Drienovský občasník roč. III č. 6 z 21. 10. 2002

Jeden do nálady

Pár týždňov po svadobnej ceste natešene hovorí mladomanželka manželovi:

"Miláčik môj, budeme traja!"

"Naozaj? Si si tým úplne istá?" jasá mladý muž.

"Som si celkom istá. Tento týždeň sa k nám prisťahuje mamička!"

 

 

Ako dopadli voľby do parlamentu v Drienove

Počet platných odovzdaných hlasov : 1. okrsok 522, 2. okrsok 500

Hlasovanie podľa politických strán:

 

Strana   číslo   1.okrsok   2.okrsok   Spolu   Výsledné poradie

Strana zelených na Slovensku 1 6 10 16 11.

Sl. demokrat. a kresť. únia 2 109 60 169 2.

Strana za demokrat. práva občanov 3 1 0 1 18.

Strana demokratickej ľavice 4 7 9 16 11.

SMER 5 48 58 106 5.

Hnutie za demokratické Slovensko 6 90 120 210 1.

Občianska konzervatívna strana 7 0 1 1 18.

Hnutie za demokraciu 8 12 9 21 8.

Politické hnutie Rómov na Sl. - ROMA 9 0 10 10 13.

Komunistická strana Slovenska 10 67 47 114 4.

Strana maďarskej koalície 11 1 2 3 16.

Kresťanskodemokratické hnutie 12 48 48 96 6.

Demokratická strana 13 0 0 0 19.

Ľudová strana 14 0 1 1 18.

Združenie robotníkov Slovenska 15 1 1 2 17.

Ľavicový blok 16 0 0 0 19.

Aliancia nového občana 17 72 52 124 3.

Béčko - Revolučná robotnícka strana 18 0 1 1 18.

Žena a rodina 19 3 2 5 15.

Sociálnodemokratická alternatíva 20 15 3 18 10.

Slovenská národná jednota 21 1 2 3 16.

Nezáv. obč. strana nezam. a poškod. 22 3 4 7 14.

Slovenská národná strana 23 10 9 19 9.

Robotnícka strana ROSA 24 3 0 3 16.

Rómska občianska iniciatíva SR 25 0 13 13 12.

Pravá slovenská národná strana 26 25 38 63 7.

 

 

Voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu klopú na dvere

Predseda národnej rady SR podľa zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásil voľby do obecných zastupiteľstiev a voľby starostov obcí (komunálne voľby) a určil ich konanie na piatok 6. decembra a sobotu 7. decembra 2002.

Naša obec má viac ako 1000 voličov, preto podľa zákona budú zriadené dva volebné okrsky. Zákon určuje, že obec s počtom obyvateľov od 1001 do 3000 môže mať 7 až 9 poslancov obecného zastupiteľstva. a jeden volebný obvod. Drienov má podľa posledného sčítania 2054 obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo na 24. zasadnutí dňa 28. 6. 2002 uznesením č. 22/2002 rozhodlo, že v novom volebnom období obecné zastupiteľstvo bude mať 9 poslancov.

V stredu 16. októbra zasadala miestna volebná komisia. Za predsedu bol vylosovaný pán Imrich Sokol a podpredsedu pán Andrej Ivan. Komisia do komunálnych volieb v obci zaregistrovala 8 kandidátnych listín pre voľbu poslancov a 2 kandidátne listiny pre voľbu starostu obce. Na poslancov kandiduje 31 občanov za 11 politických strán. Na starostu obce kandidujú dvaja, z nich jeden za jednu politickú stranu, druhý za koalíciu šiestich politických strán.

Zoznamy mien kandidátov uverejní volebná komisia v spolupráci s obecným úradom do 1. novembra 2002 na obecnej tabuli.

Ing. Ján Štefaňák, starosta obce

 

Poznámka redakcie: Ďalšie číslo Drienovského občasníka vyjde pravdepodobne v 48. týždni. V ňom dáme kandidátom na poslancov možnosť zverejniť ich plány a predsavzatia v prípade, že budú zvolení. Vyzývame ich, aby svoje príspevky predložili redakcii v primeranom rozsahu (polovica strojom písanej strany A4) do 20. novembra.

Pre kandidátov na post starostu máme niekoľko otázok, ktoré im dostatočne skoro doručíme a požiadame ich o odpovede, ktoré tiež zverejníme.

 

 

Drienovská rímsko-katolícka fara

Dialóg vedený na pracovisku veľa priblíži z toho množstva prác, ktoré bolo potrebné vykonať, aby rímsko-katolícka fara dostala fazónu, akú jej architekt vyprojektoval:

"Ferku, hádam to pribíjanie šašu do plafónu bolo z tej ťažkej roboty najobtiažnejšie. Vieš, tá sústavne zodvihnutá hlava, tie malé klince a prach z povaly. Sklenená vata a ostatné rozvírené čiastočky suchého prachu oslepovali a nedali dýchať. Ale pribíjať sa muselo, lebo murári naliehali. Čas súril aj ich."

"Jaj, strýko, ja som ešte ťažšiu robotu zažil. To keď sme pílili guľatinu na gátri. Vedel by vám o tej drine porozprávať i pán primár Sosa. Dodnes ma bolí chrbát."

Dialóg medzi prácou ako mnoho iných. Je všeobecne známe, že každé dielo vyžaduje okrem peňazí i čas, ale hlavne ľudí. Stavby sa nezaobídu bez majstrov murárov, tesárov, vodoinštalatérov, elektrikárov, plynárov, ale aj pomocných robotníkov. Ak sa takí nájdu, niet obáv o výstavbu hoci i väčšej, náročnejšej stavby. A tu išlo o náročnú stavbu spojenú s búračkou starých objektov, úpravou terénu. Ale, čo je podstatné, mala svojich hrdinov! Bez nich by bola ťažko dokončená. Mená Jozef Mroč, Milan Murajda, Štefan Pavlík, František Medvecko - to boli piliere. Spolu s ďalšími, ktorých vymenovanie by zabralo viacej miesta a ja sa nechcem dopustiť nespravodlivosti, že by som neuviedol každého, dokázali dielo dokončiť. Tu treba uviesť meno hlavného koordinátora, duchovného otca drienovskej farnosti, pána farára Jozefa Maňka.

 

Dnes už nová fara stojí, začala žiť - symbol začiatku nového storočia, ba tisícročia.

Hrdí sa, nie pýši. Poznala hrdinov malých v každom veku - mladých i starších.

Chvála Bohu za kňaza, čo ho do Drienova bol poslal, chvála Bohu za dielo, ktoré vykonal.

Vďaka Bohu za myšlienky, slová, skutky, ktoré dielo tvorili, do dnešnej podoby postavili.

Žehnaj Pane farníkov, svojich oddaných služobníkov,

všetkých, čo sa najviac pričinili a toto dielo úspešne dokončili.

Aj vám páni kurátori patrí poďakovanie za námahu, strádanie, mozole.

Živ Bože z Výsosti všetkých v našej drahej drienovskej farnosti.

Juraj Murajda

 

 

Ľudová kultúra v Afrike (pokračovanie)

V Ghane platí nepísaný zákon, že chlap sa žení, pokiaľ len žije. A čím je starší, tým s mladšími ženami sa žení. Často som videl osemdesiatročných dedkov, ktorí si brali ani nie sedemnásťročné dievčatá. Aby v noci podávali riadne výkony, navaria si odvary z nejakých bylín, či korienkov a ich mladé ženy si vôbec nesťažujú. Afričanky sa považujú za najhorúcejšie ženy sveta.

Asi do roku 1950 sa homosexualita, prostitúcia a znásilňovanie žien a dievčat v Ghane nevyskytovalo. Dnes je to dosť bežná vec.

V kmeni Konkomba na severe Ghany najstarší syn zdedí po otcovi všetky jeho manželky okrem svojej matky. Ináč by sa z tých žien asi stali prostitútky.

V minulosti bolo v Afrike veľa medzikmeňových vojen, a tak mnohoženstvo sa stalo nutnosťou, lebo žien bolo vždy viac ako chlapov. V Ghane praktizujú mnohoženstvo hlavne mohamedáni. Arendátori, žijúci v odľahlých oblastiach, majú najmenej tri ženy. Raz som v centre Ghany spolu s jedným misionárom navštívil oblasť Aframskej planiny, kde arendátori - katolíci majú aj tri ženy. Misionár im vynadal, ale jeden z nich mu povedal: "Pán farár, jedna z mojich manželiek odišla pre vodu asi 20 kilometrov odtiaľto. Druhá odišla ďaleko do lesa na drevo. Tretia tu na dvore varí večeru. Pán farár, ja by som tu s jednou zahynul."

V minulosti jeden náčelník v dedinke Karaga na severe Ghany mal asi sto manželiek a vyše päťsto detí. No hospodárska situácia v dnešnej Ghane je taká, že aj mohamedáni hovoria: "Dnes aj jedna žena je príliš veľa." Toto platí najmä v mestách.

V oblasti kmeňa Dagarti na severe Ghany často dochádzalo k núteným manželstvám. Misionár McCoy proti tomu vehementne bojoval a uspel. Pri jednej z mojich návštev na jeho misii v Jirapa mi raz povedal: "Asi som to prehnal. Dnes sa mnohé dievčatá odmietajú vydávať." Prečo je tomu tak? Jedna stará babička mi povedala: "Ghanskí muži sa veľmi pekne chovajú ku svojim frajerkám. Často im prinášajú dary a peniaze. Keď sa s nimi oženia, mnohí manželia dajú svojim ženám už len jednu vec - tehotenstvo.

V modernej africkej spoločnosti sa ženatým mužom nevera toleruje, ale vydaté ženy nesmú mať frajerov.

V štáte Zaire je jeden kmeň, kde si starí chlapi najímajú mládencov, aby sexuálne ukojili ich manželky a ešte im za túto službu platia.

 

Pozrime sa teraz trochu na stravovacie návyky Afričanov. Tradiční ľudia v Ghane takmer nejedia vyprážané jedlá. V minulosti v Ghane bolo iba jedno vyprážané jedlo zvané "kose". Je to niečo ako naše šišky, ale robia sa z fazuľového cestíčka. Dnes sú vyprážané jedlá a najmä fast food úžasne populárne. V minulosti severania v Ghane jedli asi 48 druhov listovej zeleniny. Dnes je konzumácia surového ovocia a zeleniny, najmä listovej, minimálna. No spotreba cukru a iných rafinovaných potravín je vysoká.

Tradiční ľudia jedia veľa surových, či nevarených jedál, ktoré sú zdravšie ako varené jedlá. Keď na severe Ghany roľníci robia nejakú ťažkú robotu na poli, v ten deň jedia iba surové jedlo, napríklad pomletý milet rozmiešaný vo vode. Od takého jedla sa pri práci takmer neunavia. Toto dnes využívajú niektorí špičkoví americkí športovci, ktorí jedia často až 95% dennej stravy v surovom stave. Mimochodom, domnievam sa, že surová strava je najlepším liekom na vyliečenie rakoviny a najlepšou prevenciou jej výskytu. Dnes milióny moderných Afričanov jedia iba varené jedlá.

V dôsledku negatívnych zmien v stravovaní dnes už aj v Afrike zomierajú milióny na civilizačné choroby, ktoré v minulosti takmer nepoznali.

V minulosti bolo v každej africkej dedine veľa starých ľudí. Medzi ľuďmi prevládali dobré medziľudské vzťahy. Deti poslúchali rodičov. Ľuďom sa chcelo žiť. Mnohí Afričania si prajú, aby sa tieto časy vrátili späť. Žiaľ, ľudia si ocenia tradičnú kultúru až vtedy, keď už pominula. Aká škoda!

Ing. Albín Korem

 

 

Príbehy starých Drienovčanov

V mnohotisícročných dejinách ľudstva je jeden ľudský život len chvíľková záležitosť. Ale predstavte si, aký pokrok sa dosiahol za posledných 70 rokov. To je obdobie, ktoré registrujem už ja sama. Už z ranného detstva si pamätám, že v našej kuchyni svietila elektrická žiarovka. Neskôr, počas druhej svetovej vojny, sme sa síce vrátili k lampám na "gas" a sviečkam, ale počiatočná elektrifikácia Drienova prebiehala niekedy koncom dvadsiatych, prípadne začiatkom tridsiatych rokov. Pamätám si z rozprávania "starich ľudzi", svojich príbuzných, že to vôbec neprebiehalo hladko. Mladí dedinčania sa síce dožadovali pokroku, ale starí sa elektriny veľmi báli. A v tom bol kameň úrazu. Právo rozhodovať o tom, či do dediny zaviesť elektrinu, či nie, mali vo väčšine práve starší občania, ktorí boli členmi "gminy". V tých časoch bola gmina niečo, ako je obecné zastupiteľstvo dnes. Gmina sídlila v bývalých priestoroch banky - dnes železiarstva, objekt sa nazýval "várošsky dom".

Okrem richtára a podrichtára boli členmi gminy tzv. "prišahale" (tí, čo prisahali - skladali sľub), dnes by to boli poslanci obecného zastupiteľstva. Práve tí boli väčšinou starší ľudia, lebo členmi gminy sa mohli stať občania pod podmienkou, že majú nejaký významný nehnuteľný majetok. A ten obyčajne mávali len starí gazdovia a niekoľko málo mladých gazdov, ktorých rodičia už nežili.

Ten boj o elektrinu sa odohrával dlhšiu dobu. Na začiatku bola návšteva agenta elektrární pravdepodobne u richtára a potom na zasadnutí gminy. Kým "mlade prišahale" sa dali skoro presvedčiť a držali stranu agentovi, starší videli v novote len veľké nebezpečenstvo. Nanešťastie ich bolo viac, a tak sa nezdalo reálne, že elektrina v Drienove bude. Ale pokrok sa niekedy musel presadzovať i "výnimočnými" spôsobmi. Mladí sprisahanci z drienovskej gminy sa rozhodli zneužiť to, že čítanie a písanie spôsobovalo starým gazdom pomerne značné problémy. Na najbližšie zasadnutie gminy pripravili s agentom elektrární zmluvu o elektrifikácii obce, ale starým "prišahalim" ju prečítali ako dohodu, že sa elektrina zavádzať nebude. Napokon tak dosiahli, že pripravená dohoda bola schválená a podpísaná. Keď sa na tento podvod prišlo, bolo už na účinné protesty neskoro. Prví desiati Drienovčania, ktorí požiadali o zavedenie elektriny do domov, dostali prípojku zadarmo. Zo začiatku si nechávali zaviesť prúd len veľmi opatrne - väčšinou do kuchyne. Ešte si pamätám to svietidlo u nás doma - obyčajný čierny tanier. Moja babka sa po rokoch sama na sebe smiala, že celý rok po zavedení svetla sama ani raz neotočila vypínačom, tak nedôverovala novému zariadeniu. Trvalo dlhú dobu, kým si ľudia zvykli a začali si elektrinou svietiť aj v maštaliach a na dvoroch a ešte dlhšie, kým si kúpili nejaký ten iný elektrický spotrebič - rádio, žehličku, rezačku, či cirkulár.

Tento príbeh sa približne takto odohral už za môjho života. A pozrite sa na svet a jeho vynálezy dnes. Štvorročný pravnúčik ma učí, ako mu mám zapnúť počítač a klikať myšou, aby si mohol zahrať svoju obľúbenú hru. I ja mám z novej techniky strach, ale pochopila som, že my, starí, musíme dať priestor mladým, nie naopak. Musíme sa spoľahnúť na to, že sme ich vychovali tak, aby svoje nedávno ešte nevídané možnosti a schopnosti využili na dobré ciele.

Podľa rozprávania Aurélie Petrovej

 

 

Domov - vlasť

Uplynie 84 rokov odo dňa, kedy sa tento pojem naplnil i pre náš národ.

V súčasnosti sme mnohí viac kdesi inde než doma. Taká je doba. Mladí obracajú čoraz viac nielen svoj zrak, ale aj nohy do cudziny, pretože doma - vo svojej vlasti - nevedia nájsť prácu.

Vráťme sa na chvíľu do minulosti, na začiatok 20. storočia. Do konca prvej svetovej vojny v roku 1918 o Slovákoch a Čechoch žijúcich v strede Európy málokto vedel. Po rozpade spoločnej Veľkomoravskej ríše siahajúcej od Balkánu až po Baltické more žili naši predkovia s väčším či menším obmedzením slobody a národných práv pod vládou Maďarov a Nemcov. Zvlášť Slováci živorili a i keď boli šikovní majstri murári či drotári, museli si hľadať prácu po celej Európe a neskôr až za morom. Mnohí zabúdali na svoj slovenský pôvod a v túžbe po lepšom živote si pomaďarčovali priezviská. V týchto ťažkých časoch bolo požehnaním, že sa našli vzdelanci, uvedomelí Slováci, čo boli pyšní na svoj pôvod a napriek prenasledovaniu sa stali buditeľmi národa.

V júni 1848 zorganizovali buditelia slovanských národov - Slovákov, Čechov, Poliakov, Srbov, Chorvátov, Slovincov a Rusínov v Prahe Všeslovanský zjazd, aby "pojednali o národných právach a podali si ruky k večnému spoločenstvu a bratstvu". Tu by som rád podotkol, že veľký ruský národ málo chápal malé slovanské národy. Nečudujme sa. Viac sa zaoberali útokmi Švédov, Turkov, Francúzov a Nemcov na svoju vlastnú krajinu.

Až prvá svetová vojna otvorila svetu oči a veľmoci zásluhou našich vzdelaných vlastencov T.G. Masaryka, M.R. Štefánika a našich legionárov, ktorí bojovali na všetkých frontoch, sa dozvedeli o Slovanoch trpiacich pod nadvládou Maďarov a Nemcov. A tak 28. október 1918 sa ich zásluhou stal pamätným dňom, kedy bol víťaznými mocnosťami vytvorený a uznaný spoločný štát dvoch bratských národov Československá republika. Odvtedy už uplynulo 84 rokov a je vhodné pripomenúť si túto udalosť a zamyslieť sa nad jej významom. A možno i nad tým v čí prospech sa od tej doby dvakrát naplnilo staré rímske heslo: Rozdeľuj a panuj!

Po 28. októbri všetci verejní pracovníci odišli a čo sa dalo, odniesli zo Slovenska do Maďarska. Slovenský národ nemal dostatok vzdelancov, ktorí by ihneď nastúpili na ich miesta. Preto ich nahradili českí úradníci, profesori, žandári a až postupom času slovenskí občania. Aj keď sa to mnohým nepáči, vďaka nim sme dosiahli úroveň kultúrneho národa. Tu by som poznamenal, že český národ pod nemeckou nadvládou mal viac slobody a práv ako Slováci pod Maďarmi. Mali svoju slávnu Karlovu univerzitu, budovali si priemysel i poľnohospodárstvo. Na Slovensku bolo všetko zaostalé. Dnešní ľudia to chápu len ťažko. Lepšie tomu rozumieme my, čo sme toto prežili.

Táto naša prvá domovina vydržala iba 20 rokov. V snahe rozbiť Československú republiku využil Hitler ambície niektorých slovenských politikov a tak s ich pomocou sa mu podarilo tento zámer uskutočniť. Ale za tých 20 rokov sme si vždy s úctou spomínali našich osloboditeľov Masaryka, Štefánika aj legionárov, ktorí sa pričinili nielen o vznik spoločného štátu, ale i o vývoj kultúrneho a hospodárskeho života v ňom.

Bohužiaľ, dnes si už málokto spomenie na 28. október - na Deň slobody a na tých, čo sa o to zaslúžili. Dnes máme iný domov. Opäť raz istí politici uplatnili ono staré rímske heslo.

Anton Džombák

 

 

Ako je to s "Organistovým domom"?

Viacerí občania sa pýtajú, či "Organistov dom" búra obecný úrad. Pretože som vycítil v otázkach určité rozhorčenie, musím uviesť veci na pravú mieru. Obec tento dom búrať nemôže, pretože jej nepatrí. Dom bol predaný ešte predtým, ako som sa stal starostom. Tento dom s pozemkom obec v roku 1998, keď bol starostom pán Straka , predala firme GEMOR Fashion, s.r.o. ako príslušenstvo s rozostavanou budovou materskej školy a detských jaslí a pozemkov za 2 388 083,- Sk. Peniaze boli použité na vyplatenie dlhu obce Ústrednému daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Prešov. Dlh voči daňovému riaditeľstvu vznikol tak, že obec nevrátila kúpnu cenu za predanú a potom naspäť vrátenú časť rozostavanej budovy materskej školy a pozemkov v sume 2 000 000,- Sk plus 3%-ného úroku z omeškania v čiastke 388 083,- Sk.

Budovy a pozemky neboli na Katastrálnom úrade v Prešove prevedené na firmu GEMOR Fashion a obec nemala peniaze na vyplatenie dlhu alebo vrátenie kúpnej ceny. Preto po mojich rokovaniach s majiteľom firmy GEMOR Fashion a rodákom obce MUDr. Antonom Sabolom došlo v roku 2000 so súhlasom súčasného obecného zastupiteľstva k dohode, že dlh obce bude vysporiadaný tak, že MUDr. Sabol budovy a pozemky v rozsahu, v akom boli predané firme GEMOR Fashion, s.r.o., teda aj s "Organistovým domom" kúpi pre gréckokatolícku farnosť v Drienove. Zároveň MUDr. Sabol sľúbil, že bude platiť rekonštrukciu časti rozostavanej budovy MŠ a DJ na dvojtriednu materskú školu. Táto je už v prevádzke.

Spomínaný dom ako takto nadobudnutý majetok gréckokatolíckej farnosti sa búra ako súčasť projektu celkovej rekonštrukcie pôvodne rozostavanej budovy MŠ a DJ.

Ing. Ján Štefaňák, starosta obce

 

 

Úžitok a potešenie zo záhrady 2002

Už po štvrtýkrát sa v dňoch 20. a 21. septembra konala v priestoroch školskej jedálne výstava ovocia a zeleniny z našich záhrad. Inováciou výstavy bol panel fotografií Ing. Mariána Ivana s tematikou úpravy drienovských dvorov a záhrad, záhradných besiedok a záhonov kvetín a okrasnej zelene.

Na výstavu sa prišlo pozrieť viac ako sto návštevníkov. Nevieme, či je to veľa alebo málo, ale zdalo sa, že všetci odchádzali spokojní. Mnohí vyjadrovali obdiv a pochvalu exponátom aj pestovateľom. Keďže sa výstava konala v čase volieb, poctili ju svojou návštevou i mimodrienovskí návštevníci, ktorí zasa boli prekvapení samotným nápadom aj jeho v celku vydarenou realizáciou.

My vám dlhujeme zverejnenie výsledkov súťaže o najťažší zemiak a najvydarenejšiu raritku. Teda:

 

Najťažší zemiak vypestovali a doniesli manželia Kurucovci z ul. Žizkovej, vážil 0,81 kg.

 

Kuriozity (väčšinou vydarené zemiaky) boli vyhodnotené takto: 1. miesto Prasa (vypestovala pani Miklošová)

2. miesto Na pláži (vypestovala pani Straková)

3. miesto Tučniak (vypestovala pani Kurucová)

Víťazom boli odovzdané malé ceny. Gratulujeme.

 

Ďakujeme všetkým ochotným pestovateľom za poskytnutie výpestkov, majiteľom krásnych pestovaných rodinných zákutí za umožnenie fotografovania a všetkým usporiadateľom za vykonanú prácu.

Helena Vancová

 

 

Rozbehol sa nový školský rok

Trocha po novom sa nám od 1. septembra rozbieha vyučovanie nášho dorastu na Základnej škole v Drienove. Pozrime sa na to najprv očami niektorých šiestakov:

 

František Marcin

Prázdniny boli krátke, no udialo sa cez ne veľa vecí, zážitkov a aj nehôd. Chceli by sme dlhšie prázdniny. Najkrajšie chvíle sa stratili a my sme mali ísť do školy. Škola začala a na začiatku treba nachytať do siete veľa dobrých známok. Niekomu sa to darí dobre, niekomu pomenej. Zaujal ma modelársky krúžok. Robil som model a darilo sa mi. Boli sme radi, že pán učiteľ Illiáš vedie tento krúžok. Je tu aj viac krúžkov a zaujali ma niektoré domáce úlohy. Rozlúčili sme sa s minuloročnými deviatakmi a privítali sme malých prváčikov. Teraz mi škola rýchlo uteká, ani sme sa nenazdali a je tu október. Začiatok školského roka bol pestrý. Ahojte prázdniny a vitaj škola!

 

Jozef Onderko

Na začiatku školského roka nás čakalo v škole prekvapenie. Mali sme novú pani riaditeľku a pani zástupkyňu, aj novú učiteľku slovenského jazyka. Keď sme prišli do triedy, nič sa nezmenilo. Iba to, že sme šiestaci. Na konci septembra sme zistili, že je málo piatakov a my môžeme ísť na doplňujúci kurz plávania. Po plaveckom výcviku sme sa začali učiť naplno.

 

Bez mena

Na začiatku školského roku som chcel podpáliť školu. Ale po pár dňoch som sa rozhodol, že ju nechám tak preto, lebo som sa dozvedel, že sa to odpočíta z prázdnin. A ešte preto, lebo lístok do Prešova stojí desať korún. A to som ešte na začiatku školského roka za odpoveď dostal jednotku. A snažím sa dostať dobré známky doteraz.

 

G. Gomulec

Začiatkom tohto školského roka boli aj dobré aj zlé chvíle. Prišli sme o deviatakov a pribrali sme malých prváčikov. Opäť nebola taká trieda, ktorá by aspoň jednu hodinu nevyrušovala. Mnoho detí sa zlepšilo v správaní a v učení, ale aj naopak. Zmenili sa posty učiteľov. Pani riaditeľka Zmijová už učí a novou riaditeľkou sa stala pani učiteľka Boboková. Pani zástupkyňou sa stala pani učiteľka Plevová. Piatu triedu učí pani učiteľka Straková, šiestakov pani učiteľka Illiášová, siedmakov pani učiteľka Krajňáková, ôsmakov pán učiteľ Illiáš a deviatakov pani učiteľka Poláková.

A tak to pomaly ide ďalej.

 

 

Opäť raz začíname, opäť sa otvorila školská brána, opäť zvoní, ...

Od 1. júla 2002 sa ZŠ v Drienove stala základnou školou s právnou subjektivitou, zmenila zároveň svojho zriaďovateľa, ktorým sa stal OcÚ v Drienove.

Škole a OcÚ tak štát delimitoval kopec problémov, nedostatok financií a obrovskú zodpovednosť. Škola je zároveň bližšie rodičom, obci, z čoho pre nás vyplývajú nové záväzky i možnosti. Stali sme sa súčasťou obce, máme záujem podieľať sa na jej rozvoji a veríme, že obec, rodičia i občania nás budú považovať za "svojich" a pomáhať nám v našej práci.

Tohtoročná dovolenka bola pre viacerých zamestnancov školy "pracovnou dovolenkou". Od 1. augusta po zmene vedenia školy smerovalo naše úsilie k tomu, aby sme 2. septembra otvorili nový školský rok. Spoluprácou so starostom obce Ing. J. Štefaňákom, ktorý sa zodpovedne a ústretovo postavil k vzniknutým problémom, sme vyriešili najnaliehavejšie otázky a žiaci mohli sadnúť do školských lavíc bez akýchkoľvek rušivých vplyvov.

V školskom roku 2002/2003 otvorila škola 9 tried 1.-9. ročníka a 1 oddelenie ŠKD. Naša škola ponúka svojim žiakom výučbu 3 cudzích jazykov: anglického, nemeckého, ruského už od 4. ročníka, výučbu práce s počítačom v rôznych formách od 4. ročníka, výučbu športovej prípravy a doplnkovú výučbu v predmetoch slovenský jazyk a matematika. Voľný čas majú naši žiaci možnosť využívať v záujmových krúžkoch: modelárskom, počítačovom, prvej pomoci, ruského jazyka, pohybovo-tanečnom, futbalovom, stolnotenisovom a šachovom.

Od začiatku školského roka sme už žiakov zapojili do plaveckého výcviku pre začiatočníkov i pokročilých, do výtvarnej súťaže, zriadili sme kabinet výchovného poradcu, postupne opravujeme tabule a maľujeme interiér. Máme väčšie plány, pri realizácii ktorých radi privítame akúkoľvek sponzorskú pomoc rodičov i všetkých obyvateľov obce - finančnú, materiálnu, ponukou služieb či niektorých druhov náradia.

Ak nám môžete a chcete pomôcť, obráťte sa, prosím, na triednych učiteľov či priamo na riaditeľku školy Mgr. B. Bobokovú, č. t.: 7931305. Verím, že v našom najbližšom príspevku budeme môcť vysloviť poďakovanie za Vašu pomoc.

Mgr. Blanka Boboková, riaditeľka školy

 

 

Niečo o Kubovi

21. septembra prebehol v drienovskom "amfiteátri" tretí ročník Súťaže o najkrajšieho dyňového Kuba.

Z našich detí sa stali už skúsení borci v tejto disciplíne. Svedčí o tom to, že na súťaž si priniesli výborne pripravené "polotovary", vypytvané , s predkresleným plánom vyrezávania. Dokonca sa v rukách jedného z nich objavila vŕtačka na batériu. Ale najlepším dôkazom šikovnosti, skúseností a umenia našich školákov sú hotové diela - Kubovia od výmyslu sveta. Klobúk dole pred ich fantáziou. Škoda len, že žiadna porota, ktorá výtvory hodnotí, nemôže byť dosť spravodlivá. Každý rok pozorujeme, ako deti zápasia so smútkom a sklamaním, že nebolo vybraté práve to ich dielo. To, že sa nakoniec zmieria s "nevýhrou" a o rok do toho idú zasa, je víťazstvo nad sebou samým a to nedokážu ani mnohí dospelí. Ale keďže súťaž je súťaž a deti súťažia rady, hralo sa o sedem cien, z ktorých prvú - krásne tričko s logom našej súťaže, vymyslela, vyrobila a darovala pani inžinierka Iveta Gimerská. Ďakujeme.

A čo na to deti?

 

Radoslav Jurek

Jeden sobotňajší večer sa konala jedna veľká akcia - Dyňový Kubo! Malo sa tam vyrezávať z dýň, ktoré sme si mali už doma vopred vydlabať. Podával sa tam horúci čaj a chlieb s masťou a cibuľou. Konalo sa to v budúcom amfiteátri. Prišlo málo detí, ale aj tak bola nálada výborná. Medzi tým pán učiteľ rozdával sladké dobroty. Keď už mal každý vyrezanú dyňu, vložil do nej zapálenú sviečku a položil ju na vopred určené miesto. Na dyne sa nalepovali čísla, podľa ktorých sa určovalo poradie. Ja som mal číslo desať. Do svojej dyne som vyrezal oči, uši, nos a ústa. Keď porota mala vyhodnocovať, pán učiteľ povedal: "Kto nesmrdí od cibule, ten nedostane cukrovinku!" A tak sme radšej všetci jedli chlieb s cibuľou.

Porota to mala naozaj ťažké. Bolo tam okolo štyridsať dýň. Všetky boli nádherné. Skoro som vyhral. Bolo sedem cien. Na druhý rok by mohlo prísť viac detí, aby bola lepšia nálada a bolo by možno aj viac cien.

 

Daniel Dancák

Bolo tam viac ako 36 súťažiacich. Tí si doniesli veľké aj malé dyne, niektoré boli veľmi pekné, iné zase menej. Boli tam súťažiaci aj z iných dedín, ako len z Drienova. Dyňa "Lienka" bola veľká a pekná. Keď bol niekto hladný, nemusel plakať. O jedlo sa starala pani Vancová. Podávala nám chlebíky s cibuľou a šmaľcom a k tomu čaj. O atmosféru sa staral pán učiteľ Illiáš. O 7,00 hod. sa všetky dyne rozsvietili. Bolo až sedem cien, ale inak vyhral každý.

 

Denisa Chyláková

Jedného dňa som sa dozvedela, že bude Kubo. Mali sme priniesť vyčistenú dyňu a nápad. Nápad sme si mali priniesť na to, aby sme do dyne vyrezali tvar. Zohnali sme si dyňu a tak sa to všetko začalo v sobotu o 6. hodine.

Vyrezala som dyňu a potom som ju ozdobovala. Dala som jej klobúk, okuliare, topánky, potom mi dali číslo 32, ktoré som si musela zapamätať. Dyňu som si odniesla na výstavnú plochu, kde porota rozhodovala. Medzi tým všetkým som zjedla pár chlebov s masťou a cibuľou a vypila som dva čaje. Všetko som za sebou poupratovala a čakala som na vyhodnotenie. Skončilo sa to tak, že som vyhrala piate miesto a cenu - odpadkový kôš. Dostali sme sladkú odmenu a išli sme domov. Strašili sme deti.

 

Michael Jurek

Začiatok akcie. Všetci sa schádzali na amfiteáter s dyňami a s pomôckami. Usadili sa na miesta a pomaly začínali. Pán učiteľ ohlásil: "ŠTART!" a pustili sa do práce. Vyrezávali, dlabali a niektorí mali už vopred vydlabané a vyrezané. Už iba dávali doplnky a sviečky. Medzi tým sme aj jedli chlieb s masťou a cibuľou a čaj. Zrazu sa z repráku ozvalo: "Kto nebudze šmerdzic od cibuli, nedostane cenu!" Všetci sme "šmerdzeli" a ceny dostali iba niektorí. Počasie nám vyšlo. Zvečerilo sa, rozišli sme sa domov a akcia skončila. Táto akcia bola perfektná. Už sa teším na budúci rok.

 

 

Predstavuje sa vám OBV Allfinanz Slovensko a.s.

Nemecká nadnárodná finančná sprostredkovateľské spoločnosť OVB začala svoju činnosť v roku 1970 v Kolíne nad Rýnom. Na náš trh bola pozvaná federálnou vládou ČSFR. Na Slovensku pôsobí od roku 1993 na základe licencie ministerstva financie SR. V súčasnosti pôsobí v 10 krajinách Európy, ma viac ako 1.8 mil. klientov a je najväčšou firmou svojho druhu v Európe.

Spoločnosť OVB na základe dôkladnej analýzy finančného trhu vyberá kvalitné a zaujímavé produkty, ktoré zodpovedajú náročným požiadavkám klientov, ale aj odborníkov. Kvalifikovaná finančná analýza umožňuje vytvorenie ponuky zohľadňujúcej potreby, želania a možnosti klienta. Klient dostáva od svojho poradcu finančný program, ktorého cieľom je zabezpečiť jeho a jeho rodinu nie len v súčasnosti, ale aj v budúcnosti.

Pri svojom poradenstve OVB Allfinanz Slovensko a.s. kladie dôraz na nezávislosť, individuálny prístup, diskrétnosť a dlhodobú starostlivosť o klienta. Naše služby sú pre klienta bezplatné.

- Neviete sa zorientovať v množstve ponúk finančných firiem?

- Chcete mať uložené Vaše úspory stabilne, bezpečne a s dobrým výnosom?

- Lákajú Vás možnosti moderného investovania do podielových listov?

- Rozmýšľate o rozvoji a financovaní bývania?

- Chcete finančne zabezpečiť svoju rodinu?

- Plánujete výhodne šetriť ku dôchodku?

- Chcete zabezpečiť budúcnosť Vašich detí?

 

Na všetky tieto otázky Vám radi odpovieme.

 

V prípade záujmu firma ponúka možnosť hlavného alebo vedľajšieho zárobku, možnosť podnikať bez väčších investícií. Zaškolenie je bezplatné.

 

Kontakt: Mgr. Vladimír Havrila, tel: 0905 396234

 

 

Zdravie z cibule

Nie všetci vieme, aká prospešná pre naše zdravie je táto potravina. Znižuje riziko ochorení srdca, pretože zabraňuje zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi a znižuje krvný tlak. Pôsobí ako prírodné antibiotikum. Prináša úľavu pri upchatých dýchacích cestách, pomáha pri zúžení priedušiek, predpokladá sa, že podporuje odolnosť proti rakovine. Najširší a najspoľahlivejší účinok má čerstvo nakrájaná cibuľa, ale pomáha i varená. Výskumy odporúčajú zjesť denne 60 g surovej alebo varenej cibule. Cibuľu skladujeme na najteplejšom mieste v chladničke alebo v chladnej suchej komore. Krájame ju tesne pred podávaním.

Nedali by ste si trochu švajčiarskej cibuľovej polievky? Prosím, tu je recept:

Vo veľkom hrnci zohrejeme 2 lyžice olivového alebo repkového oleja a pridáme 500 g nadrobno pokrájanej cibule. Na miernom ohni ju dusíme asi 30 minút. Keď zosklovatie a nadobudne zlatožltú farbu, pridáme 1/2 strúčika lisovaného cesnaku a 1/2 lyžičky cukru. Medzitým necháme v druhom hrnci zovrieť 1 liter mäsového alebo zeleninového bujónu. Pridáme ho do cibule, dobre pomiešame a keď zmes začne vrieť, zmiernime oheň. Okoreníme podľa chuti a pod pokrievkou varíme pomaly 20 - 30 minút. Do každého predhriatého taniera položíme kúsok chleba (môže byť opražený) posypaného čerstvo postrúhaným parmezánom a petržlenom. Do polievky môžeme (nemusíme) pridať 150 ml červeného vína, naberieme do tanierov a podávame.

 

 

Sú odhodlaní bojovať o 2. ligu

Reprezentanti drienovského šachu v novej sezóne 2002/2003 už bez Petrigáčovej, ale s novými posilami Belišom, Molnárom a Sotákom určite budú dôstojnými súpermi aj takým mužstvám, ako sú: Tatran Prešov, DPMK Košice, Slávia Prešov, BSC Bardejov atď. a veríme, že v novom ročníku svojimi výkonmi a výsledkami urobia radosť fanúšikom drienovského šachu. 1. kolo odohrali hráči Drienova "A" v tretej lige osemčlenných družstiev dňa 20. 10. 2002 v Bardejove, kde zvíťazili v pomere 4 1/2 : 1 1/2. Najväčšiu zásluhu na výhre mali bratia Vargovci, ďalej Pavol Sosa, Marián Krakovský, Ján Fecko, Andrej Soták, Rudolf Beliš a Ján Ondrej.

V okresných majstrovstvách Drienov "B" odohrá svoj zápas 18. 10. 2002 v zasadačke obecného úradu, preto sa aj touto cestou chceme poďakovať obecnému zastupiteľstvu na čele so starostom Ing. Štefaňákom za morálnu, ale aj finančnú pomoc. Po odstúpení jediného sponzora pána Petrigáča by sme potrebovali nových sponzorov, aby sa náš sen - postup do 2. ligy, čím skôr splnil.

10. 10. 2002 uplynul jeden rok od úmrtia nášho šachového priateľa Tomáša Murajdu. Aj zásluhou pevných šachových základov, ktoré vybudoval v našej obci, sa i súčasní žiaci šachu venujú tak, že ako jediná dedina medzi mestami sme mohli postaviť družstvo do 22. ročníka žiackej ligy. Súťaž sa konala 5. 10. 2002 v Prešove za účasti 19 družstiev prešovského kraja. Naši žiaci úspešne súperili s družstvami z Prešova, Košíc, Bardejova, Stropkova, Popradu atď. ŠK ZŠ OcÚ Drienov reprezentovali:

1. šachovnica Michaela Očenášová

2. šachovnica Gabriel Fecko

3. šachovnica Ivana Matejová

4. šachovnica Kristián Očenáš

Hralo sa švajčiarskym systémom na sedem kôl.

 

Šachové úlohy č. 9 a č. 10

 

Úloha č. 9

 

biely Kg1

čierny Kg3, Jg5, Sa6

 

Úloha č. 10

 

biely Ke2, Vh1, Jf4, Jf5

čierny Kg8, Vf8, Jf7, Jg7, g6, h7

 

Snažte sa uzavrieť súperovho kráľa v pozícii, kde je kráľ uväznený figúrkami ľubovoľnej farby. Potom sa môžete priblížiť, zaútočiť na kráľa a vykúzliť mat.

 

Riešenie šachových úloh odovzdajte na OcÚ Drienov a žiaci ZŠ pánovi učiteľovi Illiášovi. Žrebovanie a odovzdávanie sponzorských cien bude koncom decembra 2002 v zasadačke OcÚ. Prvý sponzor, pán Petrigáč už daroval na ceny 800,- Sk. Srdečná vďaka.

Ján Fecko