V určitom veku, ktovie od čoho to závisí, si začne človek častejšie vybavovať obrázky z detstva. Spomína na ľudí, ktorí ho
obklopovali, ale i na ďalšie postavy a postavičky, s ktorými sa mu spája ten jeho detský svet. Je to akosi tak zariadené, že všetko
minulé sa mu zdá dobré a milé , možno lepšie, ako to v skutočnosti bolo. Aj do môjho detstva patrí, okrem iných , postavička
šťúpleho zhrbeného muža, pre mňa vtedy starého, ale, keď si ho teraz premietam, vlastne neviem, koľko mohol mať rokov. Bol usmievavý a
používal milý detský jazyk. Keď som ho občas stretla v dedine, ani ma nenapadlo báť sa ho, alebo vyhýbať sa mu, i keď bol iný, ako
väčšina ľudí. Ešte i teraz mi úplne prirodzene zapadá do koloritu Drienova spred štyridsiatich rokov. K nemu sa mi viaže príhoda,
alebo skôr príhodička, ktorú som kdesi ako dievčatko počula. Ktovie, či to bola pravda, ale i v nej vyznieva jeho povaha milo a veselo.
Mladý, volajme ho Jožko, i keď vekom už mládenec, sa rád pohyboval v bezpečí maminej spoločnosti. Pri rôznych "ženských
stretnutiach" počúval kadejaké babské reči, ale aj rôzne klebety a zaujímavé historky. Bol iste i vďačným terčom ich vtipov a doberania.
Tak pri jednej príležitosti, keď sa stretlo niekoľko žien zo susedstva pri nejakej práci, sedel pri maminej sukni i "parobek" Jožko a
celkom rád čelil poznámkam žien o tom, aký je pekný mládenec, o jeho úspechoch u dievčat, o frajerkách a podobne. Ženy potom
plynulo prešli v reči na svoje starosti s deťmi, mužmi, možno začali rozprávať o tom , aká bola úroda, alebo že pochorel nejaký
dobytok a čo s tým... Jožko počúval, počúval, ale po chvíli sa začal obšívať. Bolo mu dlho a také reči ho veľmi nebavili. Podrgal
mamu lakťom do boka a celkom úprimne sa dožadoval pozornosti, ktorá mu lichotila: "Mamo, hutojce, co sce hutojeji!" Viem si
predstaviť, že mu susedky rady vyšli v ústrety.
Helena Vancová
Kytica vďačnosti
V týchto dňoch vychádzajú z našej školy deviataci, vlastne už stredoškoláci, ktorí úspešne zvládli prvú "pracovnú skúšku". Začínajú
ďalšiu etapu vo svojom živote, tešia sa na nové priateľstvá, prostredie, na blížiacu sa dospelosť, ktorej sa nemôžu dočkať. Ale máme v škole
človeka, ktorý už všetky tieto etapy preskákal a čaká ho záverečná - zaslúžený dôchodok. Áno, je to človek, žena, učiteľka, ktorá väčšinu
pracovného života odpracovala na tunajšej škole a dalo by sa povedať, že jej rukami prešla väčšina terajšej drienovskej populácie.
Dovoľujeme si vysloviť v mene redakcie, vedenia obecného úradu, kolektívu učiteľov tunajšej školy a (pevne veríme) dnešných i
bývalých žiakov, prianie príjemného a aktívneho prežívania dôchodku, pevného zdravia po ďalšie roky, záhradkárskych úspechov na
"novom" pôsobisku. Želáme Vám veľa lásky od detí a vnúčat (ka), naďalej pozorného a dobrého manžela, ktorí Vám budú oporou a
radosťou v ďalšej etape Vášho bohatého života.
Áno, pani riaditeľka, ešte raz ďakujeme a veríme, že si hovoríte - "To všetko stálo za to!" - a v duchu piesne skvelej Edith Piaf spievate - "Nič
neľutujem..."
Za všetkých šéfredaktor Mgr. Peter Illiáš (zatiaľ na predposlednej etape)
Klub dôchodcov alebo Balanda
Už viackrát som pri rôznych príležitostiach sedel v Klube dôchodcov. Zrazu som sa tak zamyslel, čo všetko už v tomto klube bolo.
Už ako mladý chlapec som s kamarátmi behával okolo budovy. Vtedy tam boli ubytovaní sezónni pracovníci, ktorí pracovali na
vtedajšom panstve, väčšinou mladé dievčatá. Ako malí chlapci sme boli zvedaví a nahliadali sme cez okno spálne. Zariadenie bolo
vyhotovené z dosák - prične, ale ani to nebránilo dobrej nálade. Po troške rozpoznania začali dievčatá navštevovať aj domáci
mládenci. Žiaľ, ani jedna z nich v Drienove neostala, hoci boli pekné, zdravé, veď boli až Medzilaboriec.
V minulosti na "panskej" budove vyhorela strecha. Za krátky čas ju opravili. Počas druhej svetovej vojny bol v budove zriadený bitúnok.
Po skončení vojny bola budova pridelená ako rodinný dom rodine Sepešiovej. Po odkúpení budovy jednotným roľníckym družstvom
tam bola zriadená družstevná kancelária a potom ešte sobášna miestnosť.
Keď sa budova dostala pod miestny národný výbor, všetky kancelárie boli presťahované a priestory dostala k dispozícii staršia
generácia - bol tu zriadený Klub dôchodcov.
Nevie sa, ako dlho bude táto budova ešte stáť a čo všetko ju ešte čaká. Veď čo je to sto, a možno aj viac rokov?
A.S.
P.S. : Keď sa niekde stretávajú starší - skúsení ľudia, ako napríklad v klube dôchodcov, vždy sa nájde niečo, z čoho sa dá poučiť.
Tak sa stalo aj v jednom domove dôchodcov. Ako organizácia dotovaná a riadená štátom, podlieha domov dôchodcov štátnej kontrole.
A tak prišiel tunajších dedkov navštíviť kontrolór "z vrchu". Pri prechádzke nádvorím, oslovil kontrolór starčka: "Dedko, koľko máte
rokov?" Dedko odpovedal: "Šesťdesiatdeväť". "Dobre vyzeráte, čomu vďačíte za taký pekný vek?" Dedko vraví: "Ráno, na obed i večer
mliečko".
Pracovník išiel ďalej a pýta sa ďalšieho dedka, koľko má rokov a on nato: "Osemdesiatpäť, synak." Pochválil ho, a opýtal sa, čomu
vďačí za taký pekný vek. Starček odpovedá: "Ráno, na obed, večer slivovica."
Nato kontrolór stretol ďalšieho obyvateľa ústavu a opýtal sa ho na vek. "Mám tridsaťpäť rokov." odpovedá tento dedko. Kontrolór ho
pochválil a nezabudol sa ho spýtať: "Ale čomu vďačíte za to, že ste sa ocitli medzi dedkami?" Mladý dedo mu odpovedal: "Ráno, na
obed, večer láska."
Preto, mladší dedkovia, dávajte pozor na lásku a vám, starším, postačí dobrý zrak.
Žeby "dôchodcovia" v akcii?
Tak sa nám tí naši "dôchodcovia" znova vyfarbili. Asi unavení od piva, pri návrate domov v neskorých nočných hodinách, po prepití
"almužny", ktorú im pridelili rodinní príslušníci, nivočia všetko nehybné a nepevné. Tabuľa s fotografiami pod kinom rozbitá (už
druhýkrát!) a fotografie z akcií fuč - škoda cez 500 korún. Dopravné značky pokrivené, ukradnuté - zavadzali širokoplecím junákom a
švárnym dievčinám (pardon, veď sme hovorili o dôchodcoch).
Estetické telefónne stĺpiky okopané, rozbité, drôty vytrhané. Konkrétne rodiny boli vyše týždňa bez spojenia...čo, ak by bolo treba
volať rýchlo pomoc?! Hrýzlo by svedomie junáka v triezvom stave?
O chýbajúcom príklope sme už písali - teraz je tam príklop z dosák. Ale čo ak sa v zime niekomu hodí na oheň!
Dve dobrovoľníčky za "pánbohzaplať" vysadili v parku pre spríjemnenie pohľadu okoloidúcich kvietky. Najprv sa ich pokúsila
rozdupať "rýchla rota" známych drienovských výrastkov pri svojich veselých hrách na námestí, v parku a školskom dvore a po
niekoľkých dňoch časť kvetov "odpochodovala" do inej záhradky. Inak sa to nedá vysvetliť. Nechce sa mi veriť, žeby hádam nejaká
ctihodná "dôchodkyňa" pri ceste z kostola... to určite nie!
O vystrájaní "starčekov" pri škole sme toho už napísali. Zbytočne!!? "Co ľem ich v tej škoľe uča!" No, čo ich už len môžu naučiť,
keď v noci nespia a doobeda podriemkávajú, rozmýšľajúc, ako vydrankať prachy od prarodičov na ďalšiu akciu. A keď učiteľ pritlačí,
pošleme svoju ratolesť do inej školy diaľkovo študovať. Pritom nič viac v tomto školskom roku nepotešilo, ako úspech v prijímaní
žiakov z deviateho ročníka na stredné školy. Devätnásť z dvadsatichtroch žiakov sa dostalo do zvolenej školy na prvý pokus, traja zo
zostávajúcich štyroch na inú školu a ten istý odbor, alebo tú istú školu a iný odbor. Čiže, len jedna neumiestnená!!! Držíme tradíciu
drienovskej školy, hoci sa hodnotenie práce ratolestí mnohým rodičom nepozdáva. Žiaden z učiteľov však určite nechce žiakom a
"dôchodcom" ublížiť. Pýtajte sa absolventov školy.
Skôr v niektorých rodinách porozmýšľajte, ako skrotiť a usmerniť bujarosť neskôrnarodených, aby neničili pomaly (k lepšiemu)
meniacu sa tvár dediny. Pritlačte ich, kontrolujte, dajte im prácu. Alebo, ak máme pokračovať v pôvodnom duchu, zdržte im načas
barly, odmontujte koliesko z vozíka, znížte im aspoň o polovicu "dôchodok", aby nemohli tak často chodiť do barov a na diskotéky.
Dedina (obecný rozpočet) ušetrí na opravách a bude na iné.
Prajem príjemné prázdniny a "do čítania" v septembri.
Váš šéfredaktor
P.S. Ospravedlňujem sa skutočným dôchodcom, ktorí už možno nemôžu hovoriť do výchovy v rodinách, a ktorých si hlboko vážim,
ale i ostatným, ktorí výchovu zvládajú, a určite ich, podobne ako nás, takéto veci trápia, ba štvú. Dajte, prosím, tento článok prečítať
ďalším v obci. Ďakujem.
Ľudová kultúra v Afrike
V Afrike je asi 3000 jazykov, a teda 3000 ľudových kultúr. V Ghane, kde žijem, je 58 jazykov. To znamená, že i Ghana je bohatá na
ľudové kultúry. Pre poučenie i pobavenie uvediem iba niekoľko príkladov.
Afrika je veľmi bohatá na prekrásne ľudové piesne, tance, kroje, muziku, zaujímavé zvyky a najmä nádherné festivaly. Po dedinách
mládež spieva, tancuje a bubnuje takmer do polnoci. Skoro každá dedina má aspoň jeden tradičný festival do roka. Každý rok
státisíce zahraničných turistov prichádza do Ghany a iných častí Afriky, aby sa pokochali v kráse tradičných afrických kultúr, zatiaľ
čo tradičné kultúry na Slovensku odumierajú.
Afrika je bohatá na ľudovú múdrosť - príslovia a porekadlá. Ja som ich nazbieral už vyše 15000 zo 40 krajín Afriky. Tohto roku mi v
Ghane vyjde kniha: Tradičné múdrosti v afrických porekadlách. Negramotní Afričania v bežnej hovorovej reči používajú desiatky
afrických porekadiel každý deň, no vzdelaní Afričania ich takmer nepoznajú. Africké školy im nevenujú takmer žiadnu pozornosť.
Afrika je tiež bohatá na tradičné ľudové vedomosti, ktoré už roky zbieram. V tejto oblasti vynikajú najmä ľudoví liečitelia, ktorí často
dokážu vyliečiť aj choroby, s ktorými si nevedia poradiť ani nemocnice. Keď do nemocnice dovezú dolámaného šoféra, lekári ho
často pošlú k tradičnému kostičkárovi. Asi 60% zdravotnej starostlivosti v Ghane zabezpečujú tradiční liečitelia, ktorých dnes rešpektujú aj
moderní lekári. Ak ľudoví liečitelia neuspejú v liečení, neberú za to nijaký poplatok. Ak uspejú, poplatky sú veľmi mierne.
To najcennejšie, čo si tradiční Afričania vážia najviac, je dobré meno. Babička Nyamekye (Božidar) v dedine Akyem Wenchi na juhu
Ghany mi raz povedala: "Keď v minulosti člen rodiny bol prichytený políciou pri krádeži, jeho rodina sa išla prepadnúť od hanby. Dnes
sú zlodeji najpyšnejší ľudia." Zdá sa, že v modernej africkej spoločnosti si ľudia vážia peniaze a bohatstvo viac, ako dobré meno.
Tradiční Afričania majú väčšiu radosť z toho, čo môžu dať druhým, ako z toho, čo dostávajú od iných. V modernej africkej
spoločnosti je tomu naopak. V minulosti v kmeni Kusasi na severe Ghany ľudia mali taký zvyk, že hneď po zbere úrody vdovy a siroty
išli od jedného gazdu k druhému a každý im dal trochu miletu, kukurice, fazule a iných plodín. Robili tak preto, aby nikto nebol
hladný, alebo nútený kradnúť. Tradiční ľudia na juhu Ghany išli pomáhať lenivým rodičom na pole, aby ich deti netrpeli hladom.
Dnes sú už podobné zvyky mŕtve.
Tradiční Afričania veľmi rešpektujú manuálnu prácu a manuálnych pracovníkov, ale u vzdelaných Afričanov je to opačne. Toto je tiež
jedna z príčin, prečo mladí vzdelaní Afričania nechcú ísť farmárčiť.
Pred niekoľkými rokmi som náhodou objavil krásu a vysokú výchovnú hodnotu tradičných afrických rozprávok, ktorých som nazbieral
vyše 800. V jednej dedine som sa raz ráno opýtal ľudí, či by mi nepovedali niekoľko rozprávok. Najstarší z nich mi povedal: "Ráno
je na robotu, ale príď večer, a my ti budeme rozprávať rozprávky celú noc."
Významnou črtou afrických ľudových kultúr sú povery, ktorých som nazbieral už takmer 2000. Napríklad v jednom kmeni v Ghane
ľudia veria, že ak rodičia dávajú deťom jesť vajíčka, tak sa z nich stanú zlodeji. V štáte Gabon žila jedna žena, ktorá verila, že keď uvidí svoju
tvár, tak zomrie. Vždy, keď prechádzala cez rieku po lavičke, pozeral smerom nahor, aby vo vode neuvidela svoju tvár. Niekoľkokrát
spadla aj do vody a takmer sa utopila. Jeden misionár sa jej ujal a pomohol jej, aby v túto poveru prestala veriť. Nakoniec táto žena
požiadala misionára, aby jej dal zrkadlo. Keď sa doň pozrela, začala sa blažene usmievať. Misionár bol zvedavý, prečo sa usmieva.
Tá žena mu povedala: "Pán farár, ja som nikdy nevedela, že som taká pekná."
V ďalšom čísle opíšem sexuálnu morálku v tradičnej africkej spoločnosti.
Ing. Albín Korem
Akcia pod Tatrami
Na najväčší sviatok detí sa dve autá modelárov vybrali dobiť úspechy do podtatranského mestečka Svit. Čakalo ich príjemné
prostredie miestnej Koliby, kamaráti modelári od Mikuláša až po Humenné a vonku v prírodnom amfiteátri množstvo akcií, ktoré
pripravilo Centrum voľného času vo Svite. Určite sa teda nenudili. Úspešne reprezentovali v hlavnej modelárskej súťaži, v ktorej žiak
Očenáš (8. ročník) obsadil druhé miesto a Rudo Szentandrási (9. ročník) štvrté miesto. Pri návrate domov sa zastavili na Spišskom
hrade, a prezreli si ho. Niektorí videli hrad po prvýkrát a neľutovali tých 40 korún za vstupné. Aj voda zo Sivej brady im chutila. S
meškaním, ale predsa, sa zúčastnili aj detského dňa v Drienove, ale to je už iná kapitola.
V ďalšom školskom roku im prajeme kvalitné súťaže (už koncom septembra sa chystá veľká súťaž v Košiciach) a majetných
sponzorov, ktorí by podporili nákup skutočne kvalitných, teda drahých, stavebníc a farieb.
Vedúci krúžku Peter Illiáš
Čierne ríbezle do kuchyne i lekárničky
Čierne ríbezle sa vždy považovali za zdraviu prospešné ovocie. Hoci najznámejšou vlastnosťou ríbezlí je vysoký obsah vitamínu C, ich osoh sa
odráža aj v ich farbe. Tmavofialovú farbu čiernych ríbezlí spôsobujú flavonoidy, ktoré spevňujú steny krvných ciev a sú aj inak
prospešné.
Liečebné vlastnosti čiernych ríbezlí: Majú vysoký obsah vitamínu C a sú významným zdrojom vitamínu E a karoténov. Ľudia, ktorí
konzumujú viac potravín obsahujúcich tieto antioxidanty, sa vystavujú menšiemu riziku vzniku srdcových chorôb, mŕtvice, sivého
zákalu a rakoviny.
Už spomínané flavonoidy bránia rastu baktérií, ktoré zapríčiňujú otravu potravín a infekcie močových ciest. Vysoký obsah pektínu v
ríbezliach prináša úľavu aj pri hnačkách. Majú protizápalový účinok., preto, napríklad, nápoj z nich pomáha uľaviť opuchnutému a
zapálenému hrdlu. Extrakt zo semien ríbezlí sa používa pri liečbe reumatizmu, ekzémov a psoriázy. Diuretiká často pomáhajú tým,
ktorí trpia na vysoký krvný tlak a reumatizmus., ale odčerpávajú z organizmu draslík. Čierne ríbezle majú na človeka vplyv ako
diuretiká, ale diuretický účinok kombinujú s vysokou hladinou draslíka.
Odporúča sa jesť čierne ríbezle predovšetkým surové alebo vo forme nátierok, ale dobré sú i mrazené. Uprednostňujte ríbezľové
šťavy bez cukru. Chuť a farbu čiernych ríbezlí využívajte v ovocných dezertoch, pudingoch a ovocných šalátoch. Na ich uvarenie stačí len pár
minút, kým nepuknú.
Podľa publikácie Miriam Poluninovej Potraviny, ktoré liečia.
Trocha štatistiky nezaškodí
Tak, ako v minulom čísle, aj teraz sa pozrieme do publikácie Krajskej správy Štatistického úradu SR v Prešove Sčítanie obyvateľov,
domov a bytov 2001, základné údaje, okres Prešov. Tentoraz uvádzame niekoľko čísiel priamo o našej obci, ako boli zaznamenané v
deň sčítania 26. mája 2001.
1.Základné údaje o obyvateľstve podľa obcí okresu Prešov
Obec Drienov: Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu - 2 050
muži - 999
ženy - 1 051
Prítomné obyvateľstvo spolu - 1 963
Ekonomicky aktívne osoby spolu 962
muži - 526
ženy - 436
2.Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku
Obec Drienov: spolu - 2 050
vo veku 0-14 rokov - 436
15-59, muži - 628
15-54, ženy - 584
nad 60, muži - 132
nad 55, ženy - 268
nezistenom - 2
3.Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa národností
Obec Drienov: spolu - 2 050
národnosť slovenská 2 011
maďarská 3
rómska 21
česká 4
moravská 2
rusínska 2
ukrajinská 1
poľská 1
bulharská 1
nezistená 4
4.Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania
Obec Drienov: spolu - 2 050
Rímsko-katolícka cirkev 1 736
Evanjelická cirkev augs. vyznania 8
Grécko-katolícka cirkev 268
Reformovaná kresťanská cirkev 1
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1
Nezistené vyznanie 13
Bez vyznania 23
O ľudských vzťahoch v slovenských prísloviach a porekadlách
Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
Bližšia košeľa ako kabát.
Bližšia moja gamba ako vlastná tetka.
Bráň sa chlap, abo skap!
Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.
Každého svoj pípeť bolí.
Prajem tebe, ešte lepšie sebe.
Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú.
Aký pochválen, také naveky amen.
Česť za česť a bryndzu za groše.
Čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe.
Ani pri hrobe Krista Pána varta darmo nestála.
Dačo za dačo, darmo iba smrť.
Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
Dobrý priateľ nad zlato.
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Drienovskí šachisti i v ročníku 2002/2003 budú hrať 3. ligu
V poslednom kole remizovali reprezentanti drienovského šachu v Košiciach so Spojmi 4 : 4 a obsadili v konečnej tabuľke ročníka
2001/2002 ôsme miesto, čím si zabezpečili účasť v 3. lige aj pre nasledujúci ročník 2002/2003. O tento úspech sa zaslúžili hráči:
Milan Varga so ziskom 7 bodov, Jozef Varga 6 bodov, Pavol Sosa 5,5 bodu, Stanislav Marek 5 bodov, Ján Fecko 5 bodov, Jaroslav
Petrigáč 3 body.
Do 2. ligy postupuje Markob Prešov a z 3. ligy zostupuje Slávia Prešov B a UVV Košice.
Šachové úlohy - mat jedným ťahom
Úloha č. 5: biely - Kg1, Dg8, Vd8, Ve1, Sa1, Sa8
čierny - Kd5, Ve6, Jc6, Sc4, d6, e5
Úloha č. 6: biely - Kf1, Dg3, Vb4, Je1, Sc3, d2, e3
Kg8, Db7, Vf8, S f5, c7, g7, h6
Riešenia úloh odovzdajte na Obecnom úrade v Drienove, žiaci ZŠ pánu učiteľovi Illiášovi. Správni riešitelia budú zaradení do
zlosovania o sponzorské ceny koncom roka 2002.
Ján Fecko
Reklama
Stavebniny Drienov
Vám ponúkajú na predaj:
stavebný materiál všetkého druhu ako: cement, vápno, murovacie zmesi, obklady, dlažby, ostatné betónové výrobky a široký
sortiment všetkého stavebného materiálu.
Ponúkame služby Avie vyklápačky na dovoz pieskov, drvy a ostatného materiálu.
Objednávky prijímame aj telefonicky na č.t. 051 - 7939111
051 - 7497960-2
Sme tu pre Vás: Pondelok až Piatok 700 - 1530 hod.
Sobota 800 - 1100 hod.
Navštívte nás, radi Vám poslúžime!
Dojmy z "najkrajšieho dňa v živote"
Nedele 5. mája a 6. júna 2002 boli pre našich tretiakov a niekoľkých štvrtákov dňami výnimočnými - ich prvé sväté prijímanie. Podľa
mnohých z nich "najkrajšími v živote". Tu je aspoň niekoľko ich vlastných slov o tom, čo sa často ani nedá slovami vyjadriť:
M. Tomko: " 5.5. bol môj najkrajší deň. Bol som trocha nervózny, lebo som mal pocit, akoby som bol v nebi."
D. Klapko: "V nedeľu sme sa zišli pred kostolom. Bolo to krásne. Ľudia na nás pozerali ako na svätých. ... Potom nám pán farár dal
sväté prijímanie. Bolo to skrátka fajn."
P. Fecková: "Bola som veľmi šťastná, lebo som sa stretla s Ježišom. Radovala som sa, že som bola očistená od hriechov.
Myslela som, že aj malá prosba, o ktorú prosím, sa mi splní."
K. Očenáš: "Na ten deň asi nikdy nezabudnem. Po prvýkrát som prijal Ježiša. Aj. počasie bolo pekné. A rodičom ďakujem, že mi
kúpili oblek a že sa o mňa starajú..."
K. Bujňáková: "V ten nezabudnuteľný deň som sa stretla s Pánom Ježišom. ... Modlitby aj pesničky sa nám vydarili. Ďakujem celej
rodine."
K. Havrila: "Bol to najkrajší deň v mojom živote. Chcel by som ísť ešte raz, lebo sa mi to páčilo."
I.Ščepáková: "Na ten deň nikdy nezabudnem, lebo do srdca mi prišiel Ježiš. A páčilo sa mi, ako duchovný hral na gitare. Bolo to
krásne."
E. Dombrovská: "Mne sa páčilo naše vystúpenie, na ktoré nás pripravovali pani učiteľky, aj pekne vyzdobený kostol. Mala som zlý
pocit, keď som hovorila, ale Pán Boh mi pomohol."
Š. Marcin: "Ja som Prvé sväté prijímanie prežil ako v nebi. Pred omšou som sa tak tešil, že som sa ani nebál."
J.Jambrozy: "Mne sa to páčilo, lebo som sa stretol s Ježišom. A pekné boli i dievčatá v bielych šatách a pesničky."
N. Sosová: "Ja som veľmi spokojná, že Prvé sväté prijímanie dopadlo dobre, hoci som sa aj raz pomýlila, veľmi som sa snažila.
Veľmi pekne ďakujem pani učiteľke, ostatným, že nás tak učili."
J. Tomko: " Som šťastný, že môžem prijímať Ježiša. A chcel by som, aby všetci boli šťastní, aby nehrešili, a aby mali veľa
lásky. ... Odvtedy sa snažím byť lepší."
D. Tomečko: "Bolo to pekné. Duchovný nám zložil modlitbu. Pani katechétky nás učili pesničky."
F. Krišš: "Skoro celú kázeň som si zapamätal, po nej nám duchovný zaspieval. Chcel by som, aby bolo prijímanie každý deň."
S. Kalitová: "Ten deň bol najkrajší z môjho života. ... Aj. to mi bolo dobre, keď som sa vyspovedala, lebo som cítila, že mám raz v
živote čistú dušu."
M. Balogová: "Bolo to krásne. Kostol bol ozdobený a pán farár nám dal Telo Kristovo. Kamerovali nás a fotili. Bola tam celá moja
rodina."
Ľ. Palisko: Prvé sväté prijímanie som prežil dobre. Boli sme všetci pekní. Akurát Števo mal monokel. Bolo trošku dlho, ale inakšie sa mi to
páčilo."
M. Valancová: "Bol to najkrajší deň v mojom živote. Vtedy do môjho srdca vošiel Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína. ... Pán
Ježiš nám dal aj. krásny slnečný deň - modlili sme sa a tak nás vyslyšal. Doma ma česala krstná s mamou. Hlava ma bolela, lebo
ma veľmi tlačili sponky. a šaty ma veľmi škrabali. No i tak to bol najkrajší deň v mojom živote."
L. Sepešiová: "Od začiatku som vedela, že je najkrajší deň v živote. Keď som prijala Ježiša, bolo to fantastické. Bolo mi do plaču.
Nie od smútku, ale od radosti."