Drienovský občasník roč. IV č. 5 z 12. 9. 2003

Jeden do nálady
Sára, manželka Žida Kohna, leží na smrteľnej posteli a prosí manžela: " Splň mi , prosím, moje posledné želanie. Aj keď ste sa nemali radi, stoj po boku mojej matky, keď ma budú pochovávať." Kohn sa krátko zamyslí a hovorí: "Dobre, urobím ti po vôli, ale budem mať pokazený celý deň!"
 
 
Pozvánka - v nedeľu 14. 9. o 17.30 hod. sa uskutoční súťaž o Najkrajšieho dyňového Kuba. Zraz účastníkov pri amfiteátri ; čaj a šmaľcový chlieb bude povoleným dopingom; ak budeme vládať, po súťaži si môžeme zatancovať pri modernej muzike.
 
Chystá sa - Prečo si nespríjemniť veternú jeseň zaujímavým podujatím? Zatiaľ bez udania presného termínu sa pripravuje ŠARKANIÁDA - akcia pre malé, veľké, ba aj dospelé deti. Môžete si začať robiť šarkanov!
 
 
Pán starosta, na slovíčko!
° Od 1. septembra bol upravený autobusový cestovný poriadok.. Zrušená bola zachádzka ranného spoja Prešov - Drienov - Šar. Bohdanovce do Lemešian, ktorú využívali hlavne žiaci. Nedá sa to napraviť?
Zostavovanie a úprava cestovných poriadkov je plne v kompetencii SAD Prešov. Robí sa podľa štátnej objednávky predkladanej Krajským úradom v Prešove. Zložitá finančná situácia sprevádzaná nedostatkom autobusov a prísnou kalkuláciou nákladov a zisku je príčinou, že sú rušené nerentabilné spoje, alebo zlučované tak, aby obsiahli čo najviac trás a obcí s dostatočným počtom cestujúcich. Pritom sa málo alebo vôbec neberú do úvahy pripomienky občanov a obecných úradov. Spomínaný spoj bol odmietnutý s odôvodnením, že je to školský spoj. Mrzí ma, že táto úprava bola urobená na úkor našej obce a nevyhovuje ani Šar. Bohdanovciam a Petrovanom.
° Ako pokročili práce na verejnom vodovode?
Je vybudované prívodné potrubie do vodojemu z vodovodu Starina - Prešov v dĺžke 382 m, zásobné potrubie od vodojemu na začiatok zastavanej časti obce v dĺžke 812 m a zrekonštruovaná budova vodojemu. Montuje sa technologické zariadenie vo vodojeme. Keď nevzniknú nepredvídané technické problémy, táto časť vodovodu bude ukončená a kolaudovaná v októbri 2003. Teraz rokujeme o finančnom zabezpečení a pokračovaní vo výstavbe vodovodného rozvodu v obci tak, aby prednostne bolo možné vodu doviesť do škôl, a aby občania bývajúci na tejto hlavnej trase mohli už na budúci rok mať vodu z vodovodu. Vodovodnú prípojku ako na obecnom úrade ohlásenú drobnú stavbu budú občania zabezpečovať pre svoje domácnosti na vlastné náklady v Vsl. vodárňach a kanalizáciách.
° Niektorí obyvatelia Drienova nie sú spokojní so spôsobom odvozu smetia z domácností. Máme na mysli to, že vývozca si vyžaduje, aby boli smetné nádoby umiestnené pred bránou - boja sa, že ich môže niekto ukradnúť. Ako je občan povinný sprístupniť nádobu a prečo?
Podľa požiadaviek vývozcu, nádoby musia byť sprístupnené tak, aby pracovník vývozcu nevstupoval sám do dvora občanov. Je to zdôvodnené tým, že by mohol byť ohrozený nebezpečným psom, prípadne obvinený, že niečo odcudzil. Sú prípady, že nádoba je umiestnená ďaleko vo dvore, pritom je brána zamknutá, nie je na nej zvonček, alebo majiteľ nie je vôbec doma, aby osobne umožnil vstup do dvora. Aj v Drienove sa stalo, že občan pustil na pracovníka psa, ten ho napadol a pohrýzol. Poškodený i my na obecnom úrade sme s tým mali veľa nepríjemností. Preto vývozca trvá na tom, aby boli odpadové nádoby pred plotom, alebo aby bol občan doma a osobne umožnil vstup do dvora.
 
 
Záhradkárska výstava tohto roku nebude
Aj keď mnohí z vás očakávajú , že v septembri, ako každý, rok si budú môcť pozrieť záhradkársku výstavu, jej každoroční usporiadatelia sa rozhodli, že tohto roku ju nebudú pripravovať. Toto rozhodnutie padlo po prieskume záujmu občanov poskytnúť na výstavu niečo z úrody. Väčšinou odpovedali, že pre veľké sucho je úroda veľmi slabá, nevhodná na taký účel. Je to škoda a ostáva nám len dúfať, že o rok bude situácia omnoho lepšia.
 
Vybrali sme z Pamätnej knihy obce Drienov
(Strana 16) Strava - Jednoduchým zariadením bol aj jednoduchý život a strava. Ich jedlá boly na raňajky: Mačanga, sciranka, kyšeľ, zapražená polievka zemiakova a krepy (Drienovskí krupári). Mačanga pripravovala sa týmto spôsobom: Gazdiná pripílila v kastrole trochu múky do červena a zaliala mliekom, alebo kapustovou "juškou" šťavou kyslej kapusty, omastila maslom, alebo slaninou prípadne dala do nej trochu cibule k tomu jedli zemiaky, alebo chlieb. "Kyšeľ" Do prevarenej jušky naliali podbivku z múky a vody a do toho dali uvariť zemiaky. Chlieb bol čierny, pečený obyčajne z jačmenej alebo žitnej múky. Pšenice dávali málo. A zo pšeničnej múky piekli iba koláče na sviatky, ku svadbe alebo krstinám. K obedu mali halušky s tvarohom, lekvárom, makom a kapustou, ďalej jedli "trepanky", tiež halušky alebo zemiaky s kyslým mliekom, krupy, "zamešku" veru i lobodu. Zameška kukuričná múka zavarená do vody. K nej sa pilo kyslé alebo sladké mlieko, prípadne cmar. Z kukuričianky piekli "maleje" testo up
ečené na šporáku ako pagáč. Lobodu pripravovali takto" Z lobody otrhaly z jara mladé listky a varili ju ako kapustu. Cez leto tiež dyňu z ktorej pripravovali jedlo "dyňangu". Večeru odbavili zbytkami jedál od obeda. Alebo bolo mlieko s chlebom. Mäso jedávali iba vo sviatky a v niektorú nedeľu. Na sviatky P. Márie a Kvetnú nedeľu k obedu varievali pirohy. V zime bohatší gazda zakáľal.
Post cirkevný veľmi presne dodržiavali. Na sviatky, svadby a krstiny piekly gazdinky kysnuté koláče, plnené makom, orechami, kapustou, tvarohom a lekvárom. Do testa dávaly málo vajec ... Dávaly do nich aj cukru, ovšem veľmi málo. Gazdinke vystačilo na rok 1 - 3 kg cukru. Ku kysnutiu testa užívaly kvasu miesto droždia..
Kapusta naložená do sudov bola hlavným pokrmom od jesene do jari. V piatky veľkého pôstu jedli ju s pečenými zemiakmi. Zeleninových polievok neznaly. Zeleninu dávaly iba do mäsovej polievky. Občas k obedu mávali tiež kapustu a fazuľu. Vo sviatky alebo keď mali návštevu, pili pálenku. Fajčili z fajôk a žuli tabák, týmto sa hovorilo "bagoviare". Pačka dohánu stála 3 grajciare 6 hal.
 
 
Právne okienko
Medzi najčastejšie priestupky, ktorých sa občania dopúšťajú patria priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, §22 Zákona o priestupkoch.
Situácia: Hrdina nášho príbehu Juraj sa pred večerom vrátil domov z práce, ale rodičia ho nenechali oddychovať. Cez deň pozberali nejakú úrodu na poli a bolo ju treba doviesť domov. Išlo len o dve vrecia, a preto Juraj nasadol do starej škodovky a poďho splniť želanie otca a mamy. Už niekoľko mesiacov mal síce zadržaný vodičský preukaz, ale veď pole je len na skok od domu, a predsa nebude nosiť vrecia na pleci. Ešte si odskočí do krčmy uhasiť smäd, a potom už rovno na to pole. No a potom sa stalo, čo sa nemalo stať. V zákrute za dedinou sa mu nejakým spôsobom priplietol do cesty motocyklista, ťukli sa, chlap vyletel z motorky a skončil v priekope. To bolo posledné, čo videl. Ponáhľal sa preč z toho miesta. Bol si istý, že sa motorkárovi nemohlo nič vážne stať, lebo nešiel rýchlo. Určite sa len otriasol, sadol na motocykel a fičal ďalej a on sám urobí najlepšie, keď sa domov vráti inou cestou.
Je nám jasné, že Juraj porušil niekoľko právnych predpisov.
1. Priestupku sa dopustí ten, kto
a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,
b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí, alebo v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych predpisov, alebo sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7500 kg nedodrží ustanovenia o obmedzení jazdy určenej pre niektoré druhy vozidiel,
d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody,
e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholických nápojov, alebo užitia inej návykovej látky po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkohol alebo užil návykovú látku
f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu , či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
g) ako vodič počas vedenia motorového vozidla požije alkoholický nápoj, alebo užije inú návykovú látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom, h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholických nápojov, alebo užitím inej návykovej látky,
i) iným konaním ako je vyššie uvedené, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
j) porušením všeobecne záväzného právneho predpisu o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, alebo spôsobí dopravnú nehodu (s malou škodou ).
 
2. Za priestupok podľa ods. 1 písm. i) možno uložiť pokutu do 2000 Sk, za priestupok podľa ods. 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa ods. 1 písm. a), b), j) možno uložiť pokutu do 7000 Sk a zákaz činnosti do 1 roka, za priestupok podľa ods. 1 písm. g) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do 1 roka a za priestupok podľa ods. 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do 2 rokov.
 
3. V blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa ods. 1 pokutu do 2000 Sk.
 
Trocha sa teraz pozrime na náš príbeh. Ako posúdime konanie jeho hrdinu?
Ak má vodič zadržaný vodičský preukaz a naďalej jazdí, nedopúšťa sa trestného činu? Áno, v danom prípade v zmysle § 171 ods.1 písm. c Trestného zákona môže ísť aj o trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia s trestnou sadzbou do 6 mesiacov alebo peňažným trestom.
Ďalším závažným porušením predpisov by bolo to, že vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody pokračoval v jazde bez toho, aby zastavil a nepresvedčil sa o tom, či ďalší účastník dopravnej nehody nie je v nebezpečenstve smrti alebo vážnej poruchy zdravia, neposkytol mu potrebnú pomoc a tým by sa mohol dopustiť trestného činu neposkytnutia pomoci v zmysle §207 Tr.z.
Osobitnú pozornosť si v tomto prípade vyžaduje vyšetrenie požitia alkoholu pred jazdou. Podľa situácie môže ísť o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle §201 Tr.z.
Skutočnosť, či sa konanie bude posudzovať ako priestupok alebo trestný čin, závisí od jeho závažnosti a následkov.
JUDr. L.V.
 
 
Prázdniny deťom - maľovanie na chodník
V polovici prázdnin si členky drienovských viac-menej ženských organizácií Demokratickej únie žien, Slovenského zväzu zdravotne postihnutých a Červeného kríža overili, že venovať svoj voľný čas a pozornosť deťom sa vyplatí. Niežeby to snáď prinášalo nejaké materiálne výhody, skôr naopak, ale na detskú aktivitu, radosť a vďačnosť sa dá vždy spoľahnúť. Tak to bolo aj 25. júla, kedy pre prázdninujúcich školákov pripravili súťaž v maľovaní na chodník. Pod rukami 58 detí doslova rozkvitol chodník pri bytovkách. Dospelí zvedavci sa nestačili čudovať, akú fantáziu a umeleckú zručnosť majú naše deti. Škoda len, že v tom letnom suchu sa práve vtedy - po súťaži spustil dážď a krásnym kresbám nedal šancu na dlhší život. Mohli ešte potešiť nejedného okoloidúceho. Keby však ste predsa boli zvedaví, akciu nafotil pán Očenáš. 65 školákov a mnohí rodičia s malými ratolesťami boli priamo na mieste činu vďačnými divákmi a iste radi prídu i nabudúce.
Porota zložená z členov DÚŽ, SZZP a SČK vyhodnotila súťaž takto:
1. kategória - deti 3 až 10 ročné - 1. S. Ivanová, 2. D. Mitríková, 3. K. Koncová, 4. N. Eštvaníková, 5. M. Mrúzová
2. kategória - staršie deti - 1. Sabolová, 2. Kucková, 3. Koncová
Mimoriadna cena - Chyláková, Dobronská
Regina Sokolová
 
 
Na návšteve v Bojniciach
Naši dôchodcovia chcú poznať svoju vlasť - aj tak by sa dalo vysvetliť želanie členov Klubu dôchodcov navštíviť toto pekné slovenské mesto. Už okolo piatej ráno vyštartoval autobus so 46 dôchodcami 10. júla na plánovanú trasu. Počasie bolo krásne, a tak si mohli pohodlne pozerať nielen krásy našej vlasti z okna autobusu, ale v samotných Bojniciach nerušene popozerať známu zoologickú záhradu a ešte známejší zámok, ktorého stavba a zariadenie neraz poslúžili pri nakrúcaní rozprávkových filmov. Výletníci si pochvaľujú aj vynikajúci obed. Cestou späť sa, ako obyčajne, zastavili na Levočskej hore poďakovať sa Pannej Márii za sprevádzanie na ceste a spoločne strávený príjemný deň zakončili okolo 21. hodiny príchodom do Drienova.
Jozef Pavúr
 
Spoločenská kronika Drienova 03
 
Novonarodení Drienovčania:
Veronika Sopková, Pod Dvorom 24, (22. 6.)
Martin Mikolaj, Jarková 2, (7. 7.)
Dávid Kolesár, Žižkova 80, (18. 7.)
Erika Pribulová, Tehelná 3, (18. 7.)
Tomáš Pančišin, Kvetná 51, (26.7.)
Patrik Andraško, Mlynská 1, (30. 7.)
Bianka Straková, Mlynská 39, (17. 8.)
Vítajte medzi nami!
 
Sobáše:
Rudolf Hricko, Drienov, Pod Dvorom 10
a Eva Balogová, Drienov, Pod Dvorom 11, (7. 8.)
 
Marián Sobek, Richvald 132
a Eva Vavreková, Drienov, Záhradná 33, (9. 8.)
 
Ján Fialka, Prešov-Solivar, Gápľová 22
a Magdaléna Suchovičová, Drienov, Žižkova 80, (23. 8.)
Blahoželáme!
 
Večná im pamiatka
Navždy sme sa rozlúčili s
Imrichom Kmecom, Záhradná 44, 77-ročným, (27 .6.)
Imrichom Vargom, Osloboditeľov 63, 72-ročným, (27. 7.)
Eduardom Murajdom, Osloboditeľov 8, 74-ročným, (11. 8.)
Pavlom Sepešim, Kvetná 50, 70-ročným, (21. 8.)
Jánom Sabolom, Osloboditeľov 36, 84-ročným, (22. 8.)
Jánom Mročom, Košická 7, 89-ročným, (26. 8.)
Margitou Gáborovou, Okružná 11, 71-ročnou, 1. 9.)
Tomášom Ivanom, Žižkova 74 , 59-ročným, (5. 9.)
 
 
Hasiči dávajú o sebe vedieť
Všetky súčasné organizácie v obci vyvíjajú nejakú prospešnú činnosť. Aktívni sú mladí i starší. Aj naši hasiči rôzneho veku sa činia. O mladších sme už písali v predchádzajúcom občasníku. Teraz si niečo povieme o starších hasičoch.
V susedných Lemešanoch usporiadala dňa 20. 7. 2003 obec v spolupráci s OV Dobrovoľným hasičským zborom požiarnu súťaž pre 35 ročných a starších hasičov - išlo len o požiarny útok, ale dvakrát. Počítal sa lepší čas. Z 19 družstiev naše družstvo obsadilo 11. miesto. Nie je to síce nič svetoborné, ale súťaže sa zúčastnili družstvá, ktoré spolu pravidelne cvičia aj 10 - 15 rokov, čo sa o chlapoch nedá povedať. Pre nás je to popri obmedzenom tréningu veľmi dobré umiestnenie. Náš stály najväčší súper domáce družstvo Lemešian sa umiestnilo na 14. mieste.
Chcel by som sa ako predseda ZO DHZ v obci poďakovať všetkým, že si našli čas a v nedeľu prišli súťažiť. Boli to títo hasiči: Ján Ferko, Jozef Jurek, Jozef Sabol, Ľubomír Timko, Imrich Čarnogurský, Ján Semančík, Jozef Mroč, Jozef Bačista.
 
 
Noví blahorečení na Slovensku - gréckokatolícky biskup ThDr. Vasiľ Hopko a sestra Zdenka Schelingová.
Žijeme v očakávaní príchodu Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensko v dňoch 11 - 14 septembra tohto roku. Svätý Otec prichádza k nám aby nás povzbudil vo viere aby nám ohlásil evanjelium - radostné posolstvo.
Pri tejto príležitosti Svätý Otec poviší na oltár Mons. Dr. Vasiľ Hopku - gréckokatolíckeho biskupa a sestru Zdenku Schelingovu pri Sv. omši, ktorú bude slúžiť v Bratislave 14. 09. 203.
Koho to bude blahorečiť? Skúsme sa zamyslieť na životnými osudmi nových blahorečených.
Mons. ThDr. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský, sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov, ako druhé dieťa v rodine gréckokatolíkov Vasiľa Hopka a Anny, rodenej Petrenkovej. Rodičia mali ešte viac deti ale tie skoro zomreli. Nažive zostala iba sestra Mária. Pokrstený bol 24. apríla 1904 v miestnom Chráme svätého Demetra, mučeníka, o. Michalom Čisárikom, tamojším gréckokatolíckym administrátorom. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Otec bol aj zvonárom v chráme v Hrabskom. Pri zvonení "proti búrke" ho 6. júna 1905, ako 28-ročného, usmrtil blesk. Vasiľova matka odišla v roku 1908 do USA za prácou. Dve maloleté deti zverila svojmu otcovi, ktorého finančne podporovala. Prvého septembra 1910 začal šesťročný Vasiľ navštevovať gréckokatolícku obecnú školu v Hrabskom. Keď mal osem rokov, vzal si ho k sebe matkin brat Demeter Petrenko, gréckokatolícky administrátor v Olšavici. Ten umožnil Vasiľovi študovať v Prešove na Kráľovskom kat
olíckom gymnáziu (1915 - 1919) a na Slovenskom evanjelickom kolegiátnom gymnáziu (1919 - 1923), kde zmaturoval s vyznamenaním. Mladý Vasiľ túžil zasvätiť svoj život kňazskej službe a rozhodol sa pre štúdium teológie. Preto v roku 1923 začal študovať na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove, ktorú ukončil v roku 1928. Matka chcela, aby odišiel do USA, ale vtedy vážne ochorel. Matkine peniaze na cestu do USA minul na lekárov. Neskôr na to spomínal: "Avšak toto všetko bola Božia vôľa, pretože Pán Boh chcel, aby som zostal v rodnom kraji. "Pred Vianocami v roku 1928 sa začal modliť Deviatnik k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, čo vysvetlil takto: "Sľúbil som Pánu Bohu, že ak vyzdraviem, prijmem sviatosť kňazstva v celibáte. A na tento úmysel som počas deviatnika prijímal svätú Eucharistiu." Na deviaty deň, ráno pred narodením nášho Pána Ježiša Krista, aj na prekvapenie samotných lekárov, sa náhle uzdravil. Po tomto vyliečení požiadal biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM o kňazskú vysviacku
s tým, že ostáva v celibáte. Biskupa Gojdiča jeho rozhodnutie potešilo. Videl v tom Božiu vôľu, lebo práve pred niekoľkými dňami dostal list od gréckokatolíkov z Prahy, žiadajúcich si kňaza, a to, podľa možnosti, Vasiľa Hopka. Dňa 3. februára 1929 v Prešove bol Vasiľ Hopko vysvätený na kňaza. Primície mal 17. mája 1929 v Blažove. Potom bol ustanovený za administrátora Farnosti Pakostov s tým, že služobne bol pridelený do Prahy, kde vtedy žilo veľa gréckokatolíkov z celého Československa. Neskôr, keď bola erigovaná farnosť v Prahe a kanonicky ju potvrdila aj Svätá stolica, biskup P. P. Gojdič OSBM vymenoval Vasiľa Hopku za jej prvého farára. Na pražskej fare pôsobil Boží služobník do 14. februára 1936, teda vyše sedem rokov. Po 22 rokoch ťažkej práce v USA prišla za ním do Prahy jeho matka Anna a zostala s ním až do jeho uväznenia v roku 1950. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol špirituálom kňazského seminára v Prešove, kde sa venoval duchovnej formácii gréckokatolíckeho kňazskéh
o dorastu. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Po skončení druhej svetovej vojny, aj vďaka osobnej iniciatíve Božieho služobníka Vasiľa Hopku, začal vychádzať mesačník Blahovistnik, ktorého bol prvým redaktorom.
Nová Česko-slovenská republika sa dostala postupne pod sovietsky boľševicko-ateistický totalitný vplyv.
Predvídajúc veľké nebezpečie, blahoslavený sídelný biskup Pavol P. Gojdič OSBM sa obrátil na Svätú stolicu, aby v nových podmienkach dostal pre Prešovskú eparchiu auxiliárneho biskupa. Konal tak v nádeji, že tak sa bude dať účinnejšie čeliť rafinovanej stalinistickej pravoslavizácii a následnej ateizácii v eparchii a že aspoň jeden z dvoch biskupov prežije prenasledovanie.
Týmto pomocným prešovským biskupom sa stal práve Boží služobník ThDr. Vasiľ Hopko. V nedeľu 11. mája 1947 ho na biskupa vysvätil samotný sídelný biskup P. P. Gojdič OSBM. Spolusvätiteľom bol pražský arcibiskup ThDr. Jozef Beran. Na konsekrácii sa zúčastnili aj slovenskí rímskokatolícki biskupi Jozef Čársky z Košíc, ThDr. Andrej Škrábik z Banskej Bystrice a ThDr. Róbert Pobožný, kapitulný vikár z Rožňavy.
Svätý Otec Pius XII. vymenoval nového biskupa za titulárneho biskupa midilenského a pomocného biskupa prešovského.
Po komunistickom prevrate 25. februára 1948 sa začali sťahovať zlovestné mraky aj nad Prešovskou eparchiou. Od 1. júla 1949 mal na pokyn Ústredného akčného výboru Slovenského národného frontu v Bratislave zastavený riadny mesačný profesorský plat, a to "pre jeho negatívny postoj k ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu". Na základe uznesenia KV KSS v Prešove bola 27. marca 1950 nariadená izolácia obidvoch gréckokatolíckych biskupov. Bola to prvá izolácia katolíckych biskupov na Slovensku. Obaja Boží služobníci vedeli dobre čítať "znamenia časov" a správne tušili, že sa blíži násilná a vykonštruovaná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku.
Finále tohto diabolského komunistického plánu sa konalo v Prešove. V piatok 28. apríla 1950 bol v hoteli Čierny orol zinscenovaný smutne známy tzv. Veľký sobor, na ktorom sa odhlasoval "manifest", ktorým bola zlikvidovaná Gréckokatolícka cirkev v Československu. Ešte tej noci bol biskup Gojdič OSBM odvlečený do Nižnej Šebastovej a neskôr do Vysokých Tatier. Boží služobník biskup ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kláštore v Hlohovci.
V Hlohovci bol biskup ThDr. Hopko 18. októbra 1950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951 oddelením Štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná krížová cesta Božieho služobníka po krutých, neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím ho 12. mája 1964 - "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" _ na 3 roky podmienečne prepustili. Počas väzenia, ktoré trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, nedostatkom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory trvalo poznačili jeho zdravotný stav. Po prepustení žil až do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stá
le ho sledovali príslušníci ŠTB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával Boží služobník síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Jeho trest bol v rokoch 1968 - 1970 iba zrušený. Ako len orgány štátnej moci mohli a v čom sa dalo, naďalej biskupa Hopku prenasledovali a robili naňho silné nátlaky, aby ho všemožne obmädzovali a strpčovali mu život.
Zaopatrený sviatosťami zomrel, ako sa uvádza aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia 23. júla 1976 v Prešove. Pohrebné obrady za účasti ordinára Jána Hirku, rímskokatolíckych biskupov na Slovensku, kňazov a veriacich vykonal dňa 29. júla 1976 juhoslovanský gréckokatolícky križevacký biskup Joachim Segedi. Jeho telesné pozostatky boli uložené do krypty v katedrálnom Chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jedu arzénu, ktorý podľa analýz musel byť v takom množstve podávaný po dlhý čas. Stal sa teda mučeníkom pre vieru, pretože obetoval svoj život za Krista a za Cirkev Svoje biskupské heslo «Aby všetci boli jedno» vo svojej biskupskej službe naplnil. Vo veľkej a ťažkej mučeníckej skúške s Božou pomocou obstál. V plnosti sa na ňom vyplnili Kristove slová: «Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. Radujte sa a jasajte,
lebo máte hojnú odmenu v nebi.» (Mt 5,11-12)
Sestra Zdenka Cecília Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Otec Pavol Scheling bol roľníkom a matka Zuzana, rod. Pániková, sa venovala v domácnosti starostlivosti o jedenásť detí. Sestra Zdenka sa narodila ako desiata v poradí. Bola pokrstená 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana jej dali vzornú náboženskú výchovu. Cecília si skoro uvedomila, že Pán Boh ju pozýva, aby sa mu zasvätila v duchovnom povolaní. Svoje zasvätenie Pánu Bohu sa rozhodla urobiť v Kongregácii Milosrdných sestier Svätého kríža. Po absolvovaní zdravotnej školy a po predpísanej rehoľnej formácii sa Pánu Bohu natrvalo zasvätila 28. januára 1943 doživotnými rehoľnými sľubmi. Sestra Zdenka Schelingová pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave najprv ako ošetrovateľka a neskoršie až do svojho zatknutia ako laborantka na röntgenologickom oddelení. Službu chorým konala s radostným duchom, príkladnou obetavosťou a hrejivou láskou. Po politickej zmene v bývalom Česko-
Slovensku Komunistická strana začala predovšetkým od roku 1950 otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi. Rehoľná sestra Zdenka sa vo februári 1952 podieľala na príprave úteku najprv jedného nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave a potom 6 nespravodlivo väznených katolíckych kňazov z väzenia v Bratislave. Riskovala, aby ich zachránila pred veľkým utrpením a nebezpečenstvom smrti. Útek kňaza z nemocnice bol úspešný, ale útek kňazov z väzenia sa nevydaril, ba ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú zlomyseľne pripravila vtedajšia Štátna tajná bezpečnosť. Následne bola sestra Zdenka 29. februára 1952 zatknutá. Vo vyšetrovacej väzbe musela zniesť neľudské vypočúvanie a kruté mučenie. Nakoniec bola 17. júna 1952 odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Nespravodlivý trest si odpykávala postupne vo väzniciach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a v Prahe na Pankráci. Sestra Zdenka od svojho zatknutia do posledných chvíľ svojho poz
emského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou aj zomrieť pre Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Už v prvých mesiacoch väzenia sa u nej prejavili vážne zdravotné problémy, ktoré sa postupom času ešte zhoršovali. Keď bolo takmer isté, že jej pre vážny zdravotný stav ostáva iba niekoľko týždňov života, prepustili ju 16. apríla 1955 z väzenia.
Sestra Zdenka, vysilená väzením a ťažkou chorobou, prežívala posledné obdobie svojho pozemského života v Trnave, kde aj nakoniec 31. júla 1955 zomrela. Pohreb sa konal 2. augusta 1955 v Trnave. Dnes je telo Božej služobnice sestry Zdenky pochované v Podunajských Biskupiciach. Sestra Zdenka zavŕšila svoju pozemskú púť za Kristom vo vedomí, že "nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov" (Jn 15,13).
ThDr. Peter Vansač
 
 
Znova na futbal
V nedeľu 10. augusta sa začal nový ročník futbalovej súťaže v okrese Prešov. Našu obec zastupujú dve mužstvá, a to v II. A triede dorastenci a v III. A triede mužstvo dospelých. V minulom ročníku skončil dorast na 8. mieste medzi 12 družstvami a dospelí na 5. mieste medzi 11 družstvami. Našich futbalových priaznivcov by potešilo, keby si futbalisti v tomto ročníku umiestnenia vylepšili.
Toto je program jesennej časti aj s odohratými stretnutiami:
 
Dorast
10. 8. 2003 o 14.15 Kokošovce - Drienov 4 : 1
31. 8. 2003 o 13.15 Chmeľov - Drienov
7. 9. 2003 o 13.15 Ovčie - Drienov
14. 9. 2003 o 13.15 Drienov - SAFI Prešov
21. 9. 2003 voľno
28. 9. 2003 o 12.45 Drienov - Sedlice
5. 10. 2003 o 12.15 Záhradné - Drienov
12. 10. 2003 o 12.15 Vyšná Šebastová - Drienov
19. 10. 2003 o 11.45 Drienov - Kendice
 
Dospelí
17. 8. 2003 Drienov - Rokycany 5 : 2
24. 8. 2003 Kokošovce - Drienov 2:1
31. 8. 2003 o 16..30 Drienov - Ruská Nová Ves
7. 9. 2003 o 15.30 Lipovce - Drienov
14. 9. 2003 o 15.30 Drienov - Kométa Prešov
21. 9. 2003 o 15.00 Žehňa - Drienov
28. 9. 2003 voľno
5. 10. 2003 o 14.30 Haniska - Drienov
12. 10. 2003 o 14.30 Drienov - Tulčík
19. 10. 2003 o 14.00 Drienov - Chmeľov
26. 10. 2003 o 14.00 Hrabkov - Drienov
 
Hasiči dávajú o sebe vedieť
Dňa 7. septembra 2003 sme sa zúčastnili 2. ročníka hasičskej súťaže o Pohár starostu obce Žehňa, ktorý organizoval v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom Žehňa.
Súťaže sa zúčastnilo okrem domáceho družstva aj družstvo z Mirkoviec, Kokošoviec, Tuhrinej, Lesíčka, Červenice a naše hasičské družstvo. Súťažilo sa v požiarnom útoku, pričom každé družstvo malo 2 pokusy a do celkových výsledkov sa zaratával len lepší čas. Súťaž vyhralo profesionálne družstvo z Lesíčka skvelým časom 17,86 sek., druhé miesto obsadili Mirkovce a tretia bola Červenica. My sme obstáli v kvalitnej konkurencii na piatom mieste s časom 41,66 sek. a jedným neplatným pokusom, kedy nám zlyhala technika. Aj keď sme sa cítili na lepšie umiestnenie ako na piate miesto, predsa sme neodchádzali sklamaní, pretože našim hlavným cieľom bolo z chuti si zasúťažiť.
Samotná súťaž mala dobrý kredit, pretože o samotnú súťaž ale aj o kultúrny program bol veľký divácky záujem.
Po skončení súťaže a vyhlásení výsledkov nasledoval bohatý kultúrny program, o ktorý sa postaral miestny ľudový súbor a po tomto programe nasledovala diskotéka, ktorá trvala neskoro do noci.
Matúš Jurko, člen DHZ Drienov
 
 
Humus a záhradkárenie
Počas môjho cestovania po Slovensku som si všimol, že mnohí majitelia záhrad vyhadzujú rôzne organické odpadky, či rastlinné zvyšky do smetí. To isté môžeme pozorovať aj v Drienove. Odvážanie týchto organických odpadkov stojí obecný úrad veľa peňazí, zatiaľ čo obsah humusu v záhradách sa znižuje, čo je veľkým problémom aj v slovenskom poľnohospodárstve.
Vyriešiť tento problém si vyžaduje rešpektovanie prirodzeného zákona návratu podľa, ktorého všetko čo vzišlo či vyrástlo z pôdy má sa vrátiť naspäť do pôdy, aby sa v procese rozkladu pôda obohatila o humus a minerálne látky.
Zelenina a ovocie, ktoré rastú v pôde bohatej na humus sú oveľa odolnejšie voči chorobám a škodcom ako tie, ktoré rastú v pôde chudobnej na humus. A zase potraviny vypestované v pôde bohatej na humus podporujú naše zdravie oveľa efektívnejšie ako potraviny vyprodukované v pôde chudobnej na humus.
Niektoré organické zbytky ako napr. pokosená tráva či odrezky zo živého plota môžu sa vrátiť do pôdy tak, že ich použijeme na mulčovanie ovocných stromov a zeleniny. No zbytky chorých rastlín či čreva zo zabitej sliepky by sa mali najprv dostať do kompostu a až po dôkladnom prehnití sa môžu použiť ako organické hnojivo v záhrade.
Ďalšou veľkou výhodou vysokého obsahu humusu v pôde je, že sa zvýši kapacita pôdy prijímať a udržiavať dažďovú vodu, čo je veľmi dôležité na zmierňovanie účinku sucha. Jeden rok môj nebohý otec zasadil zemiaky v záhrade do “dolkov” a každý zemiak prikryl lopatou kompostu. Ten tok bolo sucho, ale otec mal uspokojivú úrodu zemiakov. Organickí farmári v Ghane sú úspešní aj keď ich plodiny sú vystavené 5-týždňovému suchu, zatiaľ čo plodiny na ostatných farmách sú často úplne zničené suchom.
Bolo by veľmi, veľmi užitočné keby každý dom v Drienove mal kompostový záchod, ktorý by umožnil ľudom vracať ľudské výkaly do pôdy vo forme kompostu. Kompostový záchod pozostáva z dvoch komôr v zemi. Jedna komora sa používa asi 6 až 12 mesiacov a potom sa používa druhá komora. V priebehu 6 až 12 mesiacov sa výkaly v prvej komore rozložia na kvalitný kompost. Kompostový záchod nevyžaduje vodu. V Ghane používam kompostový záchod, ktorý mi pomáha usporiť veľké množstvo vody, ktorú som používal na zavlažovanie záhrady. V dnešnom svete je každým dňom menej a menej vody a tak splachovacie záchody sa budú používať menej a menej.
V dnešnom svete zažívame nehoráznu degradáciu životného prostredia, a preto by sme mali pomáhať jeden druhému ekologicky myslieť aj konať. Toto by sa malo odzrkadľovať nielen v každej škole ale aj v každej domácnosti, v každej záhrade a na každej farme. Každá škola by mala naučiť žiakov produkovať, používať a ceniť si kompost pre udržiavanie úrodnosti pôdy.
Ing. Albín Korem
Základná škola Drienov informuje a ponúka
Začiatok školského roka sa, žiaľ, už tradične nesie v znamení neistoty. Brány škôl sme na rozdiel od našich českých kolegov síce otvorili, no len vďaka entuziazmu mnohých z nás, vďaka (veríme, že nie naivnej) viere, že bude "lepšie", vďaka, ako sme sa dočítali v istom slovenskom denníku, už povestnej trpezlivosti slovenských učiteľov.
Nebolo jednoduché pripraviť nový školský rok, hoci každoročne opúšťajú pedagogické fakulty stovky nových učiteľov. Túžba učiť deti je totiž konfrontovaná s reálnou mizériou v školstve, a tak sa nejeden učiteľ rozhodne zo školy odísť či s "učiteľovaním" ani nezačínať. O to viac nás teší, že sa nám napokon podarilo obsadiť všetky základné i väčšinu výchovných predmetov kvalifikovanými učiteľmi.
ZŠ bude mať v školskom roku 2003/2004 10 tried a 1 oddelenie ŠKD. Otvorili sme 2 prvé triedy, sme radi, že nám rodičia prejavili svoju dôveru tým, že svoje deti zapísali práve na našu školu.
Radi by sme pokračovali v dobrých tradíciách školy, orientovali sa ďalej na vyučovanie cudzích jazykov i prehĺbenie počítačovej gramotnosti, aby sme našich žiakov pripravili pre život i úspešné zvládnutie ďalšieho štúdia. Úsilie zameriame aj na rozvíjanie mimoškolskej záujmovej činnosti, ktorú vo väčšine prípadov vykonávajú učitelia len z lásky k deťom, k svojmu povolaniu.
Veríme, že v novom školskom roku sa nám aj v spolupráci s rodičmi i priateľmi školy a za podpory zriaďovateľa podarí splniť všetky úlohy, ktoré sme si predsavzali tak, aby na jeho konci boli so svojou prácou spokojní tak naši žiaci a ich rodičia, ako aj my - učitelia.
 
Netradičné a zábavné branné cvičenie
...bol celkom dobrý. Žiaci sa vzájomne povzbudzovali, predbiehali v logických úsudkoch a úvahách, ba vyronili i slzu, ak sa im nešťastnú indíciu nepodarilo nájsť. Indície boli ukryté všade: na stromoch, pod mostom, v studni, pod panelmi (odtiaľ však indíciu niekto ukradol). Siedmaci museli merať ulice, ihriská. Bola to kolektívna úloha. Žiaci si museli pomáhať. Zabavili sa a boli radi, že sa aj niečo naučili.
G. Fecko 8.roč.
 
V piatok bolo branné cvičenie. Zoradili sme sa pred školou a s napätím očakávali jeho začiatok. Hneď, ako sme dostali pokyny špeciálne určené našej triede, sme boli pripravení a rozhodnutí "zaútočiť" na ulice. Za úlohu sme mali nájsť všetky indície, a to vo vymedzenom časovom limite (do pol jedenástej). A tak sa niečo po ôsmej hodine začalo pátranie po indíciách a boj s neúprosným časom. My, ôsmaci, sme to mali asi najťažšie. Každému sa to páčilo a chceme, aby to ďalšie branné bolo rovnako zaujímavé, adrenalínové a poučné.
Michal Gimerský 8.roč.
 
Škola organizovala pre I. stupeň prechádzku po Drienove a pre II. stupeň prácu v teréne, ako aj súťaže s indíciami ukrytými v rôznych uličkách, kútoch a zákutiach Drienova.
Mnohé úlohy vyžadovali matematicko-logické myslenie, spevácko-rečnícke nadanie, dávku odvahy a v neposlednom rade bojovného ducha. Po splnení úloh a získaní všetkých indícií sme pokračovali v súťažiach na školskom dvore, kde sa stali jednotlivé triedy svojimi protihráčmi.
Nechýbalo ani vyhodnotenie tých najlepších "z najlepších". Každý mal z toho radosť. Škoda len, že to bolo iba pre žiakov II. stupňa ZŠ.
Marko Mrúz 8.roč.
 
Možno v trochu netradičnom, o to však v zaujímavejšom duchu sa nieslo tohtoročné branné cvičenie.
Novým, počasím podmieneným prevedením obnovilo chuť a záujem žiakov o praktické overenie svojich vedomostí a zručností v teréne. Navyše však vyskúšalo fyzickú zdatnosť, ako aj intelekt a schopnosť riešiť najrozmanitejšie životné situácie.
Nechýbali hravosť a súťaživosť, ktoré urobili branné cvičenie pre žiakov nezabudnuteľne príťažlivým.
Mgr. M. Straková
 
Ráno o 8 .30 hod. sme šli hľadať indície ako v súťažnej hre Kľúče od pevnosti Boyard. Hneď na úvod sa nám nepodarilo nájsť prvú indíciu. Druhá indícia bola ukrytá v jednej starej studni. Tretia indícia bola ukrytá na značke hlavnej cesty. Predposledná indícia visela na strome a Lukáš sa odvážil ísť po ňu. Po poslednú indíciu sa rozbehli Lukáš, Marko, Rasťo ako šialenci. Posledná úloha bola zmapovať detskú ambulanciu . Na školský dvor sme prišli ako posledný.
Daniel Orlovský 8.roč.
 
Pripomenuli sme si
Žiaci našej školy si v utorok 9.septembra netradičným spôsobom pripomenuli Deň holocaustu. V dvoch veľkých skupinách si postupne pozreli veľmi krásny, veľmi ťažký a veľmi tragický film Život je krásny, ktorý sa bezprostredne dotýkal tragických udalostí odsunu a následnej likvidácie ľudí "rasovo menej čistých". Zvláštnosťou filmu bolo, že sa v ňom vôbec nestrieľalo (až na tragický záverečný výstrel kdesi za rohom), nekričalo, nebehalo a netiekla krv. Niektorým žiakom to možno aj chýbalo, ale hlavným poslaním deja filmu bolo poukázať na to, kam až môže skĺznuť nenávisť človeka k človeku. Verím, že už menej našich žiakov bude vyrývať do stoličiek hákové kríže a taktiež kresliť po tele nacistické symboly. Verím, že aj väčšina žiakov , ktorá miestami podriemkavala pre "nudnosť "deja, pochopila odkaz filmu pre generácie, ktoré nezažili zverstvá vojny. Verím, že aj krátka beseda s triednymi učiteľmi po skončení filmu umocnila a prehĺbila poučenie a pochopenie vojnových udalostí.
Mgr. Peter Illiáš