Bohužiaľ, tam, kde by sme najviac chceli a mohli urobiť, zasiahli temné sily. Kráľ rozbehol stavebnú činnosť, chcel projekty čo najskôr realizovať, ba už aj začal,
ale jednému radnému sa znepáčilo, že samotný kráľ by mal stavebný dozor nad stavbou. Za ten boží svet nemohol pochopiť, že kráľ za to nechce dukáty. Trvalo
veľmi dlho presviedčanie od ostatných radných, že kráľ by dozor nerobil zo zištných dôvodov, ale pre vyšší princíp mravný -bezprecedentný. O to viac ho dožrala
vybudovaná prípojka na verejnú kanalizáciu z kráľovskej kultúrnej ustanovizne, ktorá kedysi kráľovským divadlom a kinom bola. Kým bol kráľom on, v hnoji sa
nerýpal, lebo z paláca aj jeho odpad vytekal tou istou regulárnou kanalizáciou. Teraz mu to ale začalo prekážať, najmä, keď už prestala fungovať kráľovská mrcináreň
(nieto už u nás zdochlín) a chýba mu pravidelný večerný smradík. Tým pádom prestali ľudia od neho nakupovať voňavky, čo poznačilo jeho životnú úroveň. Musí
chodiť viacej pešo. Náš kráľ musel stavbu pozastaviť, kým z vyššej inštancie kontrola nepríde, stav vecí nepreverí a požehnanie na ďalšiu prácu nedá.
Nezamestnaní poddaní musia doma sedieť pri peci a manželkách - veľmi si to pochvaľujú, že robiť nemusia. Z tej rozkoše rozmýšľajú, aké obetné dary vtákusovi
odnesú...
Tak je to teda u nás. Najväčšie polienka pod nohy dávajú zosadení a zatrpknutí vládcovia . Bývalý Projektant prvý, alebo tiež desaťpercentný (nie podľa Salvátorky),
dva roky sa snažil vybavenými kontrolami spríjemniť prácu vedeniu kráľovstva. Účtovné knihy, zbrane, nábytok a iné veci kontrolovali, nič nenašli. Všetko preto, že
ho ľud sklamal a nechcel ho viac za svojho vodcu - trpel, tajné spolky vytváral. Dva roky mu trvalo, kým vyliezol z ilegality a v plnej zbroji, ako Don Quijote na mrcine
Rosinante do boja vytiahol. Ten to však robil kvôli žene - Dulciney z Tobosa. Projektant prvý cíti šancu a rýpe. Na zasadnutí kráľovskej rady sedí, za hlavu sa drží,
aby ho ľud vajíčkami a paradajkami do oka netrafil. Ešte stále sa čuduje, že nový kráľ je k nemu vľúdny a ani spôsobené škody nahradiť nemusel, ba aj ministrov
financií, daňovníctva a ostatných na svojich miestach nechal, hoci niektorí poddaní po voľbách defenestráciu chystali. Nemôže jeho mozoček pochopiť, že kráľ
potrebuje do vlády rozumných ľudí a nie pletkárov! Veď keby sa terajší kráľ držal jeho spôsobov , doteraz by deti v kráľovskej materskej škole na suché latrínky
chodili. Ej veru, páči sa detičkám na záchodíkoch, až ich je ťažko z nich po zasadnutí dostať. Strašne sa im ľúbi vysedávať na tróne a snívať o budúcnosti. Určite
niektorí z nich budúcim kráľom, kráľovnou, či členmi vlády budú.
Porobený ľud dokonca aj fary zbudoval - na jednu dokonca aj dukáty dal a na druhú sa dobrý mecenáš našiel. A preto , že spomenutý mecenáš vidí, že si jeho
pomoc ľud i kráľ váži a náležitú úctu mu dávajú, dal sa presvedčiť, aby s jeho pomocou sa aj obluda z totality, čo chlapca o život pripravila, na užitočnú
ustanovizeň čoskoro prerobila. Držím palce, aby to kráľovstvu vyšlo.
Podľa môjho úsudku, aj ďalšia vec, ktorú rieši kráľ, miesto odpočinku poddaných po smrti- kráľovský cintorín, je dôležitá. Chce mu vtlačiť novú, dôstojnejšiu tvár.
Do betónovej ohrady bol zabudovaný tzv. skracovací cement a ten spôsobil scvrkávanie betónových platní a tie začali padať na nebožtíkov i pozostalých. Rýchlej čate
sa podarilo problém vyriešiť. Tu treba povedať, že niektorým poddaným sa nepáči, že kráľ poplatky od hrobov vyberá a po ostatnom kultúrnom svete sa opičí.
Poriadok však musí byť aj na cintoríne, a o to ide.
Podobný problém sa rieši aj na chodníkoch, ktoré sa vplyvom času nezačali znižovať (hoci poddaní poctivo šúchajú nohami po asfalte, aby opotrebili povrch), ako
predpokladal predvídavý Vtákus prvý a dúfajme, že aj posledný. Musia sa teda podlepovať špeciálnym lepidlom ,kým nedorastie cesta aspoň o piaď. Poddaní si
dokonca v spolupráci so zamestnanými nezamestnanými opravili a urobili priekopy, aby v nich voda tiekla dole kopcom a nie hore.
Kráľovská pokladnica sa potešiteľne zapĺňa - plány kráľa sú veľké. Okrem vlastného kočiara máme aj vlastný naftový voz - ťahač s rebrinákom, ktorý sa dá
využiť ako odhŕňač snehu. Zatiaľ sme ho ešte na tento účel nepreverili, lebo snehu nieto.
Ale aj zlé vlastnosti má náš panovník.. Nevie, že existuje niečo také, ako dovolenka a ešte to nebodaj bude žiadať aj od podriadených a poddaných. No, to by bolo!
Časom sa pozabudne, že je veličenstvo a po odhodený papier na ulici sa zohne. To už mi je len poriadok, poddaný zahodí a kráľ zberá. No, je to s ním niekedy ťažké.
O dva roky Vás prídem informovať, ako dopadne ďalšia voľba nového kráľa, lebo u nás sa králi volia, tak, ako u vás starostovia, každé štyri roky. Sme zvedaví, ako
dopadnete vy. Počuli sme o vás dobré správy, hlavne z internetu. Takže, buďte všetci zdraví, trpezliví, ohľaduplní a pracovití. Dovidenia, váš Uliáš Úr z Eperješa."
Ďakujem v mene redakcie za obšírnu správu zo Smraďochova a zároveň konštatujem, že máme veľa spoločných problémov. V Drienove si však žiadne polienka a polená pod nohy
nehádžeme, iba ak by sa našlo nejaké Poleno závistlivé a nedočkavé. Príďte však radšej na kráľovský bál do miestnej jazdiarne a oslávte tam spolu so svojimi
partnermi deň zaľúbených. Prajem vám príjemnú zábavu.
Dodatok : Akákoľvek podobnosť s osobami v našej obci je náhodná, neprimeraná a nepravdivá - čiže vylúčená!
Váš šéfredaktor
Rok 2000 v znamení aktivity
Dňa 17. 12. 2000 sa konalo Výročné valné zhromaždenie členov Základnej organizácie dobrovoľnej požiarnej ochrany v Drienove. Za okresný výbor DPO sa na valnom
zhromaždení zúčastnil pán Ján Ondrej z Bretejoviec. Za OcÚ boli prítomní starosta Ing. Ján Štefaňák, poslanci Marián Jurek a Ondrej Lukáč, za redakciu Drienovského
občasníka Mgr. Peter Illiáš a Ing. Marián Ivan z kultúrno-športovej komisie. Výročného stretnutia požiarnikov sa zúčastnilo 30 členov základnej organizácie. Hodnotila
sa hlavne činnosť ZO DPO za rok 2000. Z hodnotenia vyplýva, že sa aktivita členov v obci v poslednom čase zvýšila. Prvoradou úlohou požiarnikov bolo zabezpečiť
technickú prehliadku našej cisterny, aby bol v prípade požiaru zaistený zdroj a doprava vody. Pre členov ZO, ktorí súťažili, bol zakúpený kompletný výstroj. V letných
mesiacoch prebiehali súťaže základných organizácií dobrovoľných požiarnych zborov, najprv obvodové kolo v Drienove, kde súťažilo 22 družstiev, z toho 2 družstvá
žien, a potom Súťaž o pohár starostu obce, ktorú v roku 2000 organizovala ZO DPZ a OcÚ Červenica. Súťaž o pohár starostu obce ako prvá zorganizovala ZO DPO v Drienove v
roku 1999. V Červenici bolo jej ďalšie pokračovanie.
Po opravách a kompletizácii požiarnej techniky prišla na rad požiarna zbrojnica, ktorá bola v zlom stave. Brigádnicky sme urobili jej opravu, a to: natretie strechy,
ošpricovanie vonkajšej fasády vrátane miestnosti, ktorú má v prenájme PVK Kendice, oprava kanálov okolo zbrojnice a na niektorých uliciach v obci. Členovia ZO
zorganizovali a predviedli ukážku cvičenia pri príležitosti MDD. Členovia preventívnej skupiny vykonali kontrolu v obytných budovách v obci, ako aj v malých prevádzkach.
V tomto roku by ZO DPO chcela za spolupráce miestnej ZŠ vytvoriť 1 družstvo dievčat a 1 družstvo chlapcov, ktoré by súťažili v hre PLAMEŇ. Dôležitou úlohou pre
tento rok bude zabezpečiť všetky budovy v správe OcÚ ručnými hasiacimi prístrojmi. Pred jarným upratovaním sa chystáme zorganizovať besedu o škodlivosti
vypaľovania suchej trávy pre žiakov základnej školy a v miestnom rozhlase urobiť reláciu na tú istú tému. Je tiež potrebné dokončiť maľovanie požiarnej zbrojnice
zvnútra. V roku 2001 sa chceme zúčastniť obvodovej súťaže v Červenici a tiež súťaže o pohár starostu obce v mieste, ktoré bude ešte určené.
Pavol Marko
Príbehy starých Drienovčanov
Stalo sa to dávno, ale niektorí sa možno ešte pamätajú. Bači Adamčík bol vtedy keruľom - za určitú odmenu strážil drienovským gazdom úrodu na poliach, aby to
prípadní zlodeji nemali také ľahké. Ako si tak v jeden pekný letný deň vykračoval po poľnej cestičke, zbadal odrazu pri ceste koníka zapriahnutého do vozíka a ten
vozík, veru, plný ďateliny. Bači Adamčík nepoznal ani vozík, ani koníka, ba ani chlapa, čo práve prichádzal z ďateliniska s náručou čerstvej ďateliny. Vedel len, komu tá
roľa s ďatelinou patrí. Prichádzajúci , nepoznajúc drienovského keruľa, len veselo pozdravil a hneď sa s ním aj dal do reči: " Hej gazdo a vi stadzi ?" "Vera stadzi, a vi?"
pýta sa bači Adamčík. "Ta ja mešarč z nedaľeka. A sluchajce, neznali bi sce mi pomosc? Zhaňam po valaloch dajaki mladi statek na zabice, dajakeho bička, abo
švinku. Neznace, či bi dachto nemal?" úprimne sa vypytuje mäsiar. Ale tu už zaihrala v Adamčíkovi figliarska žilka, ktorou bol v Drienove známy a pre ktorú ho mali ľudia radi: "Ale
šak jak by som neznal. Ket me vežmece na voz, ta vas i takoj teras zavedzem za gazdu, co ma pulnu maštaľeň takeho statku." Mäsiar celý natešený ponúkol bačikovi miesto pri
sebe na kozlíku a už aj zamierili do dediny. Prešli s tou ďatelinou cez pol dediny a v strede natrafili, ako sa ženy a chlapi práve z cerkvi po nejakej pobožnosti
rozchádzali. Tu bači Adamčík zavelil svojmu kočišovi zastaviť, zišiel z voza a zakričal na jedného z mužov, čo vyšli z chrámu: "Gazdo noľe poce ku nam, daco, ale i
dakeho som vam priviedol. Tota trebikonina na tim vože vaša . A co s tim chlopom, co vam ju pokošel spravice, to uš vaša vec. Ja uš svoju robotu spravel." S tým sa
otočil a odkráčal svojou cestou. Chlapovi na kozlíku by sa nebol krvi dorezal. Hanbil sa i hneval zároveň, že sa dal tak nachytať a ešte pred toľkým obecenstvom zo
zlodejstva usvedčiť. Ale kto by to bol do toho náhodného okoloidúceho povedal, že je to taký prešibanec?
Dane a poplatky v roku 2001
Daň z nehnuteľnosti
Dňa 7. 12. 2000 obecné zastupiteľstvo schválilo Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) č. 01/2000 obce Drienov pri uplatňovaní zákona SNR č. 317/1992 Zb. o dani z
nehnuteľnosti na rok 2001.
Pre vznik a zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav, t.j. vlastníctvo nehnuteľnosti, k 1. 1. 2001. Zmeny vo vlastníctve, ku ktorým dôjde počas roka, budú platné
vždy od 1. 1. nasledujúceho roka. Občania alebo podnikatelia, ktorým vzniká alebo zaniká daňová povinnosť, sú povinní do 30 dní oznámiť údaje o daniach na
obecnom úrade. Obec je správcom dane. Za nesplnenie tejto povinnosti môže obec uložiť pokutu vo výške 10% dane, občanovi najmenej 500 Sk a podnikateľovi
najmenej 5000 Sk.
Ak daň z nehnuteľnosti presahuje výšku 500 Sk, je splatná v štyroch rovnakých splátkach, a to najneskôr do 31. marca, 30. júna, 30. septembra a 30. novembra roku
2001.
Ak daňovník nezaplatí daň najneskôr v deň jej splatnosti, je v omeškaní. Daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3% z
nedoplatku dane.
Celé znenie VZN je vyvesené v budove obecného úradu na nástenke pri pošte.
Poplatok za vývoz tuhého domového odpadu (TDO)
Za jednu smetnú nádobu je ročný poplatok 330 Sk. Za každú ďalšiu smetnú nádobu je poplatok 230 Sk. Poplatok za vývoz TDO je potrebné zaplatiť do 31. marca
2001.
Poplatok za psa
Ročný poplatok za 1 psa je 120 Sk. Za druhého a každého ďalšieho psa je poplatok 60 Sk. Poplatok za psa je potrebné zaplatiť do 31. marca 2001.
Martina Rachvalová, pracovníčka obecného úradu
Autorka neznáma
Do redakcie nám prišla objemná obálka, v ktorej bol sprievodný list, sedemnásť krátkych básní a výber zaujímavých myšlienok. Z listu vyberáme: "Občasník je skvelá
vec pre ľudí, ktorí sa veľmi často do spoločnosti nedostanú . Bola by som veľmi šťastná, keby ste uverejnili básne, ktoré som chcela, skôr túžila dať prečítať
ľuďom. Nechcem však, aby niekto vedel, kto tie básne písal, nemám rada publicitu." Šťastie je obojstranné, lebo aj vy ste nám, autorom novín, splnili želanie. Je ním poskytovať
priestor našim obyvateľom na vyjadrenie svojich myšlienok.. A keď tie myšlienky majú formu básne, je to o to lepšie, lebo to len potvrdzuje , že nadaní ľudia žijú aj
u nás. Ste ale jedna z mála odvážnych, ktorí sa prihlásili sami. Vaše texty budeme uverejňovať pod menom Autorka neznáma. Ďakujeme.
SAMOTA
Ozubené koleso láme priestor.
Ticho reťaz ťahá sa.
Slaná voda triešti sa o obzor,
Jak neskutočné všetko zdá sa.
Mesiac zas prepožičal si svoj čas.
Vták spať šiel čakajúc na nový svit.
A lúč svetla láme sa o kvapku zas
A odvíja sa biela niť.
I keď život dáva nový deň,
Čakať na tmu je to súdené.
Keď bude vidno živý tieň,
snívanie nebude tak studené.
Všetko teraz prázdne je,
Len myšlienka sa obráti
A pamäť sa len zachveje,
Čakaj a všetko sa ti navráti.
Blíži sa sčítanie obyvateľov, domov a bytov
Sčítanie sa vykoná na celom území Slovenskej republiky k 26. máju 2001. Rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa zisťujú zákonom stanovené údaje na sčítacích
tlačivách, je polnoc z piatka 25. mája na sobotu 26. mája 2001. Sčítanie sa vykoná v šiestich sčítacích obvodoch obce od 19. mája 2001 do 10. júna 2001. Pre sčítacie
obvody budú vymenovaní sčítací komisári a náhradníci. Sčítacím komisárom môže byť vymenovaný štátny občan SR starší 18 rokov, ktorý je spôsobilý na právne
úkony a je bezúhonný. Činnosť komisára je úkon vo všeobecnom záujme a za odmenu. Na účely sčítania je povinný poskytnúť údaje za seba každý občan. Zistené údaje sa môžu
použiť len na štatistické účely. Sčítací komisár je povinný zachovať mlčanlivosť o údajoch sčítania.
Čo by mal vedieť chovateľ psov
Obec má prijaté všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach chovu, držania a manipulácie s domácimi a úžitkovými zvieratami na celom katastrálnom území obce.
Podľa tohto nariadenia chovateľ psov je okrem iného povinný:
Do 15 dní po získaní psa prihlásiť do evidencie na obecnom úrade; držať psa v čistote; opatriť psa náhubkom a vodiť ho na vodítku; dbať, aby pes neznečisťoval a
nepoškodzoval okolie; dostaviť sa so psom k povinnému očkovaniu; dať psa, ktorý poranil človeka, okamžite prehliadnuť veterinárnym lekárom a vydať občanovi
potvrdenie o prehliadke psa; zamedziť bezdôvodnému rušeniu nočného kľudu chovaným psom; platiť obci poplatok za psa; chovať a držať psa len v prostredí, v
ktorom je možné dodržiavať základné hygienické podmienky a pravidlá občianskeho spolunažívania.
Pes bez dozoru na verejnom priestranstve bude odchytený, pri znemožnení odchytu a pri ohrození osôb alebo úžitkových zvierat bude túlavý pes iným vhodným
spôsobom odstránený na náklady chovateľa. Pes sa nesmie týrať, a to ani hladom, zlým zaobchádzaním, prípadne nedodržiavaním technických a hygienických
podmienok chovu a držania psa.
Ing. Ján Štefaňák, starosta obce
Z histórie Šariša
Ak sa ktorýkoľvek človek chce považovať za kultúrnu bytosť, mal by sa zamýšľať nad tým, odkiaľ pochádza, čím boli jeho predkovia, čo predurčilo jeho súčasné
jestvovanie, jeho kvalitu a možnosti rozvoja. Nie na každú otázku jestvuje odpoveď a nie na všetko prídeme sami. Dovoľte, aby sme vám v tomto smere trocha pomohli
a my si zasa pomôžeme knihou Ferdinanda Uličného z edície História - Dejiny osídlenia Šariša, ktorá vyšla roku 1990. Budeme sa snažiť robiť to pod heslom :
Zaujať a nenudiť!
Začnime trocha širším záberom - čo sa vie o najstaršom osídlení Šariša? Pri doterajších výskumoch archeológov boli odhalené stopy po slovanských sídliskách a
črepy slovanskej keramiky v Prešove pochádzajúce zo 4. a 5. storočia, pri Vlači a Kurime zo 7.-8. storočia, pri Veľkom Šariši a Ostrovanoch z 8.-11. storočia, pri Drienove, Chmeľove,
Chminianskej Novej Vsi, Koprivnici, Nemcovciach z 9.-10. storočia, napokon pri Drienove, Kendiciach a Ličartovciach z 10.-12. storočia. Ďalšie nálezy z 9.-12. storočia
pochádzajú z obcí Jarovnice, Fintice, Šarišské Sokolovce a Hradisko. Výsledky týchto výskumov dokázali, že nemali pravdu maďarskí a českí historici, najmä
Karácsony a Chaloupecký , ktorí hovorili, že tento kraj nebol osídlený pred 12. storočím. Najstaršie a najhustejšie slovanské osídlenie sa sústredilo v južnom a
strednom Šariši. Rozborom obsahu najstarších písomných záznamov o tomto kraji, ktoré sú zachované v kronikách od konca 12. storočia a obsahu listín z 13. storočia
sa prišlo k záveru, že tento kraj bol osídlený už pred 11. storočím. Ak k archeologickým a jazykovedným výskumom pripojíme poznatky o vývoji cirkevnej správy,
zistíme, že na území Šariša jestvovalo pred 11. storočím približne 70 osád a väčšina z nich jestvuje doteraz.
Na tomto území boli v období 11. a 12. storočia početné hradiská. Boli to vyvýšené opevnené plošiny, ktoré slúžili na ochranu pred nepriateľom, ale aj na pohanské
obrady. Poznáme ich asi 20, mnoho z nich pod názvom Varheď. Územie Šariša síce patrilo do Veľkomoravskej ríše, ale bola to len okrajová oblasť a tak to v jeho
vývoji nezanechalo výraznejšie stopy. Tak isto tento kraj v severnej časti Karpatskej kotliny nelákal ani náčelníkov maďarských kmeňov v 10. storočí. Začiatkom 11.
storočia patril Šariš nakrátko pod poľského panovníka Boleslava Chrabrého. Za panovania uhorského kráľa Štefana I. a koncom 11. storočia už patril pod Uhorsko a
zalesnený masív Karpát sa stal prirodzeným pohraničným pásmom medzi Uhorskom a Poľskom.
Uhorskí králi - Arpádovci na novodobytom území rozmiestnili vojenské družiny. Celkovo ich bolo okolo 10, jedna z nich bola aj pri Drienove. Odvtedy sa medzi pôvodne
slovanské obyvateľstvo rozširovalo aj maďarské.
Maďarské vojenské posádky boli rozmiestnené popri dôležitých krajinských cestách, ktoré viedli do Poľska, na Spiš a do Zemplína. Jedna z nich viedla cez Drienov.
Prítomnosť Maďarov zmenila toto územie, čo sa týka vzhľadu sídlisk, ale aj spoločensky a národnostne. Tieto zmeny zasiahli Šariš oveľa viac ako Spiš a Zemplín. V
tomto období (11. až 13. storočie) šľachtici a králi kvôli kontrole a zisku zavádzali na krajinských cestách colnice a mýtnice (mýtna stanica bola aj v Drienove) a na
vyvýšených miestach stavali hrady na vojenské ovládanie okolia. Boli to napr. hrady Šariš, ktorý bol sídlom novovzniknutej Šarišskej stolice (určite pred rokom 1247) ,
Tobol-Maglovec nad Kapušanmi, Plaveč a Makovica. Župana stolice menoval kráľ.
Pod uhorskú cirkevnú správu patrili kostoly od 11. storočia. V 13. storočí vznikol drienovský vicearcidiakonát s farnosťami južného Šariša. Z iniciatívy kráľov sa od 11.
storočia začali stavať niektoré kostoly a cirkevným hodnostárom alebo kláštorom uhorskí králi darovali územné majetky.
Veľké územné celky Šariša patrili uhorským šľachticom, napr. Abovcom (Drienov, Lipovce), Bankovi (Svinia), Tekulovcom (Svätý Dzúr, Rožkovany, Smilno), atď.
Prisťahovalci z Nemecka v prvej polovici 13. storočia vybudovali nové sídliská v Prešove, Veľkom Šariši a Sabinove. Vďaka ich iniciatíve nadobudli tieto sídla v roku
1299 mestské práva od kráľa Ondreja III. Ako zemepanské mestečká sa vyvíjali od 14. st. Brezovica. Drienov, Hanušovce, Kapušany, Krížovany, Kurima, Lipany,
Plaveč, Stročín a Židov (dnes súčasť Drienova).
V tejto dobe však vznikali na podnet vlastníkov panstiev aj celkom nové prevážne roľnícke dediny na základe zákupného - roľníckeho práva, pretože so zvyšovaním
počtu sedliackych domácnosti si zemepáni zvyšovali svoje príjmy - renty. Zakladaním nových osád boli poverovaní tzv. šoltýsi ,ktorým z toho plynuli rôzne výhody.
Vtedy sa počet obcí v Šariši takmer zdvojnásobil. V severnom Šariši sa tak začali usídľovať Poliaci a Ukrajinci, ale ešte stále prevládal slovenský ráz obyvateľstva.
Neskôr podobne vznikali dediny so zameraním na chov oviec a hovädzieho dobytka na základe zákupného - valaského práva.
Už v 14. storočí sa v tomto kraji objavili kočovní Rómovia, ale mali tu len prechodné sídla. Živili sa hlavne žobraním, kováčstvom, muzicírovaním, ale i krádežami
potravín.
V rokoch 1552 - 1953 vznikla poštová linka Bratislava - Košice. Stále poštové stanice boli v Širokom, Prešove a Drienove. Poštová stanica pozostávala z obytného
domu, a hospodárskych budov.
Obce neustále vznikali, ale aj zanikali. V priebehu 13. - 16. storočia v Šarišskej stolici zaniklo do 100 osád a dedín. O príčinách zániku však dobové dokumenty
informujú len zriedkavo. Ich celkový počet sa však veľmi nemenil.
Pre našu predstavu bude zaujímavé uviesť, čo sa považovalo za malú, strednú, resp. veľkú dedinu. Podľa daňového súpisu z roku 1427 bolo v Šariši celkovo asi 330
dedín, z toho 60 malých, v ktorých bolo do 10 port - sedliackych domácností; 186 stredných dedín s 11 až 30 portami a okolo 60 dedín nad 30 port. Najväčšou dedinou
bola Radoma s 80 portami.
V 15.-16. storočí spustla väčšina hrádkov, ich majitelia uprednostnili pohodlnejšie bývanie v kaštieľoch. Na prelome 16. a 17. storočia už jestvovali a svoju funkciu
plnili len hrady Kapušany, Makovica, Plaveč, Šovar a Šariš.
Počet mestečiek sa v 15.- 16. storočí ustálil na počte 10. V roku 1427 bolo podľa počtu port-domov toto poradie : Hanušovce 136, Krupina 102, Drienov 101, Lipany
80, Plaveč 76, Kapušany 65, Brezovica 58, Stročín 48, Židov 40, Krížovany 32. V roku 1600 už bolo poradie takéto : Veľký Šariš 155, Lipany 105, Hanušovce 67,
Kurima 64, Kapušany 55, Brezovica 51, Plaveč 44, Drienov 25, Krížovany 24, Židov 23. Pre porovnanie, poradie miest bolo takéto: Prešov do 900 domácností a 5 500
obyvateľov, Bardejov do 750 domácností a 5 000 obyvateľov, Sabinov do 300 domácností a 2000 obyvateľov.
Počtom sídlisk patrila Šarišská stolica k stredným stoliciam na Slovensku. Bolo tu viac sídlisk ako v susednej Abovskej (dnes mesto Abaújvár v Maďarsku) a Spišskej
stolici, ale menej ako v Zemplínskej.
Na prelome 16. a 17. storočia sa obyvateľstvo stolice živilo takmer výlučne roľníctvom. V písomných správach sa z toho obdobia hovorí takmer o 80 mlynoch a
zmienky sú aj o vodných pílach na rezanie dosák. Malá časť poddaných sa venovala ovčiarstvu. Mešťania sa venovali remeslám a obchodu. Ojedinelé meštianske
rodiny a časť obyvateľov v Solivare, Červenici, Zlatom a Zlatej Bani sa venovali baníctvu.
Stručný prehľad dejín Šarišskej stolice uzatvoríme údajom, ktorý sa odvtedy menil len málo: Na prelome 16. a 17. storočia jestvovali v Šarišskej stolici tri mestá
(Bardejov, Prešov, Sabinov), desať mestečiek a 355 dedín.
Podrobnejšie o histórii jedného z týchto mestečiek, o histórii Drienova si budeme rozprávať v nasledujúcich číslach našich novín.