Výstava plodov z našich záhrad a polí sa konala v poslednú septembrovú nedeľu. Bol to jej tretí ročník a čakali sme , že záujem o vystavovanie bude aspoň taký
veľký ako doposiaľ. Ale trocha sme sa pomýlili. Záujem divákov síce bol, ale tak sa zdá, že nik nedonúti nášho spoluobčana, aby sa sám pochválil plodmi svojej
práce a poprípade zožal za to obdiv nás ostatných. Bez aktivity občanov sa takéto výstavy organizujú veľmi ťažko. A pritom sa určite v každej domácnosti nájde
niečo mimoriadne z tohto sortimentu.. O to väčšia vďaka patrí tým, ktorí nečakali na to, že organizátori vysliedia, čo majú v záhradách a komorách a sami prišli ,
doniesli a dokonca pomohli naaranžovať exponáty ako napr. pani V. Straková alebo pán Kišš so synom. K stálym prispievateľom patria pani M. Ivanová, Kojnoková,
Bendíková, Očenášová, pán Kazimír, niekoľkí Jurekovci a pár ďalších. A tak sme mohli vidieť obrovské tekvice, krásne veľké farebné papriky, ale i drobné ozdobné
papričky neobvyklého tvaru, štvorkilovú kapustu, učebnicovú kukuricu, mnoho druhov fazule, nádherné obrovské kvety georgíny, ozdobné tekvičky a kukuričky, celé
ovocie vo fľaši s alkoholom atď. Osobitnému záujmu sa tešili unikátne výtvory prírody, a to najmä zemiaky a mrkva v takej podobe, že naša fantázia si prišla na svoje.
Najmä mládež bola ochotná popustiť jej uzdu a napísať na priložený papier, čo jej unikátny tvar zeleniny pripomína. V tom istom zemiaku niekto videl krtka, iný delo,
myš, hlavu kravičky, slona, zajaca, bratranca Eata, formulu, či vodovodný kohútik. Zaujímavo poobtáčané korene mrkvy okomentoval niekto ako "Láska je láska", iným
pripomínali prsty, štvornožku, ale aj záhadné "2+2".
Určite by sme v Drienove dokázali urobiť takúto výstavu na vyššej úrovni. Veď sme veľká obec a naši ľudia od skorej jari do mrazov doslova žijú prácou v záhrade,
tak prečo sa nepotešiť jej výsledkami aj takýmto spôsobom? Chcela by som veriť, že ak sa tí, ktorí toto podujatie organizujú nedajú znechutiť, tak o rok budú
výstavné priestory praskať vo švíkoch a zvedaví diváci budú odchádzať nadšení z vydarenej akcie. Mali by sme to chcieť všetci, veď to robíme pre seba.
Helena Vancová
Oblastná výstava psov plemena nemecký ovčiak
Naša obec sa dňa 16. septembra stala dejiskom oblastnej výstavy nemeckých ovčiakov. Účastníkov výstavy privítal štadión TJ Drienov a areál Kynologického klubu
Drienov za veľmi nepriaznivého daždivého počasia. Ale ani toto neodradilo skalných vystavovateľov. Prihlásených bolo 112 zvierat. Výstava bola zahájená o deviatej
hodine. Organizátori privítali rozhodcov a hostí a potom už boli hlavnými hercami zvieratá. Do kruhov nastúpilo 81 ovčiakov. Posudzovateľmi boli naslovovzatí odborníci -
v triedach psov pán Ján Sudimák a v triedach súk pán Jiří Zavadilík.
Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že sa posudzujú triedy : dorast psy a dorast suky, mladé psy a mladé suky, dospievajúce psy a dospievajúce suky, dospelé
psy a dospelé suky. Víťazné psíky boli zo Šamorína, Popradu, Lučenca, Košíc, Veľkého Bielu, Seliec, Galanty a Námestova. Okrem jednotlivých tried sa
posudzovala najlepšia suka oblastnej výstavy, ktorou sa stala JESSIE z Lintichu, majiteľky R. Chlebanovej zo Seliec. Víťazom oblastnej výstavy sa stal
najperspektívnejší pes RINGO Pet-Keram, majiteľa Z. Palsovicsa z Veľkého Bielu.
Poďakovanie patrí hlavnému sponzorovi firme AKVARIUM KOBOLKA, ktorá prispela svojimi výrobkami a reklamnými predmetmi a ďalším sponzorom - STEEL TRANS
Košice, PLASTT Ličartovce, OcÚ Drienov, MARKA Drienov, Chovná stanica Haus Galli a hlavne členom Kynologického klubu Drienov, ktorí odviedli nesmierny kus
práce pri realizácii výstavy. Úroveň výstavy značne ovplyvnilo počasie a tým, ktorí sa zúčastnili výstavy chcem touto cestou poďakovať za predvedené výkony,
rozhodcom za veľmi korektné a objektívne posudzovanie. Podľa názoru zúčastnených ani zlé počasie nemohlo pokaziť dojem o veľmi vysokej úrovni podujatia. To
nás teší a zaväzuje. Prajem všetkým majiteľom predvedených zvierat veľa úspechov na ďalších kynologických akciách.
Milan Polák, Kynologický klub Drienov
Spomienky
Píše sa rok 2001. My starší sme si to ani neuvedomili a dožili sme sa tretieho tisícročia. Prešlo to všetko ako veľká voda. Teraz si už len spomíname na časy našej
mladosti a na to, čo sme všetko prežili. Čo je to 60 - 70 rokov v histórii ľudstva? Nie veľa, ale práve naša generácia prežila veľké zmeny. Prvú Československú
republiku, Slovenský štát , socializmus a teraz opäť demokraciu. Za predvojnovej republiky a cez vojnu sa žilo oveľa chudobnejšie, ale zato pomalšie a pokojnejšie.
Život neplynul tak rýchlo, mali sme na seba viac času a žili sme družnejšie ako teraz. Boli sme odkázaní jeden na druhého. Nemali sme rádiá, televízory ani iné vymoženosti techniky,
ako majú mladí teraz. Poznali sme sa navzájom lepšie.
Chcem vám preto opísať, ako sa tu žilo, keď boli našimi spoluobčanmi ľudia židovskej národnosti. Vyčítalo sa im, že medzi nimi boli samí úžerníci, krčmári, fiškáli
a podobní páni. Lenže sami si musíme priznať, že náš národ bol málo vzdelaný. Veľa ľudí nevedelo ani písať a čítať. Oproti tomu v židovských rodinách všetko
študovalo. Lekári - Židia, advokáti - Židia, podnikatelia - Židia, i veľkostatkári boli skoro všetci Židia. To len preto, že naši ľudia by toho v tej dobe neboli schopní. Nemali tú
možnosť, hoci mnohí boli veľmi nadaní a chceli študovať. Lenže náš spôsob života a najmä chudoba tomu bránili. Ak sa chudobnejší rodičia rozhodli dať dieťa
na štúdiá, skoro určite prišli o majetoček, lebo všade bolo treba platiť, a to si nemohli dovoliť. Takže štúdium si mohli dovoliť iba deti z úradníckych a tzv.
"panských" rodín. A toto bol vlastne dôvod, prečo to boli väčšinou Židia.
So Židmi, ktorí žili v Drienove sa dalo dobre vychádzať. Mali sa väčšinou lepšie ako ostatní ľudia, a to vzbudzovalo u niekoho závisť. Závisť však ešte nikdy
nikomu nepomohla. Mali sme sa radšej od nich naučiť obchodovať, lebo oni to vedeli. Bolo by sa nám to zišlo i teraz, keď sa mnohí naši ľudia dostali k majetkom.
Prvoradou snahou bolo, aby to na nich bolo vidieť - najdrahšie autá, vily... Nemám nič proti tomu, ale nadobudnutý majetok by sa mal zveľaďovať a nie rozkradnúť a
zničiť. Ale, odbočila som.
Chcela by som vám porozprávať o jednej židovskej rodine, ktorá tu v Drienove pôsobila a o jej vzťahu k dedinskej chudobe. Správcom drienovského veľkostatku bol
bohatý Žid Schwarz. Veľkostatok patril grófovi Andrassimu z Krásnej Hôrky. Vlastný majetok mali Schwarzovci v Šarišských Bohdanovciach. Na veľkostatku
pracovalo veľa zamestnancov. Ako vravievali naši starší ľudia, správca k nim bol vždy veľmi dobrý. Nik neodišiel od neho naprázdno, ak ho v núdzi prišiel prosiť o
pomoc. Hoci bol Žid, svojim zamestnancom dával na Vianoce - kresťanský sviatok - darčeky. Raz sa stalo, že jednému zamestnancovi - Lizákovi - zomrela manželka
a ostali po nej štyri malé deti. Vtedy sa postaral o túto rodinu takým spôsobom, že platil jednu ženu, ktorá sa starala o deti a daroval im kravu, ktorá sa kŕmila na
veľkostatku, aby mali mlieka a boli zdraví. Bol to spravodlivý a láskavý muž. Myslím si, že preto, že bol taký spravodlivý, Pán Boh jeho rodinu požehnal a odmenil.
On sám zomrel ešte pred prenasledovaním Židov, takže sa nedožil toho nešťastia, čo na nich prišlo. Ale mal dvoch synov a jednu dcéru a tí všetci, ba ešte i
staručká matka sa zachránili a dožili slobody. Povrávalo sa, že ju zachránili nejaké rehoľné sestry v Košiciach. Rozprávalo sa ešte, že keď sa po vojne prišiel nejaký
člen rodiny pozrieť na kaštieľ do Drienova, našiel ho zbúraný a rozkradnutý. Len jeden vysoký komín ostal stáť. Ten už tých, čo búrali a rozkrádali nezaujímal. A práve tam vraj
boli zamurované cennosti, ktoré vlastnila rodina. Pri hľadaní mu pomáhali Lizákovi synovia, tí chlapci, ktorým pomáhal a živil ich starý pán Schwarz.
Málokto vie, že v Drienove bola dielňa na vypaľovanie krásnej modranskej keramiky. Dielňa patrila dcére pána Schwarza. Otec jej platil majstra, ktorý tu býval a
dokonca sa oženil s Drienovčankou. Hlinu na vypaľovanie vozili z Modry. Robili sa tu krásne veci. Lenže niektorým našim ľuďom také veci nehovorili nič. Potrebovali
len materiál na murovanie svojich domov, okná, dvere, kachle - všetko poodvážali, zostal len čierny komín a tá pec , čo ich nezaujímalo. Vedelo sa , ktorí ľudia to
robili, ale neprinieslo im to požehnanie. Ich chovanie bolo vo veľkom rozpore s chovaním správcu Schwarza, hoci Žida. Nechcem súdiť nikoho, ani mi to neprináleží,
ale ak sa hrdo hlásime k tomu, že sme kresťania - katolíci, mali by sme sa zamyslieť nad tým, že nie slová a pýcha nás spasí, ale dobré skutky, ktoré v živote
urobíme.
Aurélia Petrová
Zmeny majiteľov
V minulom roku - poslednom roku 20. storočia, sme sa často pozerali do minulosti a pripomenuli si isté udalosti, ktoré po čiastkach menili situáciu ľudskej
spoločnosti.
Asi každému je jasné, že majiteľ alebo vlastník je ten, kto niečo má, čiže vlastní. Voláme to majetok - vlastníctvo a to môže meniť majiteľa - vlastníka. Keď sa to
deje podľa zákona, je to v poriadku, ak nie, je to krádež. V priebehu 20. storočia sa v našej spoločnosti udialo niekoľko zmien majiteľov nehnuteľného majetku a
to: polí, lesov, stavieb, tovární a i.
Od stvorenia sveta patrila celá zem, voda a vzduch Bohu Stvoriteľovi. Kde sa človek usadil, všetko bolo jeho. Situácia sa zmenila, keď sa utvorili organizované
spoločenstvá - štáty. Vtedy si začala na všetko živé aj neživé nárokovať hlava organizácie, spolku či štátu. Títo majitelia dávali svojim verným a zaslúžilým
bojovníkom za odmenu do vlastníctva rozľahlé pozemky, lesy, ba i celé obce s ich obyvateľmi. Tak tomu bolo až do zrušenia nevoľníctva do konca 18. storočia,
kedy akoby pod vplyvom francúzskej revolúcie 1789 dostali zemepáni od štátnej moci nielen radu, ale i príkaz urobiť zo svojich poddaných niekoľko malých zemanov -
sedliakov. Tak sa aj na našom území v Rakúsko - Uhorsku z oslobodeného poddaného stal sedliak. Do vlastníctva dostal stavebný pozemok asi 30 x 80 metrov a 8
kusov pozemkov na rôznych miestach chotára vo výmere asi 14,5 hektára. Tento majetok sa vtedy volal "orek" a majiteľ "orečný gazda". Z ostatných poddaných sa
stali slobodní občania a zemepán im musel za ich prácu platiť - väčšinou v naturáliách.
Ďalšia zmena nastala po 1. svetovej vojne a vytvorení prvej Čsl. republiky. Vtedy pod vplyvom októbrovej revolúcie v Rusku bol vládou vydaný zákon, ktorým bol z grófskych
pozemkov dedinskej chudobe prisúdený do vlastníctva stavebný pozemok a aspoň 1 hektár poľa a príslušný diel lesa. Nazývalo sa to parcelácia.
Po vzniku Slovenského štátu 1939 prijala jeho vláda po vzore hitlerovského Nemecka zákon proti Židom. Tento zákon ich zbavil ich pozemkov, fabrík, obchodov a iného
majetku a dával ich svojim verným do vlastníctva. Hovorilo sa tomu arizácia. Po 2. svetovej vojne 1945 bola arizácia zrušená a majetok sa vracal pôvodným majiteľom,
pokiaľ ostali živí.
Po roku 1948 sa podľa sovietskeho vzoru začala raziť myšlienka, že všetko patrí všetkým. V dôsledku toho prešiel všetok zvyšný grófsky a veľkostatkársky
majetok nad 50 hektárov, všetky továrne a fabriky do vlastníctva štátu - celého národa a súkromné podnikanie bolo zakázané. To bolo znárodnenie.
Tento stav trval až do tzv. nežnej revolúcie 1989, keď revolucionári zatratili vládu komunistov - totalitu. Za totality poštátnené pozemky, lesy, budovy vracali pôvodným
majiteľom. Volalo sa to reštitúcia. Vlastníci pôdy si mohli z poľnohospodárskych družstiev zobrať svoj majetok - pôdu. Družstvá sa tým oslabili. Vládna strana za
lacný groš umožnila predaj štátnych podnikov do súkromného vlastníctva svojim priaznivcom. Dnes sa to nazýva privatizácia. Za 4 roky sa tak sprivatizoval takmer
všetok národný majetok a napriek tomu v štátnej pokladnici nie sú finančné prostriedky pre školstvo , zdravotníctvo, poľnohospodárstvo... Niektorí ľudia tvrdia, že
peňazí niet preto, že sa kradne. Tí istí to tvrdili aj za totality, lenže vtedy sa to nevyvážalo za hranice ako dnes.
Ak si to zhrnieme, tak môžeme konštatovať, že ten istý čin má v každej dobe iné meno.
Anton Džombák
Pán starosta, na slovíčko!
Pán starosta , čo môžete povedať o výstavbe materskej školy v rozostavanej budove pri fare?
Rozostavanú budovu MŠ predalo predchádzajúce vedenie obce firme GEMOR FASHION . Od tejto firmy ju kúpila gréckokatolícka cirkev. Cirkev ako vlastník teraz
zabezpečuje a financuje jej prestavbu. Prvé krídlo budovy je rekonštruované na 2 triedy MŠ. Kolaudácia tejto stavby bola uskutočnená 23. októbra 2001. Premiestnenie
detí zo starej budovy fary do nových priestorov a rozhodnutie o tom, či to bude škôlka štátna alebo cirkevná je predmetom rokovaní medzi Okresným úradom v Prešove
- odborom školstva ako zriaďovateľom škôlky a cirkvou ako vlastníkom budovy. Očakávam, že budú zohľadnené názory občanov obce. V každom prípade chcem
poďakovať Dr. Sabolovi, že zabezpečil finančné prostriedky na dokončenie budovy. Zároveň sa dalo do poriadku aj okolie stavby a všetci sme si vydýchli, pretože v
predchádzajúcich rokoch to bola doslova nebezpečná zóna. Týmto šľachetným činom pomohol obci vyriešiť dlhoročný problém. Ako prvé budú mať z toho osoh
naše deti. Preto treba celú vec riešiť citlivo a obozretne, aby sme sa o nejaký čas mohli tešiť na celú zrekonštruovanú budovu.
Aj keď výpadky elektriny pôsobili našim občanom občas problémy, výsledky práce elektrikárov sú viditeľné. Bude generálna oprava elektrickej
nízkonapäťovej siete urobená v celej obci?
V piatom čísle občasníka som povedal, že rozsah generálnej opravy elektrickej siete v obci, ktorú vykonávajú Vsl. elektrárne závisí od dostupnej výšky finančných
prostriedkov. Dnes môžem povedať, že hlavné práce budú v celej obci ukončené do konca októbra 2001. Súbežne s týmito prácami robíme z rozpočtu obce opravu
verejného osvetlenia a obecného rozhlasu. Na ulici Osloboditeľov boli namontované nové 70 W svietidlá už podľa zámeru o celkovom rozvoji centra obce. V novembri
skompletizujeme verejné osvetlenie v celej obci.
Spadajú stavebné práce pred budovou bývalého kina do zámerov rozvoja centra obce?
Áno. Naša obec má bohatú históriu a je dosť veľká na to, aby sa jej rozvoj uberal k vybudovaniu centrálnej zóny na spôsob malého námestia . Sú na to vytvorené predpoklady dané
dominantnými stavbami: kostolmi, farou, základnou školou, budovou Jednoty a bývalého kina po jej prestavbe. Pre tento zámer, ale i kvôli bezpečnosti chodcov je
potrebná prestavba hlavnej križovatky a premiestnenie zastávok SAD. S rekonštrukciou rímskokatolíckeho kostola sa už začalo. Oporný múr pred budovou bývalého
kina má stabilizovať budovu a zároveň vzniklo verejné priestranstvo dostatočne veľké na otáčanie autobusov a premiestnenie zastávok autobusov od budovy Jednoty a
z križovatky. Sústredenie zastávok na jedno miesto uľahčí cestujúcim orientovať sa v autobusových spojoch a zvýši ich bezpečnosť. Autobusové spoje z Košíc do
Šarišských Bohdanoviec budú zachádzať na novú centrálnu zastávku. Verím, že pre tieto zámery, vrátane dobudovania oporného múra, bude dostatočné pochopenie a podpora
občanov.
Pri tejto príležitosti prosím občanov o návrhy na stvárnenie prístrešku zastávky SAD, prípadné umiestnenie novinového stánku a celkové doriešenie priestranstva.
Poinformujte nás, prosím, o ďalších prácach v obci.
V budove obecného úradu boli vymenené kotly ústredného kúrenia s finančnou podporou 90 000 Sk z Ministerstva financií SR. Do obecnej studne v osade bola
namontovaná nová pumpa. Pred dom pána Šišku na ul. Osloboditeľov bolo namontované zrkadlo na sprehľadnenie zákruty štátnej cesty. Len aby sme ho predčasne
nezničili. Má slúžiť na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky na tomto úseku a nie je to lacná záležitosť. Na odstránenie nebezpečného úseku cesty v zákrute
pred domom p. Faguľu (Žižkova ul.), kde v zime dochádzalo k namŕzaniu povrchovej vody stekajúcej zo Záhradnej ulice sme vybudovali odvodňovací rigol. Vyčistili
sme cintorín. Problém nefunkčného rigolu na Okružnej ulici sme začali riešiť vyčistením a prebudovaním priepustu popod cestu. Situáciu na tomto úseku komplikujú
zemné inžinierske siete (plyn a telefón). Žiaľ, musím povedať i to, že počas prác nám niekto ukradol železnú rúru z priepustu. Ale nikto nič nevidel a o ničom nevie.
Je to podobné ako s vývozom odpadu do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa stále zapĺňajú trávou a konármi. Kladiem si otázku, či je nádej, aby sme pochopili,
že toto sa deje na úkor nás všetkých a že všetci na to len doplácame.
Stolný tenis - sezóna 2000 - 2001
Stolnotenisový oddiel Drienov sa ako jediný z celej našej Toryskej doliny od Prešova dole už po mnohé roky zúčastňuje Majstrovstiev okresu Prešov. Do ročníka 2000
- 2001 sa prihlásilo pätnásť družstiev z celého prešovského okresu. Hralo sa systémom: jeseň - každý s každým, jar sa rozdelila podľa umiestnenia z jesene -
prvých osem o postup do 3. ligy, ďalších sedem o umiestnenie v tabuľke. Naše mužstvo nastúpilo v zostave Cyril Sabol, Peter Marko, Martin Kmec, Juraj Sabol, Jozef
Staško. Kým iné oddiely sa posilnili o hráčov z oddielov z vyšších súťaží, ktoré sa kvôli finančným problémom rozpadli, náš oddiel sa v priebehu súťaže značne
oslabil, pretože Martin Kmec sa dlhodobo zranil na futbale a Jozef Staško sa z dôvodu pracovného zaneprázdnenia nemohol pravidelne zúčastňovať majstrovských
zápasov. Aj napriek týmto problémom sme obsadili v "B" skupine 3. Miesto, keď Šarišská Poruba "A" získala 42 bodov, druhý Bzenov 40 bodov a náš oddiel 35 bodov.
Túto sezónu sme sa opäť prihlásili do Majstrovstiev okresu Prešov. Zmenil sa však systém vylosovania súťaže. Keďže sa do tohto ročníka prihlásilo 16 mužstiev,
rozdelila sa okresná súťaž na dve skupiny - 4. a 5. ligu po osem družstiev podľa umiestnenia v minulom ročníku. Samozrejme, že podľa umiestnenia sme sa
dostali do 5. ligy.
V tomto súťažnom ročníku sa zmenil i hrací systém. Namiesto 21 bodov sa hrá len do 11 bodov, avšak nie na dva víťazné sety, ale na tri, takže zápas sa musí
skončiť 3 : 0, 3 : 1, 3 : 2. Loptička sa nepodáva po 5 podaniach, ale sa strieda po 2 podaniach. Je to dosť veľká zmena hlavne pre starších hráčov. Zmenila sa tiež
veľkosť loptičky z pôvodnej 38 mm na 40 mm, ktorá je troška pomalšia, čo je zase výhoda pre starších hráčov.
V rámci nášho oddielu pôsobí aj stolnotenisový krúžok žiakov základnej školy, ktorí každý rok hrajú turnaj o majstra školy. V minulom ročníku tento titul v kategórii
chlapcov získal Martin Čajkovský pred Marekom Timkom a Lukášom Strakom.. V kategórii dievčat vyhrala Jana Nemcová pred Zuzanou Kazimírovou a Ľudmilou
Nemcovou.
Cyril Sabol
Z histórie Drienova
Mongolský vpád na naše územie v roku 1241 a následné plienenie vyvolal potrebu výstavby obranného systému krajiny. Z obdobia 13. storočia pochádzajú mnohé
veľké i malé hrady , ktorých úlohou bolo zastaviť prípadný nový útok mongolských vojsk.
Podľa niekoľkých publikácií, ktoré sa zaoberajú históriou toryskej doliny (autori Varsik, Polla, Uličný) boli veľmi pravdepodobne práve na tento účel postavené
šľachticmi Abovcami z Drienova koncom 13. storočia dva obranné hrádky, v dobových listinách zapísané pod názvom "castum Somos, Somus", čiže hrad Drienov.
Ruiny prvého z nich sa nachádzajú severozápadným smerom nad obcou Kysak. Pozostatky tohto kamenného hradu sa podarilo identifikovať a lokalizovať
Ferdinandovi Uličnému. Vychádzajúc z listín Spišskej kapituly z rokov 1335 a 1378 a Jágerskej kapituly z roku 1337 ich stotožnil s hradom Drienov. V jednej z listín sa
spomína, že drienovskí šľachtici mali v Kysaku zemepanskú kúriu a že dedina Kysak leží pod hradom Drienov. Hrad bol v rukách Abovcov ešte i v 15. storočí. V roku
1470 rodina vymiera a majetky sa stávajú kráľovskými.
O tom , kedy presne hrad vznikol a kedy zanikol písomné správy nehovoria. Prvá zmienka o hrade je v listine z roku 1300, v ktorej je spomenuté spoluvlastníctvo hradu
zo strany myšlianskeho prepošta Michala, ktorý pochádzal z drienovskej vetvy Abovcov. B. Varsik kladie výstavbu hradu medzi roky 1289 - 1297.
Hrad sa nachádzal na pozdĺžnom skalnatom chrbte, ktorý sa zvažuje severovýchodným smerom. Samotné hradisko bolo chránené tromi šijovými priekopami 13 až
19 m širokými (dodnes majú hĺbku 6 až 12 m). Keďže sa v jednej z listín spomína vonkajší a vnútorný hrad, je zrejmé, že existovalo pravdepodobne i drevené
opevnenie predpolia hradu. Vlastný vnútorný hrad sa nachádzal na najvyššom juhozápadnom výbežku skalného masívu na 66 m dlhej a iba 10 až 12 m širokej
ostrožine. Na najvyššej okrajovej časti skalného plató stála pôvodne okrúhla obranná veža s priemerom okolo 7,5 m. Na severovýchodnej strane skalnej vyvýšeniny,
tesne nad treťou priekopou, ktorej dno leží v hĺbke asi 12 m pod úrovňou hornej plošiny, bola menšia palácová stavba s rozmermi 10 x 8 m s podpivničením.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Južne od palácovej stavby sa rysuje menší objekt s rozmermi 7,5 x 5 m, ktorý mal pravdepodobne
obytný charakter. Prístupová cesta viedla z východnej strany a špirálovito obiehala celý hrad. Vstup do areálu hradu sa nachádzal na západnej strane, viedol cez tretiu
šijovú priekopu, ktorá bola uzatvorená múrom so vstupnou bránou. Na horné nádvorie sa pravdepodobne vychádzalo po drevených schodoch. Príkra prístupová cesta bola z
vonkajšej strany spevnená oporným múrom.
Hrad pravdepodobne zanikol pred koncom 15. storočia pod vplyvom vymretia rodu.
V budúcom čísle sa vyberieme na miesto, kde stál ďalší obranný hrádok, ktorý niesol názov Drienov.
Stretnutie na "Balandze"
Motto: Pohybujú sa rúčky na hodinkách. Život je krátky, ale kým tu sme na slnečnom svete, dni sú jak sviatky...
Dňa 29. septembra o 13. hodine si v Drienove na Balandze (starý názov budovy - dnes Klubu dôchodcov) dojednali stretnutie bývalí spolužiaci drienovskej osemročenky,
ročníky 1940, 41, 42.
Z tridsiatich, ktorí spolu končili školu sa teraz zišli dvadsiati. Dvaja spolužiaci sú už, žiaľ, mŕtvi. Privítali medzi sebou svojho triedneho učiteľa pána Pavlíka s
manželkou, ktorá tiež bola ich učiteľkou. Navzájom sa obdarovali kvetinami. Žiaci učiteľov, ale i učitelia žiakov, pretože mnohí z nich v tomto roku oslávili svoje
šesťdesiate narodeniny. Niet pochýb, že to bolo po rokoch krásne a dojímavé stretnutie. Iste bolo na čo spomínať. Po spomienkach prišiel na rad spev a zábava. Ing. Albín Korem,
pricestoval na stretnutie až z africkej Ghany a prekvapil spolužiakov tým, že sa obliekol do originálneho ghanského odevu. Pri pohostení, ktoré si sami pripravili, si vo
výbornej nálade posedeli dlho do noci. Dúfajme, že sa takto stretnú ešte neraz.
A motto pokračuje: ... bohatstvom je všetko , aj ten žiaľ, aj úsmev tajne zakrývaný vráskou, aj slza matky. A hodno žiť a Boha chváliť hlasite: žiješ, aby si miloval.
Podľa rozprávania pani Vierky Pavúrovej
Celoslovenská prehliadka organistov
IV. Gorazdove organové dni, Dudince 2001
21. a 22. septembra 2001 boli Dudince strediskom celoslovenského stretnutia organistov. Drienovskú pobočku základnej umeleckej školy tu reprezentovala Mgr. Natália
Štefanková, ktorá sa predstavila skladbami Zippoliho, Boelyho a Pachelbela. Predniesla ich vyrovnane , muzikálne a precízne. A keďže každý organ má svoje špecifiká - teda na
každom organe sa hrá ináč, aj tento problém zvládla bez ťažkostí.
Poslaním podujatia je zvyšovať umeleckú a interpretačnú úroveň organistov, vytvárať priestor pre vzájomné stretnutia, výmenu skúseností a prezentáciu organistov.
Prehliadka prináša možnosť konfrontovať výkony organistov i z pohľadu odborníkov, usmerniť ich činnosť a umelecký rast.
Prehliadka mala nesúťažný charakter. Vystúpenia boli sledované odbornou komisiou, ktorú tvorili profesori VŠMU a Bratislavského konzervatória. Výkon Natálie
Štefankovej bol hodnotený ako druhý najlepší. Takéto hodnotenie je veľkou vzpruhou a inšpiráciou do ďalšej mravčej práce, pretože za každou skladbou treba presedieť
niekoľko desiatok hodín za organom.
Zuzana Marcinová
Dva žabi
Z rusinskej bájky preložil a upravil Anton Džombák
Pri jarečku, na brižečku dva žabi šedzeli.
Volovi, co še tam pas, mu rost zavidzeli.
Jaki tot vol preveľiki, mladša povedzela.
Tiež bim taka mohla bic, starša doložela.
Mohla bi som taka bic, to ľem treba znac,
No, ľem pater, jaka budzem, ket še začnem naduvac.
Tak še dluho naduvala, co aš calkom spuchla,
Pokeľ jej skura trimala, potim še rozpukla.
Z totej bajky i ľudzom poučic še treba,
Že chto še barz naduva, ta pukne jak žaba.
Bo to aňi čľoveka tjež ňerobi vzduch,
Ľem ho robi i povznaša jeho dobri duch.
Šicke ľudze z teho maju poučene,
Že naduvac še možu ľem duše gumene.
Myšlienky
Autorka neznáma
"Drž" sa nad hladinou dovtedy, pokiaľ sa neutopíš.
"Chcieť" niečo vedieť je ľahké, ale dá ti to prácu, kým sa to naučíš.
"Nerozumnosť" znamená nevedomosť o tom, že si hlúpy.
"Pri výbere priateľov" by bolo najlepšie opýtať sa bývalých priateľov našich nových priateľov, čo sú zač.
"Spojiť dušu so životom" je problém, lebo v ňom nemá často priestor.