčík, Regina
Vavreková, Paulína Riňáková, dve Anny Tomkové, Jozef Korem, Stano Pavlík, Mária Jurková, , Helena Matejová, Helena Kačmárová, Viktor Orlovský, Ján Palisko, Marta
Ivanová, Marta Leláková, Terézia Sosová, Mária Čontofalská, Jozef Sepeši a ja. Manželom spolužiačok sa ospravedlňujem, že pre túto príležitosť som použila ich
rodné priezviská.
Pán učiteľ triedny nám v závere svojho príhovoru dal túto radu do života: "Nikdy nesúď iných skôr, ako si vypočuješ ich názor a ich pravdu. Táto zásada urobí z teba
tolerantného človeka." Môžeme sa nad tým zamyslieť všetci.
Helena Petrová
Futbalový areál po novom
Ten, kto sa v ostatnom čase prešiel okolo futbalového ihriska si isto všimol množstva mládeže, od tých najmenších až po "násťročných", ktorá sa tu každodenne
schádza. Jedni chodia, aby si zašportovali, druhí, aby sa stretli a porozprávali sa s kamarátmi, ďalší len preto, že nemajú kde a ako tráviť svoj voľný čas. Napriek
značným priestorovým možnostiam športového areálu je k týmto aktivitám využívaná len minimálna časť plochy. Väčšina nevyužitej plochy však vyžaduje časovo
náročnú údržbu, ktorú teraz vykonávajú verejno-prospešní pracovníci. Tých by obec mohla využiť na iné práce.
Na zlepšenie tohto stavu by mal poslúžiť návrh na prebudovanie futbalového ihriska na kultúrno-športový areál. Nenáročnými úpravami by mali vzniknúť zaujímavé
priestory, o ktoré sa po dokončení budú starať určité spoločenské organizácie:
hracia futbalová plocha - FK Drienov
tréningové ihrisko - Drobnochovatelia
detský kútik - kultúrna komisia pri OcÚ
kultúrna plocha s malým pódiom a tanečným parketom - kultúrna komisia
ohnisko s lavicami - športová komisia
oplotené tenisové a basketbalové ihrisko - OcÚ
ostatné plochy - OcÚ
Pretože vieme, že naša obec neoplýva nadbytkom finančných prostriedkov a ide o nenáročné neodborné práce, chceli by sme väčšinu z týchto úprav urobiť
svojpomocne. V tomto roku by išlo o posunutie hracej futbalovej plochy smerom k Lemešanom približne o 10m a smerom ku kynologickému cvičisku o 4m,
vybudovanie detského kútika v priestore vedľa tenisového kurtu s preliezkami, pieskoviskom a lavičkami a prípravy na rozšírenie a oplotenie tenisovej plochy tak, aby
sa nej dal hrať "normálny" tenis. Začiatok týchto úprav je naplánovaný hneď po uskutočnení futbalového turnaja O pohár starostu obce Drienov (24. 6.).
Týmto by sme Vás chceli požiadať o širokú a aktívnu spoluprácu formou brigád, ktoré by sa k jednotlivým úpravám uskutočnili. Veríme, že nezostanete k našej
žiadosti ľahostajní. Každý, kto akoukoľvek formou prispieva k zlepšeniu športového a kultúrneho života v našej obci má možnosť po vydarenej akcii pocítiť radosť z
úspechu. Rozhodne to nie je strata času. Cieľom je, umožniť hlavne našim deťom a mládeži zmysluplne tráviť čas.
Tešíme sa na spoluprácu a do videnia pri prvej brigáde.
Jaroslav Očenáš
Striebro mladých šachistov
Naši mladí šachisti vedení pánom Jánom Feckom sa 8. júna zúčastnili šachového turnaja konaného pri príležitosti Dňa detí. Turnaj usporiadali Mestský úrad v
Prešove, ABC CVČ, ZŠ Sibírska, Tatran Prešov, Nadácia Prváčik a Markos Prešov za účasti osemnástich družstiev. Družstvo ZŠ Drienov "A" v zložení František
Jurko, Dominik Očenáš, Radka Jurková a Gabriel Fecko obsadilo druhé miesto. Ani B - čko nesklamalo a obsadilo pekné dvanáste miesto (Lukáš Staňo, Igor Mroč,
Michaela Očenášová, Ivana Matejová). Prajeme všetkým naďalej bystrú myseľ a pevnú ruku pri ťahaní figúrok a vyjadrujeme poďakovanie všetkým, ktorí sa pričinili o
skvelú reprezentáciu mena školy a obce.
Peter Illiáš
Úspech v prednese prózy
Žiačka našej školy Lenka Sakalová sa zúčastnila okresného kola súťaže Hviezdoslavov Kubín v umeleckom prednese prózy. V I. kategórii obsadila krásne druhé miesto a znovu
zviditeľnila meno školy v okresnom meradle. Poďakovanie patrí v neposlednej miere i pani učiteľke Kurucovej, ktorá ju na túto súťaž kvalitne pripravila. Držíme prsty
a prajeme ďalšie úspechy.
Peter Illiáš
Drienovský občasník JUNIOR
Rozlúčka
Pred pár rokmi sme spolu s rodičmi po prvýkrát navštívili školu. Hrdých na to, že sme už "veľkí školáci" s aktovkami na pleciach, nás srdečne privítali učitelia a
starší spolužiaci.
Všetko bolo pre nás nové: prvé písmenká, slová, vety... S trpezlivosťou pani učiteľky sme sa naučili čítať, písať, počítať. Školu sme považovali za svoj druhý
domov. Každý mal svoje miesto, svoj obľúbený kútik a všetci sme mali jednu mamu. Mamu, ktorá nám ukázala vždy tú správnu cestu, obdarila nás úsmevom a keď
bolo treba - pokarhala. Jej žiarivé oči osvetľovali našu cestu poznania. Pomáhala nám vo chvíľach, keď sme to najviac potrebovali. Každým dňom sme spoznávali
niečo nové - pre nás tajuplné a záhadné. V škole sme sa neučili len poučky, násobilku, či vybrané slová. Práve vďaka škole a našim učiteľom sme mali možnosť
spoznať pocity priateľstva, lásky a v neposlednom rade i sklamania.
Prešlo deväť rokov a my sme si takmer neuvedomili, že to bol ten krásny školský čas. Pozatvárame rozprávkové knihy, skončí sa doba starých mám a my skúsime
kráčať životom sami. Začíname žiť život mladých, ktorý má tiež mnoho krásnych chvíľ. Nikdy však nezabudneme na "starých" priateľov z prvých školských lavíc.
Je ťažké navždy opustiť túto školu, len tak zatvoriť dvere a bez všetkého odísť. Ešte ťažšia je však skutočnosť, že za tými dverami ostáva najkrajšie obdobie
života - detstvo.
Jana Ivanová, 9. roč.
Škola
Mám veľmi rada našu školu a veľmi rada do nej chodím. Ale teraz, keď už pomaly končím školskú dochádzku, bude mi veľmi chýbať a bude mi za ňou smutno.
Budem si však stále spomínať na našu triedu a spolužiakov, ako sme sa učili, ale niekedy i hádali. Mám rada našu pani triednu učiteľku. Budem mať pekné
spomienky aj na ostatných učiteľov. Rada sa učím a rada dostávam dobré známky. Teraz, keď budeme mať prázdniny, budem myslieť a spomínať na školu a
spolužiakov.
Jana Gáborová
Oprava kostola
Hneď po prvom svätom prijímaní sa náš kostol začal opravovať. Veľký oltár sa rozobral, lebo bol celý prehnitý. Postavili tam lešenie a zakryli ho plachtou. Pri svätej
omši je to zakryté a po bokoch kostola sú kusy rozobratého oltára. Okná sa budú vymieňať tiež. Robota beží v plnom prúde. Ku kostolu sa naviac postaví nová
zakristia a toalety. Muži chodia každý deň pomáhať na stavbu, aby sa čím skôr spravila. Opravuje sa celý kostol, ale chór sa opravovať nebude.
Ján Marcin, 6. A
Náš znečistený Drienov
Drienov je niekedy pekný, ale často je špinavý. Ľudia by nemali hádzať odpadky na zem. Všade, kde sa pozrieme, je samý papier. Niektorí ľudia sú takí drzí, že
hádžu kríky a trávu do kontajnerov. Keby som vedel, zariadil by som, aby boli všade posadené stromčeky, ktoré by nikto na svete neukradol. Mrzí ma , že niektorí
ľudia púšťajú do jarkov hnojovku zo žumpy. Potom keď je teplo, tak to tam všetko smrdí. Tí ľudia by sa mali hanbiť. Smetiari by mali chodiť zbierať smeti častejšie, lebo niektorí
ľudia majú smetné nádoby celkom plné a nemajú kam dávať odpad. Nedávno sme si kúpili nálepky na smetné bedne. Ľudia by mali mať bedne vo dvore, lebo iní si môžu tie nálepky
odlepiť a nalepiť na svoju bedňu doma. Smetiari by všade mali zatvárať bránu, lebo niektorí ľudia majú psa a ten im môže utiecť.
V našom Drienove by mohli byť viaceré organizované športy. Páčilo by sa mi, keby sa v našej telocvični dal hrať kolieskový hokej. Potrebovali by sme k tomu
hokejku a kolieskové korčule.
Chcel by som , aby sa ľudia polepšili a ochraňovali našu prírodu a náš Drienov.
Vlado Fogaraš, 6. A
Vysnívaný Drienov
Domy biele, domy čisté a tie stromy zelené!
To náš Drienov taký býva,
vždy, keď sa mi o ňom sníva.
Niet nad Drienov krásny náš,
veď i ty v ňom prebývaš.
Ten tvoj dom je krásny biely,
kvet v záhradke posadený.
Ruža krásna pri stromčeku
ako milá hračka v darčeku.
Ruža červená v kríčku
pri každom chodníčku.
Marta Čarnogurská
Nekrológ
(nedožité výročie)
Žiaci ZŠ v Drienove oznamujú, že ich stromčeky sa nedožili ročného výročia ich zasadenia.
"Kupujúcim" týmto ďakujú žiaci:
D. Gáborová, J. Kakaščíková, L. Kuruc, J. Marcin, J. Riňáková, T. Szentandrasi, J. Hricková, M. Balogová, M. Domanič, P. Dudeková, M. Lazorová, M. Balogová, Ľ.
Buzogáň, M. Červenická, L. Dudeková, D. Fecková, M. Gáborová, R. Juhásová, R. Jurková,
ktorí tak stratili možnosť sledovania rastu svojho stromčeka.
Pre chýbajúce pozostatky sa smútočná rozlúčka konať nebude.
Beh Drienovom
V jeden krásny májový podvečer sme sa chystali na súťaž "Beh Drienovom". Súťažiť mohli malí aj. veľkí, dokonca i muži nad 20 rokov. Tento beh bol rozdelený do
kategórií, pred súťažou sme sa pripravovali a trénovali. Lenže príprava netrvala dlho. O pár minút zapískala píšťalka a začala sa súťaž. Ako prví bežali najmladší a
postupne starší a starší. Trať bola stredná, taká, aby vládal každý dobehnúť až do cieľa. Po ukončení behu sa rozdali ceny. Keď boli rozdané, nastal čas rozlúčiť
sa a pobrať domov.
Skoro všetci boli na seba pyšní. Tí, čo nebehali, prišli o veľký zážitok a o ceny ktoré mohli vyhrať.
Mirka Fogarašová
Keď bol štátny sviatok - Deň víťazstva nad fašizmom, organizoval sa beh. Organizoval ho pán učiteľ Illiáš. Štartová čiara bola vpravo pár metrov od cukrárne. Žiaci boli
rozdelení do kategórií - od najmladších po najstarších. Beh sa uskutočnil o 18. 00 hod. Behalo sa na 911 metrov. Najprv išiel prvý a druhý ročník, potom tretí a štvrtý
atď. Každý mohol niečo vyhrať. Bolo by dobre, keby boli preteky aj štyrikrát do roka.
Tibor Szentandraši
Deň detí
3. júna sa na ihrisku konala slávnosť MDD. Bolo tam veľa detí a každý sa zabavil v supersúťažiach, napr. v skákaní vo vreciach, v hádzaní kruhov na kužeľ, v
preťahovaní lana. Ďalšou zaujímavosťou boli slávici Drienova. Prvé miesto vyhrala Ľudka Kostelníková. Jej pesnička sa mi páčila, lebo bola o hviezdičkách. Mohli sme
si kúpiť občerstvenie. Lákali hlavne sladkosti, dobre padlo mrazené, lebo v ten deň bolo príjemne teplo.
Na súťažiach sa mi páčilo, že bol každý odmenený spravodlivo. Najzaujímavejšie bolo strieľanie. A na konci slávnosti bol futbal, ktorí baví najmä chlapcov.
Ivanka Matejová, 4. ročník
Keď som prišiel na ihrisko, bolo tam veľa súťaží. Najprv som sa išiel pozrieť na psov. Boli veľmi poslušní. Dobré na nich bolo to, že zlodeja vedeli chytiť i
postrážiť. Jedného psa som poznal. Bol to Jakubov pes. Potom som išiel na streľbu zo vzduchovky. Súťažilo tam veľmi veľa detí. Súťažilo sa aj v jedení
šľahačky a výživy. Pekná bola i súťaž v hádzaní gulí do dier. Mali sme to tam pekne vyzdobené. Bola tam teta, ktorá si zapisovala body a fotograf, ktorý deti fotografoval. Bola to
pre nás veľká zábava. Boli tam deti od prvého do deviateho ročníka. Predávali sa žuvačky, nanuky a malinovky. Bola to pre deti zábava a chcem, aby to bolo ešte raz.
Gracián Gomulec, 4. roč.