Mons. ThDr. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský, sa narodil 21. apríla 1904 v obci
Hrabské, okres Bardejov, ako druhé dieťa v rodine gréckokatolíkov Vasiľa Hopka a Anny, rodenej Petrenkovej. Rodičia mali ešte viac
deti ale tie skoro zomreli. Nažive zostala iba sestra Mária. Pokrstený bol 24. apríla 1904 v miestnom Chráme svätého Demetra,
mučeníka, o. Michalom Čisárikom, tamojším gréckokatolíckym administrátorom. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Otec bol aj
zvonárom v chráme v Hrabskom. Pri zvonení "proti búrke" ho 6. júna 1905, ako 28-ročného, usmrtil blesk. Vasiľova matka odišla v
roku 1908 do USA za prácou. Dve maloleté deti zverila svojmu otcovi, ktorého finančne podporovala. Prvého septembra 1910 začal
šesťročný Vasiľ navštevovať gréckokatolícku obecnú školu v Hrabskom. Keď mal osem rokov, vzal si ho k sebe matkin brat Demeter Petrenko,
gréckokatolícky administrátor v Olšavici. Ten umožnil Vasiľovi študovať v Prešove na Kráľovskom kat
olíckom gymnáziu (1915 - 1919) a na Slovenskom evanjelickom kolegiátnom gymnáziu (1919 - 1923), kde zmaturoval s
vyznamenaním. Mladý Vasiľ túžil zasvätiť svoj život kňazskej službe a rozhodol sa pre štúdium teológie. Preto v roku 1923 začal
študovať na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove, ktorú ukončil v roku 1928. Matka chcela, aby odišiel do USA, ale vtedy vážne
ochorel. Matkine peniaze na cestu do USA minul na lekárov. Neskôr na to spomínal: "Avšak toto všetko bola Božia vôľa, pretože
Pán Boh chcel, aby som zostal v rodnom kraji. "Pred Vianocami v roku 1928 sa začal modliť Deviatnik k Najsvätejšiemu Srdcu
Ježišovmu, čo vysvetlil takto: "Sľúbil som Pánu Bohu, že ak vyzdraviem, prijmem sviatosť kňazstva v celibáte. A na tento úmysel
som počas deviatnika prijímal svätú Eucharistiu." Na deviaty deň, ráno pred narodením nášho Pána Ježiša Krista, aj na prekvapenie
samotných lekárov, sa náhle uzdravil. Po tomto vyliečení požiadal biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM o kňazskú vysviacku
s tým, že ostáva v celibáte. Biskupa Gojdiča jeho rozhodnutie potešilo. Videl v tom Božiu vôľu, lebo práve pred niekoľkými dňami
dostal list od gréckokatolíkov z Prahy, žiadajúcich si kňaza, a to, podľa možnosti, Vasiľa Hopka. Dňa 3. februára 1929 v Prešove
bol Vasiľ Hopko vysvätený na kňaza. Primície mal 17. mája 1929 v Blažove. Potom bol ustanovený za administrátora Farnosti
Pakostov s tým, že služobne bol pridelený do Prahy, kde vtedy žilo veľa gréckokatolíkov z celého Československa. Neskôr, keď bola
erigovaná farnosť v Prahe a kanonicky ju potvrdila aj Svätá stolica, biskup P. P. Gojdič OSBM vymenoval Vasiľa Hopku za jej prvého
farára. Na pražskej fare pôsobil Boží služobník do 14. februára 1936, teda vyše sedem rokov. Po 22 rokoch ťažkej práce v USA
prišla za ním do Prahy jeho matka Anna a zostala s ním až do jeho uväznenia v roku 1950. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta
1941 bol špirituálom kňazského seminára v Prešove, kde sa venoval duchovnej formácii gréckokatolíckeho kňazskéh
o dorastu. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Po skončení druhej svetovej vojny, aj vďaka osobnej iniciatíve Božieho
služobníka Vasiľa Hopku, začal vychádzať mesačník Blahovistnik, ktorého bol prvým redaktorom.
Nová Česko-slovenská republika sa dostala postupne pod sovietsky boľševicko-ateistický totalitný vplyv.
Predvídajúc veľké nebezpečie, blahoslavený sídelný biskup Pavol P. Gojdič OSBM sa obrátil na Svätú stolicu, aby v nových
podmienkach dostal pre Prešovskú eparchiu auxiliárneho biskupa. Konal tak v nádeji, že tak sa bude dať účinnejšie čeliť rafinovanej
stalinistickej pravoslavizácii a následnej ateizácii v eparchii a že aspoň jeden z dvoch biskupov prežije prenasledovanie.
Týmto pomocným prešovským biskupom sa stal práve Boží služobník ThDr. Vasiľ Hopko. V nedeľu 11. mája 1947 ho na biskupa
vysvätil samotný sídelný biskup P. P. Gojdič OSBM. Spolusvätiteľom bol pražský arcibiskup ThDr. Jozef Beran. Na konsekrácii sa
zúčastnili aj slovenskí rímskokatolícki biskupi Jozef Čársky z Košíc, ThDr. Andrej Škrábik z Banskej Bystrice a ThDr. Róbert
Pobožný, kapitulný vikár z Rožňavy.
Svätý Otec Pius XII. vymenoval nového biskupa za titulárneho biskupa midilenského a pomocného biskupa prešovského.
Po komunistickom prevrate 25. februára 1948 sa začali sťahovať zlovestné mraky aj nad Prešovskou eparchiou. Od 1. júla 1949 mal
na pokyn Ústredného akčného výboru Slovenského národného frontu v Bratislave zastavený riadny mesačný profesorský plat, a to "pre
jeho negatívny postoj k ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu". Na základe uznesenia KV KSS v Prešove bola 27. marca 1950
nariadená izolácia obidvoch gréckokatolíckych biskupov. Bola to prvá izolácia katolíckych biskupov na Slovensku. Obaja Boží
služobníci vedeli dobre čítať "znamenia časov" a správne tušili, že sa blíži násilná a vykonštruovaná likvidácia Gréckokatolíckej
cirkvi v Česko-Slovensku.
Finále tohto diabolského komunistického plánu sa konalo v Prešove. V piatok 28. apríla 1950 bol v hoteli Čierny orol zinscenovaný
smutne známy tzv. Veľký sobor, na ktorom sa odhlasoval "manifest", ktorým bola zlikvidovaná Gréckokatolícka cirkev v
Československu. Ešte tej noci bol biskup Gojdič OSBM odvlečený do Nižnej Šebastovej a neskôr do Vysokých Tatier. Boží služobník biskup
ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom
kláštore v Hlohovci.
V Hlohovci bol biskup ThDr. Hopko 18. októbra 1950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951
oddelením Štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, strata
čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná krížová cesta Božieho služobníka po krutých,
neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím
ho 12. mája 1964 - "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" _ na 3 roky podmienečne prepustili. Počas väzenia, ktoré trvalo 13
rokov, 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, nedostatkom
stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory trvalo poznačili jeho zdravotný stav. Po prepustení žil až
do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stá
le ho sledovali príslušníci ŠTB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával Boží služobník síce funkciu svätiaceho
biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Jeho trest bol v rokoch 1968 - 1970 iba zrušený. Ako len orgány štátnej moci mohli a v čom sa
dalo, naďalej biskupa Hopku prenasledovali a robili naňho silné nátlaky, aby ho všemožne obmädzovali a strpčovali mu život.
Zaopatrený sviatosťami zomrel, ako sa uvádza aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia 23. júla 1976 v Prešove.
Pohrebné obrady za účasti ordinára Jána Hirku, rímskokatolíckych biskupov na Slovensku, kňazov a veriacich vykonal dňa 29. júla
1976 juhoslovanský gréckokatolícky križevacký biskup Joachim Segedi. Jeho telesné pozostatky boli uložené do krypty v
katedrálnom Chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou
potvrdená nadmerná prítomnosť jedu arzénu, ktorý podľa analýz musel byť v takom množstve podávaný po dlhý čas. Stal sa teda
mučeníkom pre vieru, pretože obetoval svoj život za Krista a za Cirkev Svoje biskupské heslo «Aby všetci boli jedno» vo svojej
biskupskej službe naplnil. Vo veľkej a ťažkej mučeníckej skúške s Božou pomocou obstál. V plnosti sa na ňom vyplnili Kristove
slová: «Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. Radujte sa a
jasajte,
lebo máte hojnú odmenu v nebi.» (Mt 5,11-12)
Sestra Zdenka Cecília Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Otec Pavol Scheling bol roľníkom a matka
Zuzana, rod. Pániková, sa venovala v domácnosti starostlivosti o jedenásť detí. Sestra Zdenka sa narodila ako desiata v poradí. Bola
pokrstená 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana jej dali vzornú náboženskú výchovu. Cecília si
skoro uvedomila, že Pán Boh ju pozýva, aby sa mu zasvätila v duchovnom povolaní. Svoje zasvätenie Pánu Bohu sa rozhodla urobiť v
Kongregácii Milosrdných sestier Svätého kríža. Po absolvovaní zdravotnej školy a po predpísanej rehoľnej formácii sa Pánu Bohu
natrvalo zasvätila 28. januára 1943 doživotnými rehoľnými sľubmi. Sestra Zdenka Schelingová pracovala v Štátnej nemocnici v
Bratislave najprv ako ošetrovateľka a neskoršie až do svojho zatknutia ako laborantka na röntgenologickom oddelení. Službu
chorým konala s radostným duchom, príkladnou obetavosťou a hrejivou láskou. Po politickej zmene v bývalom Česko-
Slovensku Komunistická strana začala predovšetkým od roku 1950 otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi. Rehoľná sestra
Zdenka sa vo februári 1952 podieľala na príprave úteku najprv jedného nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave a
potom 6 nespravodlivo väznených katolíckych kňazov z väzenia v Bratislave. Riskovala, aby ich zachránila pred veľkým utrpením a
nebezpečenstvom smrti. Útek kňaza z nemocnice bol úspešný, ale útek kňazov z väzenia sa nevydaril, ba ukázalo sa, že išlo o
pascu, ktorú zlomyseľne pripravila vtedajšia Štátna tajná bezpečnosť. Následne bola sestra Zdenka 29. februára 1952 zatknutá. Vo
vyšetrovacej väzbe musela zniesť neľudské vypočúvanie a kruté mučenie. Nakoniec bola 17. júna 1952 odsúdená za údajnú
velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Nespravodlivý trest si odpykávala postupne vo väzniciach v
Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a v Prahe na Pankráci. Sestra Zdenka od svojho zatknutia do posledných chvíľ svojho poz
emského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou aj zomrieť pre Boha a pre dobro Cirkvi a bez
akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Už v prvých mesiacoch väzenia sa u nej prejavili vážne zdravotné problémy, ktoré
sa postupom času ešte zhoršovali. Keď bolo takmer isté, že jej pre vážny zdravotný stav ostáva iba niekoľko týždňov života,
prepustili ju 16. apríla 1955 z väzenia.
Sestra Zdenka, vysilená väzením a ťažkou chorobou, prežívala posledné obdobie svojho pozemského života v Trnave, kde aj
nakoniec 31. júla 1955 zomrela. Pohreb sa konal 2. augusta 1955 v Trnave. Dnes je telo Božej služobnice sestry Zdenky pochované v
Podunajských Biskupiciach. Sestra Zdenka zavŕšila svoju pozemskú púť za Kristom vo vedomí, že "nik nemá väčšiu lásku ako ten,
kto položí svoj život za svojich priateľov" (Jn 15,13).
ThDr. Peter Vansač
Znova na futbal
V nedeľu 10. augusta sa začal nový ročník futbalovej súťaže v okrese Prešov. Našu obec zastupujú dve mužstvá, a to v II. A triede
dorastenci a v III. A triede mužstvo dospelých. V minulom ročníku skončil dorast na 8. mieste medzi 12 družstvami a dospelí na 5.
mieste medzi 11 družstvami. Našich futbalových priaznivcov by potešilo, keby si futbalisti v tomto ročníku umiestnenia vylepšili.
Toto je program jesennej časti aj s odohratými stretnutiami:
Dorast
10. 8. 2003 o 14.15 Kokošovce - Drienov 4 : 1
31. 8. 2003 o 13.15 Chmeľov - Drienov
7. 9. 2003 o 13.15 Ovčie - Drienov
14. 9. 2003 o 13.15 Drienov - SAFI Prešov
21. 9. 2003 voľno
28. 9. 2003 o 12.45 Drienov - Sedlice
5. 10. 2003 o 12.15 Záhradné - Drienov
12. 10. 2003 o 12.15 Vyšná Šebastová - Drienov
19. 10. 2003 o 11.45 Drienov - Kendice
Dospelí
17. 8. 2003 Drienov - Rokycany 5 : 2
24. 8. 2003 Kokošovce - Drienov 2:1
31. 8. 2003 o 16..30 Drienov - Ruská Nová Ves
7. 9. 2003 o 15.30 Lipovce - Drienov
14. 9. 2003 o 15.30 Drienov - Kométa Prešov
21. 9. 2003 o 15.00 Žehňa - Drienov
28. 9. 2003 voľno
5. 10. 2003 o 14.30 Haniska - Drienov
12. 10. 2003 o 14.30 Drienov - Tulčík
19. 10. 2003 o 14.00 Drienov - Chmeľov
26. 10. 2003 o 14.00 Hrabkov - Drienov
Hasiči dávajú o sebe vedieť
Dňa 7. septembra 2003 sme sa zúčastnili 2. ročníka hasičskej súťaže o Pohár starostu obce Žehňa, ktorý organizoval v spolupráci s
Dobrovoľným hasičským zborom Žehňa.
Súťaže sa zúčastnilo okrem domáceho družstva aj družstvo z Mirkoviec, Kokošoviec, Tuhrinej, Lesíčka, Červenice a naše hasičské
družstvo. Súťažilo sa v požiarnom útoku, pričom každé družstvo malo 2 pokusy a do celkových výsledkov sa zaratával len lepší
čas. Súťaž vyhralo profesionálne družstvo z Lesíčka skvelým časom 17,86 sek., druhé miesto obsadili Mirkovce a tretia bola Červenica. My sme
obstáli v kvalitnej konkurencii na piatom mieste s časom 41,66 sek. a jedným neplatným pokusom, kedy nám zlyhala technika. Aj keď
sme sa cítili na lepšie umiestnenie ako na piate miesto, predsa sme neodchádzali sklamaní, pretože našim hlavným cieľom bolo z
chuti si zasúťažiť.
Samotná súťaž mala dobrý kredit, pretože o samotnú súťaž ale aj o kultúrny program bol veľký divácky záujem.
Po skončení súťaže a vyhlásení výsledkov nasledoval bohatý kultúrny program, o ktorý sa postaral miestny ľudový súbor a po tomto
programe nasledovala diskotéka, ktorá trvala neskoro do noci.
Matúš Jurko, člen DHZ Drienov
Humus a záhradkárenie
Počas môjho cestovania po Slovensku som si všimol, že mnohí majitelia záhrad vyhadzujú rôzne organické odpadky, či rastlinné
zvyšky do smetí. To isté môžeme pozorovať aj v Drienove. Odvážanie týchto organických odpadkov stojí obecný úrad veľa peňazí,
zatiaľ čo obsah humusu v záhradách sa znižuje, čo je veľkým problémom aj v slovenskom poľnohospodárstve.
Vyriešiť tento problém si vyžaduje rešpektovanie prirodzeného zákona návratu podľa, ktorého všetko čo vzišlo či vyrástlo z pôdy
má sa vrátiť naspäť do pôdy, aby sa v procese rozkladu pôda obohatila o humus a minerálne látky.
Zelenina a ovocie, ktoré rastú v pôde bohatej na humus sú oveľa odolnejšie voči chorobám a škodcom ako tie, ktoré rastú v pôde
chudobnej na humus. A zase potraviny vypestované v pôde bohatej na humus podporujú naše zdravie oveľa efektívnejšie ako
potraviny vyprodukované v pôde chudobnej na humus.
Niektoré organické zbytky ako napr. pokosená tráva či odrezky zo živého plota môžu sa vrátiť do pôdy tak, že ich použijeme na
mulčovanie ovocných stromov a zeleniny. No zbytky chorých rastlín či čreva zo zabitej sliepky by sa mali najprv dostať do kompostu
a až po dôkladnom prehnití sa môžu použiť ako organické hnojivo v záhrade.
Ďalšou veľkou výhodou vysokého obsahu humusu v pôde je, že sa zvýši kapacita pôdy prijímať a udržiavať dažďovú vodu, čo je veľmi
dôležité na zmierňovanie účinku sucha. Jeden rok môj nebohý otec zasadil zemiaky v záhrade do “dolkov” a každý zemiak prikryl
lopatou kompostu. Ten tok bolo sucho, ale otec mal uspokojivú úrodu zemiakov. Organickí farmári v Ghane sú úspešní aj keď ich
plodiny sú vystavené 5-týždňovému suchu, zatiaľ čo plodiny na ostatných farmách sú často úplne zničené suchom.
Bolo by veľmi, veľmi užitočné keby každý dom v Drienove mal kompostový záchod, ktorý by umožnil ľudom vracať ľudské
výkaly do pôdy vo forme kompostu. Kompostový záchod pozostáva z dvoch komôr v zemi. Jedna komora sa používa asi 6 až 12
mesiacov a potom sa používa druhá komora. V priebehu 6 až 12 mesiacov sa výkaly v prvej komore rozložia na kvalitný kompost.
Kompostový záchod nevyžaduje vodu. V Ghane používam kompostový záchod, ktorý mi pomáha usporiť veľké množstvo vody,
ktorú som používal na zavlažovanie záhrady. V dnešnom svete je každým dňom menej a menej vody a tak splachovacie záchody sa
budú používať menej a menej.
V dnešnom svete zažívame nehoráznu degradáciu životného prostredia, a preto by sme mali pomáhať jeden druhému ekologicky
myslieť aj konať. Toto by sa malo odzrkadľovať nielen v každej škole ale aj v každej domácnosti, v každej záhrade a na každej
farme. Každá škola by mala naučiť žiakov produkovať, používať a ceniť si kompost pre udržiavanie úrodnosti pôdy.
Ing. Albín Korem