Občasník

Drienovský občasník roč. III č. 2 z 28. 3. 2002

Jeden do nálady
Skľúčený muž sa pýta lekára:
- Pán doktor, skutočne sa mojej manželke tak polepšilo, že jej nehrozí smrť?
- Naozaj, nemusíte už mať žiadne obavy.
- Preboha! Neviete o niekom, kto by kúpil rakvu?


Stručne
- Obecný úrad ďakuje občanom obce za jarné čistenie a úpravu okolia ich rodinných domov a verejných priestranstiev.
- Oznamujeme milým spoluobčanom, že sa môžu tešiť na májovú veselicu, ktorá sa bude konať dňa 18. mája v telocvični. Informácie dostanete na obecnom úrade u pani Klapkovej.


Zasadalo obecné zastupiteľstvo
Dňa 22. marca sa konalo 22. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Drienove. Po kontrole opatrení sa poslanci venovali predloženým žiadostiam a informáciám zo strany starostu obce. Rozhodli o vybudovaní obecnej studne na ulici Pod Dvorom. V bode rôzne a diskusia bol prerokovaný nákup počítača, vysadenie 25 ks tují na školskom dvore namiesto odcudzených, terénne úpravy za bytovkami, zriadenie spoločnej úradovne v Prešove, možnosť výstavby prístupovej komunikácie, začatie projektovej prípravy rekonštrukcie vodojemu, oznámenie o dodatočnom povolení hospodárskej budovy v obytnej zóne obce a ďalšie.
Starosta obce informoval o tom, že podľa slov riaditeľa Okresného úradu práce v Prešove, Národný úrad práce pre tento rok stanovil priority a nové formy aktívnej politiky trhu práce, medzi ktoré patrí podpora rekvalifikácie a príspevok na úhradu cestovných nákladov pre tých, ktorí sa zamestnali mimo miesta trvalého bydliska. Pre obce to znamená, že Okresný úrad práce v Prešove môže na vytvorenie verejnoprospešných miest vyčleniť len 25% z celkového rozpočtu, a tak v prvom polroku budú obce môcť zamestnať len 1 až 2 občanov. Je to zlá správa, keď uvážime, že v obci máme skoro 300 nezamestnaných, veľa práce, ale máme i peniaze na zakúpenie materiálu. Situácia s VPP sa však zo strany obce nedá ovplyvniť.


Stopy po predkoch
Je asi pravda, že ak sa človek zaujíma o javy a udalosti okolo seba a chce o nich čo najviac vedieť, potom sa pred ním akoby samé ukazujú a provokujú ho, aby sa nimi zaoberal, aj keď len ako laik. Taký človek si obyčajne všimne niečo zaujímavé i tam, kde iní nevidia vonkoncom nič.
Strávila som jeden príjemný podvečer s pani Máriou Mazákovou, rodenou Kišidayovou z Revolúčnej ulice. Vedela som, že je rodená Obišovčanka a že možno bude dačo vedieť o zrúcaninách hradu Drienov, ktoré sa nachádzajú v katastri obce Obišovce. Potvrdila mi, že sa z detstva pamätá na toto miesto, ale nič viac o hrade nevie. Zato mi však porozprávala iné zaujímavé veci, napr. o mlynárskej tradícii v Obišovciach. V jednom z piatich mlynov bol mlynárom jeden z jej predkov. Zaspomínala si na obišovský kaštieľ a jeho pána, na to , aké vplyvy mali na tento kraj náboženské reformy, prečo v niektorej dedine nášho kraja evanjelici žijú, inde nie.
Ako malé dievča sa s rodičmi a bratom Jankom prisťahovala do Drienova. Kišidayovci bývali a bývajú na Záhradnej ulici. Zrejme z rozprávania dospelých (otec bol dedinský krajčír, a tak k nim chodili mnohí ľudia) si pamätá, že práve o niekoľko domov nižšie - na mieste, kde je teraz rozvalina starého domu Gurbaľových - bola v časoch, keď tu bola evanjelická farnosť, evanjelická fara. Spomenula si i na to, že sa raz u nich zastavil starý žobrák, ktorý si práve z tohto domu niesol veľkú vzácnosť. Mohla to byť buď nejaká omšová kniha alebo biblia. Pani Mazáková si pamätá len to, že to bola veľká pekná kniha veľmi ohlodaná myšami písaná česky. Ten žobrák, evanjelik, ju dostal od ľudí, čo vtedy v dome bývali a veľmi si ju cenil.
Medzi ľuďmi sa vraj rozprávalo i to, že z niektorej zadnej miestnosti toho domu viedla do podzemia kamenná chodba. A na čosi podobné narazili aj Kišidayovci, keď kopali základy pre betónové hnojisko na svojom dvore. V zemi sa objavili akési kamenné klenby. Hovorilo sa vraj vtedy, že to mohla byť podzemná chodba vedúca z fary do kostola.
Aj keď o podzemných chodbách pod Drienovom som počula z viacerých prameňov (napr. pri rekonštrukcii budovy dnešnej školskej jedálne niekedy v 60. rokoch sa tiež objavili zbytky takéhoto "tunela" pravdepodobne smerujúceho do vtedy ešte existujúcej "sypárne") , pravdou je, že sa nikdy nenašiel niekto, kto by to bol preskúmal. Preto dnes môžeme hovoriť len o dohadoch.
Všetky sídla na svete majú svoju históriu, ktorá sa dá overiť niekedy len podľa archeologických nálezov, inokedy podľa písomných dobových dokladov. Ale majú aj svoje povesti a legendy, ktoré sa zachovávali len ústnym podaním. Možno sú v nich iba zrnká pravdy, ale majú svoje čaro a patria ku kraju. Je pekné, ak ich ľudia tam žijúci ovládajú.
Cením si, že existujú ľudia, ako je pani Mazáková, ktorá nielen že si od detstva svet všíma, ale je ochotná sa so svojimi spomienkami podeliť. Bola by som rada, keby aj iní "pamätníci" zalovili v pamäti, a aj keby to mala byť len maličkosť, zverili sa nášmu Občasníku. Je to celkom jednoduché. Stačí len o svojich poznatkoch napísať, alebo sa porozprávať s niektorým z autorov Drienovského Občasníka. Možno by sme boli prekvapení, čo všetko naša "spoločná" pamäť obsahuje a aký zaujímavý je v skutočnosti náš Drienov.
Helena Vancová


Sviatky jari
Prví poslovia jari sú tu. V záhradách kvitnú snežienky, krókusy, prvosienky, na lúkach žltne podbeľ a záružlie.. kríky zlatého dažďa sa otvárajú v ústrety slnku. Je tu jar, aj keď zima ešte sem-tam vystrčí rožky. S jarou prišiel i prvý jarný sviatok - Veľká noc. Vo vázach sú zakvitnuté prúty bahniatok, luster zdobia maľované vajíčka a všetko dookola vonia čistotou a veľkonočným pečivom.
Tak, ako sa príroda prebudila po dlhom očistnom spánku k novému životu, tak dovoľme aj svojej duši, svojmu človečenstvu, nech na nich pôsobí kúzlo Veľkej noci. Zhoďme zo seba všetku ťarchu a prijmime ponúkanú pomoc - či už od Boha, alebo od blížneho a sami ju tiež rozdávajme. Skúsme sa naladiť jarne, vystaviť tvár i dušu slnku. Bude sa nám žiť ľahšie.
Redakcia Drienovského Občasníka Vám praje krásnu Veľkú noc a jarnú náladu po celý rok.


Včelí med
Od dávnych čias je na vidieku neklamným znakom príchodu jari oživenie ruchu vo včelích úľoch. Aj v mnohých záhradách, a "kočovných" včelínoch drienovských včelárov, ožívajú pomaly včelstvá a tým pre nich nastáva nová sezóna. Výsledkom ich niekoľkomesačnej práce je napokon produkt, ktorým odborníci na stravu odporúčajú nahrádzať zaužívaný repný cukor.
Ak sa odhodláme vo väčšej miere používať med, mali by sme vedieť, že ho nemáme vystavovať teplote nad 50°C a svetlu, pretože tým sa v ňom znehodnocuje inhibín, ktorý ničí baktérie. Med je vhodný nielen ako požívatina, ale i ako liek. Priaznivo pôsobí pri hojení rán, zlepšuje činnosť srdca, ciev a obličiek, je vhodný pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástorníka. Priemyslovo nespracovaný med znášajú aj diabetici, ale samozrejme v malých dávkach. Med chráni pečeň pred poškodením pri žltačke a otravách. Podporuje tvorbu krvi, pretože, okrem iného, obsahuje v ideálnej forme železo. Okrem selénu obsahuje takmer všetky stopové prvky. Posilňuje imunitný systém, pri fyzickej a psychickej únave je zdrojom okamžitej energie. Zlepšuje pamäť a upokojuje. Lyžička medu pred spaním pomáha odstraňovať nespavosť a u detí nočné pomočovanie. Med je veľmi rozšírený v kozmetike a liečbe kožných chorôb. Deťom doprajme namiesto cukríkov, zákuskov a čokolády radšej med, hrozienka a oriešky!
Užitočné informácie:
Med skladujeme v sklených alebo porcelánových nádobách pri teplote 15°C a v tme.
Chránime ho pred vzdušnou vlhkosťou.
Chránime ho pred denným svetlom a priamymi slnečnými lúčmi.
Neskladujeme ho v chladničke pri nízkych teplotách.
K rozpusteniu skryštalizovaného medu nepoužívame mikrovlnú trúbu.
Sladkosť medu je asi 75 percentná oproti sladkosti cukru.
Med kvetový je svetlý a ľahko kryštalizuje.
Lesný med medovicový je tmavší, dlhšie vydrží tekutý, je voňavejší.
Tmavší med obsahuje viac antioxidantov, ktoré v organizme plnia funkciu likvidátora tzv. voľných radikálov spôsobujúcich poškodenia stien a vnútorných mechanizmov buniek, čím vzniká náchylnosť k niektorým chorobám a starnutiu kože.
Spracované podľa časopisu Slovenka


Činnosť Miestnej organizácie chovateľov poštových holubov Drienov
V našej obci existuje organizácia chovateľov poštových holubov už mnoho rokov. Chovateľstvo týchto zaujímavých vtákov si vyžaduje veľa záujmu, času a trpezlivosti a veľa razy spoluprácu celej rodiny. Aj finančne je dosť náročné, ale ak mu človek podľahne, len ťažko sa tejto záľuby vzdáva. Týmto článkom vám chcem jednak predstaviť našu organizáciu, ako aj zasvätiť vás trochu do toho, ako vyzerá jedna holubárska sezóna.
Naša organizácia má šestnásť členov. Sú medzi nami aj siedmi chovatelia poštových holubov z iných dedín. Jedným z našich členov je i Róm Aleš Balog z Drienova. V súčasnosti vlastní už dvadsať holubov, s ktorými začne tohto roku závodiť.
Pre holuby je táto sezóna dosť ťažká, lebo je pre ne pripravených pätnásť závodov plus dva nácviky.
Prvý závod letia holuby z Makova a meria 216 kilometrov. Vzdialenosti sa potom stupňujú. Ďalší závod meria 316 km, potom 380 km, 466 km, 590 km až napokon 670 km z Ašu. To sú závody zo Slovenska a Čiech.
Dlhšie vzdialenosti absolvujú holuby z Nemecka : Wismar 866 km a Kassel 900 km.
Ak je počasie priaznivé, z krátkych závodov sa holuby vrátia aj do obeda, ináč priletia do večera. Tak isto, keď im počasie praje, z dlhých tratí sa dokážu vrátiť aj toho istého dňa, v prípade zlého počasia im to môže trvať dva - tri dni, ale niekedy aj týždeň. Je veľa závodov, z ktorých sa holuby nevrátia vôbec. Príčiny môžu byť rôzne. Stáva sa však aj to, že sa holub vráti po dvoch, či piatich rokoch.
Ako vidíme, od holubov sa očakávajú veľké výkony, preto je sezóna ťažká pre ne , ale i pre chovateľov. V lete máme v auguste tri nedele pauzu. Potom nasledujú znova závody, a to s mladými holubmi. V minulom roku sme počas letnej pauzy chceli uskutočniť výstavu holubov pre Drienovčanov, ale v určený deň pršalo a keďže sme nemali k dispozícii priestory pod strechou, výstava sa nekonala.
A predsa napokon bola
Podarilo sa nám ju uskutočniť v nedeľu 17. februára v telocvični základnej školy. Bola to prvá výstava poštových holubov u nás a pozývali sme na ňu malých i veľkých, mladých i tých skôr narodených Drienovčanov. Bola pekná februárová nedeľa a dúfali sme, že návštevníkov bude viac. Aj keď sme nevyberali vstupné, prišlo ich dosť málo. Tí, ktorí prišli, určite nebanovali, lebo oni a ich deti videli pekné poštové holuby. Bolo ich tam okolo 60 kusov. Dospelí i deti mali veľký záujem o to,, ako sa holuby vracajú a podľa čoho. My sme im ochotne poskytli rôzne informácie.
Ináč bola výstava pekná a je škoda, že divákov prišlo pomenej. Možno preto, že bola prvá. Ale myslím si, že hlavne deťom by sme mali umožňovať spoznávanie takej zaujímavej činnosti, ako je chovateľstvo holubov. Je to zaujímavejšia a užitočnejšia záľuba ako ponevierať sa bez záujmu po ulici.
Na budúci rok sa nechystáme urobiť obecnú výstavu, lebo v decembri urobíme regionálnu výstavu, na ktorej bude plná telocvičňa holubov - do 300 kusov a vystavovať ich budú oblastné združenia zo Spišskej Novej Vsi, Bardejova, Košíc, Michaloviec a Prešova.
Andrej Ivan


Vám patrí vďaka...
Najviac obdaruje budúcnosť ten, kto všetko dáva prítomnosti. Tá prítomnosť, to sú deti. Obraz múdreho, dobrého, láskyplného a milosrdného tovaru.
O to všetko sa stará v našej materskej škole kolektív, neprihliadajúc na to, v akých pracovných podmienkach to bolo a je v súčasnosti.
Za zlepšenie pracovných podmienok touto cestou chceme poďakovať MUDr. Sabolovi, rodákovi z Drienova, ktorý žije v Nemecku. Za pomerne krátky čas bola zhotovená tak veľmi očakávaná nová budova materskej školy. Pracovníci, deti, ale aj rodičia sa s veľkou vďakou skláňajú nad počinom rodáka, ktorý napriek veľkej vzdialenosti nezabúda na svoju rodnú dedinu.
Pri sťahovaní všetkého zariadenia nám pomohol pán starosta Ing. Štefaňák, pracovníci OŠMaTK, ale i skvelí rodičia niektorých detí spolu s kolektívom MŠ.
Vraví sa, že deti sú plodom nášho života, my sme pôda, z ktorej vyrastajú. Tú pôdu im denne pripravujeme kvalitnou výchovno - vzdelávacou prácou, estetickou úpravou interiéru a exteriéru škôlky. Priestory - hlavne záhrada a dvor sú cieľovým bodom, ktorý chceme stihnúť za príkladnej pomoci obecného úradu, stavebnej firmy a našich rodičov... do konca školského roka. Pán starosta prisľúbil finančnú a organizačnú pomoc, ktorú v podstate už plní. Výsadba zelene prebieha tiež za pomoci Obecného úradu v Drienove. V mene detí a kolektívu MŠ, pán starosta, jednoduché slovo - ďakujeme.
Marec - mesiac, kedy sa prebúdza celá príroda, v nej krásne kvety. Touto cestou chceme odovzdať kvet vďaky pánovi doktorovi Sabolovi.
Kvet úcty odovzdať rodičom, ktorí bez nároku na odmenu pomáhajú materskej škole a starostovi obce, ktorý je oporou našej materskej školy.
Za kolektív pracovníčok škôlky chcem povedať, že chceme pracovať tak, aby naše deti navštevovali škôlku s radosťou a s očakávaním, že sa v nej každý deň dozvedia niečo nové, že každý deň prežijú veselo. Chceme pre deti pracovať tak, aby sme denne mohli povedať: "Dnešný deň je môj. Zajtrajšok nemám prisľúbený. Dnes môžem urobiť niekomu radosť, pomôcť, potešiť, pozdraviť, vyjadriť úctu, zachrániť niečo, niekoho... Možno mi niekto večer poďakuje. My si jednoducho povieme - bol to krásny deň." Snáď náš pozitívny prístup k práci zanechá na deťoch, ktoré nám zverujete tú správnu stopu.
Krásny každý deň za celý kolektív materskej školy želá deťom a rodičom
riaditeľka MŠ Drienov Anna Hnatová


Príbehy starých Drienovčanov
Často rozmýšľam o dnešnom živote a porovnávam ho s tým, ktorý sme žili my, generácia sedemdesiatnikov a starších, v čase našej mladosti. Niektoré skutočnosti z dneška mi, žiaľ, pripomínajú smutné príbehy z môjho detstva.
Vtedy chodili po dedinách takí chudobní ľudia, možno bezdomovci, ako sa im teraz hovorí, lebo nocovali po domoch. To richtár im dával postupne lístočky s menom občana obce, ktorý im musel poskytnúť večeru a nocľah. V lete spali obyčajne v stodole a v zime v maštali alebo v kuchyni, to už záležalo na domácom. Niektorí boli čistí, iní zavšivavení. Volali sme ich "džadzi".
Spomínam si na jednu ženu. Bola veľmi čistotná a taká milá a my deti sme ju mali veľmi rady. Sprevádzali sme ju po dedine, takže sme jej robili takú malú reklamu. Za odmenu nám vždy zarecitovala jednu modlitbičku, ktorá sa nám veľmi páčila a pamätám si ju dodnes: Svata Barborečka, Krista Pana mučenička, včas rano stavala, z knižečki čitala. Jak počitala, anďelom dala. Anďeli vžali, do neba dali, šicke dušički še v nebe radovali. Lem ta jedna še neradovala, co oca, macier pobijala. Ja nepobijala. Lem som sebe zle myšľela. Horše tvojo pomišľeňe, jak dačijo uderene. Vtedy budzeš spašena a z pekla vyšľebodzena, jak počitaš na nebe hvizdi, na mori pjesek, na žemi travu. V našej chižke štiri kuciki, v každim kuciku dva pobožne anďeliki a na stredku Pana čista porodzila Jezu Krista. Jak vona ho porodzila, svatim križom prežehnala. Tak i mi še prežehnajme. V mene Oca i Sina i Svateho Ducha, amen.
Nie každý "džad" bol taký ako táto stará žena. Po dedine sa pohyboval jeden chlap bez nôh, ktorý nám pripadal strašidelný. Aj dospelí ľudia sa ho chceli čím skôr striasť, lebo strašne hrešil a tak mu rýchlo dali povinnú dávku jedla. On i tak všetko čo mal a dostal prepil.
V pamäti mi utkvel aj ďalší. Ten mával toľko vší, že sa od nich len tak belel. Ľudia mu nedovolili sadnúť ešte ani na prístenok, len niekde na priekopu a tam sme mu my deti nosili jesť, ale so strachom, aby na nás tie vši nenahádzal. Medzi ľuďmi sa nenašiel nik, kto by ho bol zbavil tých strašných šiat, okúpal a ostrihal ho. Nebolo v nich toľko lásky a súcitu. Vraj ho potom niekde našli zamrznutého a viac sme ho nevideli.
A ešte na jedného si spomínam. Volali sme ho "Šaleni pleban". Možno aj bol niekedy kňazom. Nosil taký široký čierny klobúk a celý bol v čiernom oblečený. Ten si len vypýtal nejaké jedlo a utekal preč.
I keď sú tieto spomienky smutné, sú pravdivé. Bodaj by ľudia našli nejaký spôsob, aby sa deti už nemuseli stretávať s takouto biedou.
Aurélia Petrová


Páni poslanci, povedzte nám:
Ako hodnotíte tú časť svojho volebného obdobia, ktorá je za nami? Ako ste vy osobne využili príležitosť byť užitočný pre svoju obec?

Milan Bardák
Po zvolení za poslanca mi bolo ponúknuté vedenie komisie pre kultúru, školstvo, šport a požiarny zbor. Keďže ide o veľký rozsah pôsobnosti, hneď na 2. zasadnutí obecného zastupiteľstva som požiadal o pomoc poslancov a občanov. Bol som príjemne prekvapený podporou, takže sme mohli hneď začať pracovať a pracujeme tak dodnes. P. Illiáš má na starosti kultúru a školstvo, p. Mondok futbal, p. Fecko šach, p. Cyril Sabol stolný tenis, strelecký krúžok vedú Vargovci a požiarny zbor p. Jozef Sabol.
Prvou našou akciou bol Valentínsky ples. Ten sa výborne ujal - vstupenky bývajú vypredané dlho pred dňom jeho konania. Veľkému záujmu sa tešia májové zábavy, pálenie vatry na počesť víťazstva nad fašizmom, oslavy dňa detí s mnohými kultúrnymi a športovými súťažami. Tu ochotne spolupracujú i chovatelia poštových holubov, členovia kynologického klubu, požiarneho zboru. Minulého roku 140 pretekárov absolvovalo nultý ročník večerného behu ulicami Drienova. Tohto roku by sme ho chceli vylepšiť, máme pripravené štartové čísla a očakávame, že sa ho zúčastní viac malých i veľkých bežcov ako vlani. Členovia komisie páni Očenáš a Mondok majú veľkú zásluhu na úspechu zimného žiackeho turnaja vo futbale i na tom, že naši chlapci víťazia rozdielom triedy.
Naši školáci aj dospelí občania majú dostatok príležitostí preukázať svoju šikovnosť a fantáziu. Pripomeniem vám niektoré akcie. Deti súťažili v tvorbe snehových postáv a dyňových Kubov. Dospelí občania preukázali svoju zručnosť na výstave v škole - modely, maľby, výšivky, rezbárske práce, atď. Jesenné výstavy záhradkárov spojené s koštovkami výrobkov - koštovka destilátov stála za to, výstava zákuskov a šalátov. Mnohých zaujala výstava starých fotografií z nášho prostredia s možnosťou spoznávania fotografovaných osôb a porovnávania starých častí Drienova s dnešným stavom. Pochvala patrí najmä p. Ing. Mariánovi Ivanovi, ktorý umeleckým spôsobom zachytil drienovské zátišia a budovy. Chceli by sme využiť jeho práce pri ďalšej výstave.
Športová komisia pracuje celý rok, pretože futbalové zápasy sa hrajú každú nedeľu. Po ukončení súťaže nasleduje turnaj pre starších pánov a amatérov o pohár starostu obce. Tohtoročný bude už 10. , teda jubilejný. Zúčastňujú sa na ňom mužstvá z iných obcí, ale aj mužstvá uličné a drobnochovatelia - záhradkári. Našim cieľom je, aby sa po každodenných povinnostiach ľudia odreagovali a zašportovali si, pre divákov by to mal byť pekné sviatočné športové popoludnie. Verím, že jubilejný ročník bude pripravený k spokojnosti všetkých zainteresovaných.
Kus práce odviedli požiarnici, vrátane účasti na súťažiach a ich usporiadania v našej obci.
Ľuďom, ktorí chcú pomôcť v ktorejkoľvek oblasti práce komisie, sú dvere vždy otvorené. Takýchto pomocníkov je dosť a ja im za to ďakujem. Urobili sme kus práce, zarobili sme aj nejaké korunky pre základnú a materskú školu a školskú jedáleň, ale musím zároveň povedať, že sú aj takí, ktorí toto úsilie maria. Všimnite si vandalizmus v obci, polámané a pokradnuté okrasné kríky pri škole a na ihrisku, vylomené dvere na obytných bunkách, vypínače na stĺpoch osvetlenia ihriska, zničené športové potreby a zariadenie. Vrcholom je vykradnutá telocvičňa, odkiaľ zmizlo 19 vzduchoviek. Nikto nič nevie? Nikto nič nevidel? RODIČIA!!!
Na záver by som chcel poďakovať všetkým, ktorí obetujú svoj voľný čas na prospech ostatných. Tvorcom Občasníka želám, aby v budúcnosti mohli písať o Drienove samé dobré správy z každej oblasti života.

Čo sa týka poslaneckej práce; hoci sme z rôznych strán - HZDS, KDH, SOP, SDĽ, dokázali sme sa počas tohto volebného obdobia zjednotiť, takže ťaháme za jeden povraz - ten drienovský.


Turnaj mladších žiakov základných škôl
Dňa 22. februára 2002 sa po tretíkrát zišli žiaci základných škôl zo susedných obcí, aby si zmerali svoje sily a um v najmasovejšom kolektívnom športe - vo futbale. Dejiskom ich športového klania sa stala telocvičňa Základnej školy v Drienove. Tohtoročného futbalového turnaja o putovný pohár starostu obce sa zúčastnili iba tri družstvá - ZŠ Lemešany, ZŠ Petrovany a ZŠ Drienov. Žiacke družstvo zo Šarišských Bohdanoviec tohto roku pozvanie neprijalo. Aj tak sa však bolo na čo pozerať. Chlapci svojim nasadením od prvých sekúnd dokazovali, že majú futbal veľmi radi. Vďaka tomuto nasadeniu, bojovnosti a futbalovému kumštu jednotlivých hráčov sme boli svedkami tuhých a napínavých bojov. Za búrlivého povzbudzovania žiakov základnej školy sa víťazmi stali domáci drienovskí futbalisti, na druhom mieste bolo družstvo Lemešian a tretí reprezentanti ZŠ Petrovany. Najlepším strelcom turnaja sa stal Marek Staško z Drienova, ktorý vsietil súperom 10 gólov. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili futbalistu ZŠ Drienov Lukáša Straku.
Základnú školu Drienov pod vedením pánov Očenáša a Mondoka reprezentovali títo hráči: Daniel Orlovský, Radoslav Jurek, Lukáš Straka, Rastislav Staňo, Jožko Šarišský, Dávid Klapka a Gabriel Fecko posilnení o bývalých žiakov Mareka Staška a Maroša Parkanského.
Záverom by som chcel poďakovať starostovi obce, pani riaditeľke školy , pani Timkovej a pánovi Mondokovi, ktorým sa podarilo zabezpečiť toto podujatie na vysokej úrovni.
Novým mladým reprezentantom prajem mnoho ďalších úspechov. Tešíme sa na III. ročník žiackeho futbalového turnaja o pohár starostu obce Drienov v roku 2003.

Výsledky jednotlivých zápasov:
Drienov - Lemešany 10 : 3
Strelci gólov Drienova - Staško 4, Orlovský 3, Straka 1, Jurek 1, Parkanský 1.
Lemešany - Petrovany 5 : 3
Drienov - Petrovany 17 : 4
Strelci gólov Drienova - Staško 6, Šarišský 3, Orlovský 2, Parkanský 2, Straka 2, Fecko 1, Jurek 1.
Jaroslav Očenáš


Požiarnici naostro - bohužiaľ
Je to veľmi nepríjemné a hodné odsúdenia - pre cudziu hlúposť a zrejme aj hluchotu sa museli členovia nášho požiarneho zboru páni Jozef Sabol a Ľubomír Timko namiesto súkromia venovať v sobotu 9. februára haseniu ohňa, ktorý sa tentoraz v pravom zmysle slova šíril rýchlosťou vetra od osady Pod dvorom smerom k lesu. Človeku sa musí zastaviť rozum nad tým, že nejaký ignorant všadeprítomných výziev proti vypaľovaniu suchej trávy si vyberie práve taký veterný deň, ako bol spomínaný 9. február, na založenie "ohníka", nechá ho horieť bez dozoru a ide si po svojom. Za krátku dobu už horel svah nad potokom ďaleko od miesta založenia ohňa a celé popoludnie s ním bojovali naši požiarnici. Napriek vyvinutému úsiliu a za použitia miestnej požiarnej techniky sa nedarilo požiar uhasiť a keď sa už nebezpečne blížil k lesu, prišli na pomoc okolo devätnástej hodiny večer i prešovskí požiarnici a nebezpečenstvo bolo definitívne zažehnané. V ten istý deň horela i bažantnica pri Toryse.
Je jasné, že príroda utrpela veľkú ujmu. Vieme i to, že bez spomínaných obetavých ľudí by sa bol požiar neuveriteľne rýchlo dostal do lesa a spôsobil oveľa väčšie škody. Nevieme len to, komu treba vyúčtovať tieto škody a náklady na uhasenie požiaru. Nič by totiž nemalo ostať bez odmeny.
Helena Vancová


Vedeli ste to?
Hra v šachy
má svoju panujúcu bohyňu zvanú Caissa. Po prvýkrát sa objavila v básni sira Villiama Jonesa v roku 1163, kde je opísaná ako prekrásna nymfa, ktorú obdivoval veľký boh Mars a uchádzal sa o ňu. Podľa básne Mars vynašiel hru v šachy, aby si získal Caissino srdce.

Drienovskí obdivovatelia bohyne Caissy zohrali v 3. lige osemčlenných družstiev ďalšie zápasy, a to:
24. 2. 2002 Drienov - Slávia Prešov B s výsledkom 4 : 4
10. 3. 2002 Tatran Prešov Juniori - Drienov s výsledkom 4 : 4
Remízy so silnými prešovskými mužstvami nám umožňujú obsadenie stredu tabuľky, čím sa vyhneme boju o záchranu v posledných dvoch kolách ročníka 2001 - 2002. Najúspešnejší hráči Drienova v týchto zápasoch sú: Ján Fecko - dve víťazstvá, Dana Petrigáčová - jedna výhra, jedna remíza, Pavol Sosa - jedna výhra, Milan Varga - dve remízy.

V okresných majstrovstvách šesťčlenných družstiev v posledných dvoch kolách dosiahli najlepšie výsledky: Jozef Varga, Milan Varga a Ján Fecko, a to v zápasoch:
22. 2. 2002 Slávia Prešov C - Drienov B s výsledkom 1 1/2 : 4 1/2
8. 3. 2002 Drienov B - Slávia Prešov D s výsledkom 6 : 0
Do konca súťaže ostáva našim hráčom odohrať ešte 2 zápasy, a to doma so Sabinovom a na súperovej pôde v Lipanoch. Veríme, že po úspešných výsledkoch obsadia naši hráči jedno z medailových miest pre rok 2001 - 2002.

A teraz pozor! Šachová súťaž!

Pre priaznivcov šachu, najmä pre mládež, ktorá má záujem cibriť si originálne myslenie, začíname od dnešného čísla uverejňovať šachové úlohy. Na konci roka spomedzi správnych odpovedí označených menom súťažiaceho vylosujeme výhercov cien venovaných sponzormi.
Dnes uverejňujeme maty jedným ťahom:

Úloha č. 1
biely: Ka3, Dc6, Va1, Sh8, a2, b2, g4
čierny: Kd8, Dh2, Se3, Je3, Jc5, a6, e5, h7

Úloha č. 2
biely: Kg1, Ve1, Vf4, Jf7, b3, h4
čierny: Kd5, Va8, Vh8, Sf5, a7, c5, c6, g6, h7

Výsledky riešenia odovzdajte na obecnom úrade do 30 dní od uverejnenia úlohy. Žiaci základnej školy môžu výsledky riešenia odovzdať u pána učiteľa Illiáša.
Ján Fecko


Sme takí bohatí?
Sme naozaj takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť zakladať požiare a nasledne ich hasiť?
Iba pred niekoľkými dňami možno nerozvážnosťou, možno úmyselne bol založený požiar suchej trávy a rôznych kríkov v časti zvanej Biela hlina, ktorý sa nebezpečne šíril k lesu. Preto okrem našej DVPZ bolo nutné privolať na pomoc profesionálnu požiarnu jednotku Zboru požiarnej ochrany z Prešova. Náklady spojené s hasením požiaru sú vysoké a idú z našich peňazí, ktoré by mohli byť využité oveľa účelnejšie. Hoci zo strany OcÚ bola snaha, aby sa zamedzilo vypaľovaniu trávy, a to tým, že v miestnom rozhlase bola viackrát vyhlásená relácia o zákaze tejto činnosti, vidíme, že sa vieme poučiť len na vlastnej škode. Vypaľovaním suchého porastu vznikajú ekologické škody zničením rôznych drobných živočíchov, v tomto čase už aj mladých zajacov, ale v neposlednom rade na to často doplácajú svojim životom i samotní podpaľači. Sú to zbytočné straty na životoch, veľké bolesti a smútok blízkych.
Verím, že i tento malý článok prispeje k zníženiu požiarovosti v našej obci.
Predseda a veliteľ DVPZ v Drienove Jozef Sabol